Propionáty (tiežpropionány, systematickypropanoáty) sú soli alebo esterykyseliny propiónovej. Väčšina z nich je vo vode pomerne dobre rozpustná.
Väčšinu propionátov možno pripraviť reakciou kyseliny s kovom. Príklady týchto reakcií sú:
Reakcia takto prebieha so všetkými kovmi, ktoré sú vBeketovom rade kovov naľavo od vodíka, teda reaktívnejšie, než je vodík. Reakcie prebiehajú aj so soľami slabých kyselín (alebo s hydroxidy alebo oxidy) kovov ušľachtilých aj neušľachtilých:
Pre reakciu s čistými ušľachtilými kovmi je potrebné použiťoxidačné činidlo, vhodným príkladom je najmäperoxid vodíka:
Táto kyselina tvorí estery. Vznikajú reakciou kyseliny propiónovej s príslušnýmalkoholom, pričom sa odštiepi z karboxylové skupinyOH a z alkoholovej skupiny H, čo vytvorí vodu. Táto reakcia prebieha sama, vďakaoxóniovým iónom v kyseline octovej, avšak reakcia prebieha podstatne rýchlejšie aúplnejšie za prítomnosti silnej kyseliny, obvyklekyseliny sírovej, ktorá napomáha pri odštepovaní vody. Reakcia prebieha takto:
Kyselinu propiónovú a jej soli využíva potravinársky priemysel akokonzervačné činidlo predlžujúce trvanlivosť potravín, napríklad chlebov, toastov, sendvičov, bagiet, ale aj výrobkov z mäsa az rýb. Na obaloch potravín ich nájdeme pod kódmi E 280 –kyselina propiónová, E 281 –propionát sodný, E 282 –propionát vápenatý alebo E 283 –propionát draselný.[1]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuPropionát na českej Wikipédii.