Projekt Gutenberg (angl.Project Gutenberg, často sa skracuje na PG) je dobrovoľnícka snahadigitalizovať,archivovať a distribuovať kultúrne diela. Bol založený v roku1971 a je najstaršoudigitálnou knižnicou. Väčšina diel sú plné texty kníh so statusomvoľné dielo. Projekt sa snaží sprístupniť diela zo svojej zbierky tak slobodne, ako sa len dá, v dlhotrvajúcich otvorených formátoch, ktoré je možné používať takmer na každom počítači.
Projekt Gutenberg začal Michael Hart v roku 1971. Hart, študent University of Illinois dostal prístup kmainframu Xerox Sigma V na univerzite. Vďaka tomu, že jeho priateľ bol operátorom, dostal k dispozícii účet s prakticky neobmedzeným množstvom výpočtového času; jeho hodnota sa odvtedy odhadovala rôzne od 100 000 do 100 000 000 USD. Hart povedal, že sa chcel odvďačiť za tento dar tým, že bude robiť niečo, čo by bolo hodné takej sumy peňazí.
Tento počítač bol zhodou okolností jedným z 15 uzlovpočítačovej siete, ktoré sa staliinternetom. Hart veril, že počítače sa jedného dňa stanú dostupnými širokej verejnosti a rozhodol sa slobodne sprístupniť literárne diela v elektronickej podobe. Náhodou mal v ruksakuDeklaráciu nezávislosti Spojených štátov a táto sa stala prvýme-textom Projektu Gutenberg.
Projekt pomenoval podľaJohanna Gutenberga, nemeckého tlačiara z15. storočia, ktorý spustil tlačiarenskú revolúciu pohyblivými znakmi.
V polovici90. rokov bol sídlom PG Illinois Benedictine College. K snahe sa pripojilo viac dobrovoľníkov. Väčšina textu sa vpisovala ručne, kým sa nezlepšili a nerozšíriliscannery a softvér preoptické rozpoznávanie znakov (OCR).
Hart neskôr uzavrel dohodu sCarnegie Mellon University, ktorá súhlasila so správou financií projektu. Ako narastal objem e-textov, dobrovoľníci postupne začali preberať každodenné úlohy, ktoré Hart vykonával.
V roku2000 založilCharles Franks projektDistributed Proofreaders, ktorý umožnil distribúciu kontroly naskenovaných textov medzi množstvo dobrovoľníkov prostredníctvom internetu. Táto snaha v obrovskej miere zvýšila množstvo a rôznorodosť textov, ktoré sa pridávajú do PG, ako aj zjednodušila začínajúcim dobrovoľníkom začať so svojimi prvými príspevkami.
Pietro Di Miceli, taliansky dobrovoľník, vyvinul a spravoval prvý web Projektu Gutenberg a začal s vývojom online katalógu projektu. Počas desiatich rokov, kedy sa zhosťoval tejto úlohy (1994 – 2004), web projektu vyhral niekoľko ocenení, často mu boli udelené označenia „najlepšie na Webe“, čo prispelo k popularite projektu.
Počínajúc v roku 2004, vylepšený online katalóg zjednodušil prístup k obsahu PG pre prezeranie, vyhľadávanie, prístup a odkazovanie naň.
V marci2006 mal Projekt Gutenberg vo svojej zbierke viac ako 18 000 titulov, pričom priemerne pribúdalo viac ako 50 nových titulov mesačne.
Sú to väčšinou literárne dielazápadnej kultúrnej tradície, okrem literárnych foriem ako romány, poézia, poviedky a dráma PG obsahuje aj kuchárky, referenčné diela a vydania periodík. Zbierka PG má tiež niekoľko netextových diel ako zvukové súbory a súbory s hudobným zápisom.
Väčšina diel je v anglickom jazyku, ale tiež významné množstvá sú vnemčine,francúzštine,taliančine,španielčine,holandčine,fínčine ačínštine ako aj rastúce množstvá v iných jazykoch. Viac ako 50 diel je zdigitalizovaných v 13 jazykoch.[1] Katalóg však neobsahuje ani jedno dielo v slovenčine[1] a v češtine len diela 8 autorov[2].
Vždy, keď je to možné, sú diela dostupné v čisto textovom formáte, väčšinou za použitia znakového kódovaniaUS-ASCII, ale často rozšíreného naISO-8859-1. Iné formáty sa tiež vydávajú, keď ich dobrovoľníci zašlú, pričom najbežnejšie bývaHTML. Formáty, ktoré nie sú ľahko upravovateľné, akoPDF, sa vo všeobecnosti nepovažujú za vhodné v rámci cieľov projektu, hoci niekoľko ich bolo pridaných do zbierky. Už roky prebieha diskusia o použití niektorého typuXML, hoci vývoj je pomalý.
Michael Hart povedal v roku 2004: „Misia projektu Gutenberg je jednoduchá: 'Podporovať tvorbu a distribúciu e-textov'“.
Slogan projektu je „strhnúť mreže neznalosti a nevzdelanosti“, keďže niektorí dobrovoľníci šíria verejnú vzdelanosť a docenenie literárneho dedičstva tak, ako to robiliverejné knižnice na začiatku20. storočia.
Projekt Gutenberg je medzinárodne decentralizovaný. Napríklad neexistuje politika výberu, ktoré diela sa pridajú. Jednotliví dobrovoľníci pracujú na dielach, ktoré ich zaujímajú alebo ktoré sú dostupné.
Zbierka PG má uchovávať diela dlhodobo, tak, aby sa nemohli stratiť pri žiadnej miestnej nehode. V snahe zabezpečiť to sa celá zbierka dennezálohuje amirroruje na servery na rôznych miestach.
Projekt Gutenberg dôsledne overuje status svojich e-textov podľa autorského práva Spojených štátov amerických. Materiál sa pridáva do archívu PG iba potom, ako dobrovoľníci potvrdia, že sa na dielo nevzťahujú autorské práva a tieto záznamy sa uchovávajú pre kontrolu do budúcnosti.
Na rozdiel od niektorých projektov digitálnych knižníc si Projekt Gutenberg nenárokuje na nové autorské práva na diela, ktoré publikuje. Naopak, podporuje ich voľné šírenie a distribúciu.
Väčšina diel zbierky sa distribuuje akovoľné dielo v zmysle autorského práva USA. Právny text, ktorý sprevádza každý e-text do istej miery obmedzuje, čo je možné robiť s textom (ako distribúcia v zmenenom tvare či pre komerčné účely) v prípade, že je použitá obchodná značka Projektu Gutenberg. Tiež je umožnené odstrániť túto hlavičku a samotný text používať ako voľné dielo bez obmedzení.
V zbierke existuje tiež niekoľko diel, ktoré Projekt Gutenberg distribuuje s povolením autora. Tieto podliehajú obmedzeniam, ktoré špecifikoval držiteľ autorských práv.
V roku 1998 Sonny BonoCopyright Term Extension Act predĺžil trvanie už existujúcich autorských práv retroaktívne o 20 rokov. To zabránilo Projektu Gutenberg pridať množstvo titulov, ktoré by inak v Spojených štátoch boli považované za voľné dielo.
Projekt Gutenberg býva kritizovaný za nedostatok bibliografických informácií v svojich e-textoch: napríklad neadekvátne podrobnosti o vydaní a nezverejnenie pôvodne publikovaných predslovov a kritický aparát. Zlepšenie v týchto oblastiach je badateľné pri porovnaní starších textov s novšími; väčšina e-textov zachováva informácie o vydaní a predslovy.
Všetky príbuzné projekty sú nezávislé organizácie, ktoré zdieľajú rovnaké ideály a bolo im udelené povolenie používať obchodnú značkuProject Gutenberg. Často majú konkrétne národné alebo linguistické zameranie.
Project Gutenberg Australia hosťuje množstvo textov, ktoré sú voľným dielom podľaAustrálskeho autorského práva, ale stále chránené (alebo v istom stave) v Spojených štátoch; so zameraním na austrálskych spisovateľov a knihy o Austrálii.
PG-EU je sesterský projekt pracujúci v súlade s autorským právomEurópskej únie. Jedným z jeho cieľov je zaradiť do Projektu Gutenberg čo najväčšie množstvo jazykov. Pracuje vUnicode, aby bolo zabezpečené, že všetky abecedy sú jednoducho a korektne reprezentovateľné.
Project Gutenberg Europe je projekt pod záštitouProject Rastko v Srbsku a Čiernej hore. Cieľom je stať sa Projektom Gutenberg pre celú Európu. Začal zasielať svoje prvé diela v roku 2005. Zabezpečuje na svojich stránkach behDistributed Proofreaders softvéru (oddelene od pôvodného).
Project Gutenberg Consortia Center je pobočka špecializovaná na zbierku zbierok. Tieto nemajú redaktorský dohľad či konzistentné formátovanie hlavného Projektu Gutenberg. Obsahuje tematické zbierky ako aj rozličné jazyky.
Projekti Lönnrot je projekt začatý fínskymi dobrovoľníkmi Projectu Gutenberg.
HociProjekt Gutenberg-DE dostal pred rokmi povolenie používať názov Gutenberg pred rokmi, nie každý ho považuje za príbuzný projekt, z dôvodov filozofických odlišností. Projekt Gutenberg-DE autorsky chráni svoje produkty a obmedzuje prístup na browsovateľné webové verzie svojich textov.
^ PodľaGUTINDEX-2005 aGUTINDEX-2006 bolo v 62 týždňoch od 5. januára 2005 do 14. marca 2006 zaslaných do PG 3386 nových diel. To vychádza v priemere na 54.61 za týždeň.
