Program Vostok bolsovietsky vesmírny program letov jednomiestnych kozmických lodíVostok po obežnej dráheZeme. Bol zameraný na overovanie letových zariadení, preverovanie spojenia, na lekárske výskumy pri postupnom predlžovaní kozmického letu vstave beztiaže. Všetkých 6 lodí typu Vostok štartovalo z kozmodromuBajkonur. Vyskúšali aj skupinový let lodí Vostok 3 s loďou Vostok 4, ako aj Vostok 5 s loďou Vostok 6.
Kozmické lode Vostok sa skladali z hermeticky uzatvorenej kabíny prekozmonautov, z prístrojovej časti a brzdiaceho zariadenia. Pre bezpečný prechod cezatmosféru bola kabína zvonku obloženátepelnou izoláciou. Všetky tri priezory boli zabezpečené ohňovzdorným sklom a zvonku ich ochraňoval ešte odklopný kryt. Orientáciu lode mohol kozmonaut meniť sám. Stabilizáciu lode Vostok regulovalo slnečné svetlo, takže orientácia lode v priestore sa po odchýlke vždy upravovala vzhľadom na Slnko. Súčasťou riadiaceho zariadenia bol aj malýglóbus, ktorý sa otáčal a vždy ukazoval tú časť povrchu Zeme, nad ktorou kozmická loď práve prechádzala. Obojstranný rádiový prenos zabezpečoval nepretržité spojenie so Zemou.
Kozmickú loď sledovali pozorovacie stanice rozmiestnené na území Sovietskeho zväzu a na lodiach. Kozmonauta snímali dve televízne kamery, spredu a zboku. Obraz sa vysielal do celého sveta. Čistotu vzduchu v kabíne udržiavalo automatické regeneračné zariadenie. Prívod kyslíka si mohol kozmonaut čiastočne regulovať aj sám. Každý kozmonaut pri lete kozmickou loďou Vostok mal oblečenýskafander, ktorý mal však úplne uzavretý iba počas výstupu na obežnú dráhu a počas zostupu z nej.
Do vesmíru sa celkovo vydalo šesť pilotovaných lodí Vostok, ktorým prechádzalo päť testovacích letov nepilotovaných lodí, ktoré formálne patrili doprogramu Sputnik.
V programe Vostok bolo plánovaných ďalších sedem misií (Vostok 7 až 13), ktoré sa mali uskutočniť až do apríla1966. Tieto misie však boli zrušené a už vyrobené časti lodí a rakiet použité vprograme Voschod.