 | Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte. |
Posvätné hory (vrchy) v Číne sa členia do viacerých skupín podľa príslušnosti k jednému z tradičnýchčínskych náboženstiev (taoizmus,budhizmus akonfuciánstvo).
Tzv.päť veľkých vrchov (wu-jüe) označuje päť najznámejších vrchov čínskej histórie,[1] na ktoré usporadúvali čínski cisári po stáročia tradičné rituálne púte. Sú spojené s najvyšším božstvomŠang-ti a piatimi hlavnými kozmickými božstvamičínskeho tradičného náboženstva (Wu-fang Šang-ti). Okrem nich existuje skupina spojená sbudhizmom, ktorá býva označovaná akoštyri posvätné vrchy budhizmu a skupina spojená staoizmom, ktorá nesie pomenovanieštyri posvätné vrchy taoizmu.
V starovekej Číne boli hory predmetom úcty. V čínskej kozmológii zohrávali hory rovnakú úlohu ako čínsky cisár v spoločnosti: zabezpečovali kozmický poriadok a stálosť. Kult „Piatich hôr“ (wu-jüe) pretrval až do modernej doby.[2]
Päť veľkých vrchov je usporiadaných podľa piatichhlavných smerov čínskejgeomantie (veštenia), ktorá zahŕňa stred ako piaty smer.
Zoskupenie sa ustálilo vobdobí bojujúcich štátov (475 pred Kr. –221 pred Kr.),[3] a výrazwu-jüe („päť vrchov“) sa stal populárnym za vlády cisáraWu-tiho z dynastieChan (140 –87 pred Kr.).[1] V tradičnom čínskom náboženstve majúkozmologický ateologický význam ako pozemské vyjadrenie usporiadania sveta vychádzajúceho z nebies, pričom čínske územie sa označuje ako akotchan (čín.壇,pchin-jin:tán –oltár). Ide o akýsi čínsky ekvivalent indickejmandaly.
Hory patria medzi najznámejšie prírodné pamiatky v čínskej histórii. Od raných čias čínskej histórie boli miestami rituálneho uctievania a vzdávania obetí.[2] Čínski panovníci na ne usporadúvali slávnostné procesie, ktoré sa tradične končili rituálnymi obetami miestnemu bohu. Vzdávanie kultu božstvám sa v Číne stalo tradíciou, ktorá napomáhala legitimizovať moc nových cisárov či vládnucich dynastií. Tento zvyk sa (až na niekoľko prerušení) zachoval až do konca poslednej dynastie, keď sa po páde dynastieČching v roku 1911 nechalJüan Š’-kchaj korunovať za cisára vChráme nebies vPekingu.
Podľa čínskej mytológie vzniklopäť veľkých vrchov z telaPchan-ku (盘古; 盤古;pchin-jin:Pángǔ), prvej bytosti a tvorcu sveta. Vďaka svojej východnej polohe jehora Tchaj spojená s vychádzajúcim slnkom a to znamená zrod a obnovu. Často sa považuje za najposvätnejšiu zpiatich veľkých vrchov. Predpokladá sa, že vznikla z hlavy Pchan-ku. Verí sa, že hora Cheng vChu-nane je zvyškom pravej ruky Pchan-ku, hora Cheng vŠan-si jeho ľavej ruky, hora Sung z jeho brucha a hora Chua z jeho nôh.[4]
V minulosti požívali hory veľkú úctu a vzbudzovali rešpekt. Verilo sa, že sú ovládané nadpozemskými silami. Prakticky každá hora mala svojho trvalého horského boha. Viera, že v horách žijú duchovia mŕtvych, pretrvala v severnej Číne. Jedným z dôvodov uctievania hôr bola tiež hodnota vrchov pre ľudskú existenciu. Boli vnímané ako prameň blahobytu a plodnosti: rodisko riek, miesto, kde rástli liečivé rastliny a ako zdroj materiálu na stavbu domov a tvorbu nástrojov.[2]
Základným prvkom taoistického myslenia je pocit spojenia s prírodou. Viacero taoistických príkazov o dobrom a čestnom živote bolo zameraných na ochranu prírody a mnohé iné boli nepriamo zamerané na predchádzanie jej ničeniu. Taoisti považujú hory za prostriedok komunikácie medzi nebom a zemou a za miesto, kde možno nájsť nesmrteľnosť.
Leží v provinciiŠan-tung a dosahuje výšku 1545 m n. m.
Leží v provinciiŠan-si a dosahuje výšku 2154 m n. m.
Leží v provinciiChu-nan a dosahuje výšku 1290 m n. m.
Leží v provinciiŠan-si a dosahuje výšku 2017 m n. m.
V minulosti existovalo viacero miest s označením Cheng-šan.
Leží v provinciiChe-nan a dosahuje výšku 1494 m n. m.
Alternatívne sa tieto hory niekedy označujú smermi, ktoré reprezentujú: Pej Jüe –„Severná veľká hora“ (北岳; 北嶽;pchin-jin:Běi Yuè), Nan Jüe –„Južná veľká hora“ (南岳; 南嶽;pchin-jin:Nán Yuè), Tung Jüe –„Východná veľká hora“ (东岳; 東嶽;pchin-jin:Dōng Yuè), Si Jüe –„Západná veľká hora“ (西岳; 西嶽;pchin-jin:Xī Yuè) a Čung Jüe –„Stredná veľká hora“ (中岳; 中嶽;pchin-jin:Zhōng Yuè).
Čínsky budhizmus rozoznávaštyri posvätné hory budhizmu:[5][6]
Leží v provinciiŠan-si dosahuje výšku 3058 m n. m. Je domovombódhisattvu múdrosti,Manjusri alebo Wen-šu.
Leží vprovincii S’-čchuan a dosahuje výšku 3099 m n. m. Patrónom hory jeSamantabhadra známy aj ako Pchu-sien.
Leží vprovincii An-chuej a dosahuje výšku 1341 m n. m. Veľa svätýň a chrámov je zasvätenýchKsitigarbhovi (v čínštine známemu ako Ti-cang, v japončine akoJizō), ktorý je ochrancom bytostí v pekelných ríšach.
Leží vprovincii Če-ťiang a dosahuje výšku 284 m n. m. Hora je považovaná zabódhimanduAvalokitéšvaru, bódhisattvu súcitu. Obľúbeným pútnickým miestom sa stala za vlády dynastieSung.
Na titul piatej posvätnej hory budhizmu ašpiruje horaSüe-tou (雪竇山). Myšlienku jej kanonizácie ako prvý presadzoval Čchang-sing, spolupracovník slávneho reformátoraTchaj-sü.[8][7] Hora je považovaná za posvätné miestobódhisattvu Maitréju.[5] Je domovom novo rozšíreného kláštora Süe-tou, ktorý bol založený za vlády dynastieŤin a je spojený s excentrickým mníchom menomPu-taj, ktorý sa považuje za emanáciu Maitréju.[7]
Ako piata posvätná hora čínskeho budhizmu býva označovaná[9] aj horaFan-ťing-šan (梵净山; pinyin:Fànjìngshān), ktorá leží v pohoríWu-ling v Tchung-žene, v provinciiKuej-čou. Pohorie sa tiež spája s Maitréjom a jesúčasťou svetového dedičstva UNESCO.[10]
Dležitou posvätnou horou v čínskom budhizme je ajLu-šan, kde stojí chrámTung-lin založený patriarchom čistej zemeChuej-jüanom.
Budhizmusčchanskej školy vyvinul systém piatich vrchov a desiatich chrámov počas neskorej dynastieJužný Sung (1127 –1279).[11]
Päť vrchov, kde sa nachádzali najdôležitejšie čchanské kláštory, boli:[12]
Medzi "Štyri posvätné hory" taoizmu patria:[6]
Ide o malé pohorie, ktorého hlavným vrcholom jeTchien-ču („Nebeský stĺp"), ktorý dosahuje výšku 1612 m n. m. Je domovom komplexu taoistických chrámov a kláštorov[13] spojených s Pánom severu, Süan-tchien Šang-ti.
Hlavný vrchol dosahuje výšku 247,4 m n. m. Nachádza sa poblíž mestaJing-tchan.[14] Na hore sa nachádza významný kláštorný a chrámový komplex[15]. Je jedným z rodísk taoizmu a je veľmi dôležitý preČeng-i Tao.
Hlavný vrchol dosahuje výšku 585 m n. m.
Podľa legendy prišiel na horu v 2. storočí sečuánsky mystikČang Tao-lin, neskôr známy pod čestným titulom „Nebeský majster" (Tchien-š’) a vyučoval na hore taoizmus.[13] Na hore sa nachádza chrámový komplex.[15] Jej hlavný vrchol dosahuje výšku 1260 m n. m. V starovekej čínskej histórii bola oblasť hory Čching-čcheng známa ako„najodľahlejšie miesto v Číne“.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuSacred Mountains of China na anglickej Wikipédii.