Polónium objavilaMaria Curieová-Skłodowská v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity vjáchymovskomsmolinci a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.
Dmitrij Ivanovič Mendelejev predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium jealfa žiarič.
Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny.
Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice.
V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210Alexandr Litvinenko a z vraždy bol obvinený ruský ex-špiónAndrej Lugovoj.[1] Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.[2]
