Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Podnestersko (neuznaný štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podnesterská moldavská republika
Vlajka Podnesterskej moldavskej republikyŠtátny znak Podnesterskej moldavskej republiky
VlajkaZnak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Мы славим тебя, Приднестровье
(Velebíme ťa, Podnestersko)
Miestny názov 
  dlhýПриднестровская Молдавская Республика
  krátkyПриднестровье
Hlavné mestoTiraspoľ
46°51 S.š. 29°38 V.d.
Najväčšie mestoTiraspoľ
Úradné jazykyruština,ukrajinčina,moldavčina
DemonymPodnesterčan, Podnesterčanka
Štátne zriadenie
Prezident
poloprezidentská republika
Vadim Nikolajevič Krasnoseľskij
Vznik2. september1990
SusediaUkrajina,Moldavsko
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
4 163 km² (165.) 
 km² ( %)
Počet obyvateľov
  odhad (2020)
  sčítanie (2015)

 hustota (2020)
 
465 200
475 373

121/km² (75.)
Menapodnesterský rubeľ (PRB)
Časové pásmo
 Letný čas
VEČ (UTC+2)
VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kódMDA
Medzinárodná poznávacia značkaMD
Internetová doména.md
Smerové telefónne číslo+3735
Map
Interaktívna mapa

Súradnice:47°18′S29°15′V /47,3°S 29,25°V /47.3; 29.25

Podnestersko[1] aleboZadnestersko[2] (nesprávneTransnistria,Podnesterierus. Приднестровье –Pridnestrovie,ukr. Придністров'я– Prydnistrovia,mold., rum.Transnistria), dlhý tvarPodnesterská moldavská republika (rus.Приднестровская Молдавская Республика, ukr.Придністровська Молдавська Республіка, mold.Republica Moldovenească Nistreană/Република Молдовеняскэ Нистрянэ) je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatnýštát vyhlásený začiatkom roku1992 vMoldavsku na území s prevažneruským obyvateľstvom na ľavom brehu riekyDnester. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvomAdministratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra. Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).[3]

Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) v rámciZSSR. Počasdruhej svetovej vojny ZSSR obsadilBesarábiu a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia sRumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahluautonómiu, ktorá však separatistom nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.[4][5] Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.

Podnestersko má vlastnúvládu,ústavu,armádu,menu čicestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba dve postsovietske čiastočne uznané krajinyJužné Osetsko aAbcházsko (do svojho zániku ajNáhorný Karabach). Región sa nachádza pod silným vplyvomRuska a viackrát sa vyskytli aj hlasy volajúce po jehoanexii Ruskou federáciou po vzoreKrymu.[6] Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.[7]

Charakteristika

[upraviť |upraviť zdroj]

Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny akoAbcházsko,Južné Osetsko aNáhorný Karabach, hoci samy majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch19911992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny, na jeho území žije asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ním vláda vKišiňove nemá akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste PodnesterskaTiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, ktorá si vytvorila vlastný režim, majúci prakticky všetky znaky suverénneho štátu – od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknuteľnosti jeho územia. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať na území PMR sa prejavila napr. v roku2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali vmoldavčine. Najrozšírenejším jazykom jeruština. Poanglicky sa rozpráva veľmi málo.[chýba zdroj]

Vlajky separatistických území na hlavnom námestí

Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obciKolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi doAbcházska aJužného Osetska cez ukrajinskúOdesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspolská vláda aj z pašovaniaropy,alkoholu,tabaku do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom držíRusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko a Moldavsko.

Dejiny

[upraviť |upraviť zdroj]
Vojenské vozidlá v Tiraspole

Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasnéhoMoldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo kUkrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných dopracovných táborov naSibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami vKišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch19891990 a týkal saštátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazykrumunčinu (ktorá málatinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny (Rusov,Ukrajincov) z Podnesterska hovoriace porusky aukrajinsky, ktoré používajúcyriliku, ale i preGagauzov z južného Moldavska hovoriacichpo gagauzsky.

V septembri1990 sa Podnestersko vyhlásilo za súčasťSovietskeho zväzu. Vauguste1991 vyhlásiloMoldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo zaprezidentaIgora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.[8]

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Kultúra slova, 27.Kultúra slova(Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 1993, čís. 2, s. 42.ISSN 0023-5202.
  2. MRUŠKOVIČ, Viliam.Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s.ISBN978-80-7090-858-7. S. 223.
  3. Статистический ежегодник 2020 год | Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики [online]. mer.gospmr.org, [cit. 2021-11-08].Dostupné online.
  4. TELEVIZE, Česká.Republika, která neexistuje. Nikým neuznané Podněstří přežívá už třicet let [online]. ČT 24 - Česká televize, [cit. 2021-12-14].Dostupné online. (po česky)
  5. REID, Sarah.Celebrating a nation that doesn’t exist [online]. www.bbc.com, [cit. 2021-12-14].Dostupné online. (po anglicky)
  6. Russia to annex Transnistria? [online]. POLITICO, -001-11-30T00:00:00+00:00, [cit. 2021-12-14].Dostupné online. (po anglicky)
  7. At UN, Moldovan President Reiterates Call For Russian Troop Withdrawal [online]. RadioFreeEurope/RadioLiberty, [cit. 2021-12-14].Dostupné online. (po anglicky)
  8. Prochádzková, P.:Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie. Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8

Pozri aj

[upraviť |upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]
Administratívne členenieMoldavska
Rajóny (okresy)
Municípiá
Autonómne oblasti
Štáty a závislé územia vEurópe
Nezávislé štáty
Ostatné územia
Sporné územia
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podnestersko_(neuznaný_štát)&oldid=7970911
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp