Piesok jesediment, prírodný nespevnený zrnitý materiál, pozostávajúci z úlomkov veľkosti od 0,064 (1/16 mm) do 2 mm[1].
Pod pojmom piesok sa niekedy chápu aj nepremiestnené produkty rozpadu hornín (elúvium), obyčajne však bývajú ako piesok charakterizované hlavne akumulácie zŕn rozrušených hornín, ktoré boli v rôznej miere premiestnené, triedené a opracované[2].Sedimenty s menšími úlomkami sa nazývajúsilt, úlomky väčšie ako 2 mm súštrky. Spevneným ekvivalentom pieskov súpieskovce. Spolu tvoria približne štvrtinu všetkýchúlomkových usadenín z geologických formácií.
Zrná piesku môžu tvoriť úlomkyminerálov a/alebohornín, ale aj odumretých častí živočíchov a rastlín. Najrozšírenejšia zložka pieskov je však spravidlakremeň (tvorí v priemere dve tretiny objemu pieskov), nakoľko je aj najbežnejšia zložka väčšiny zdrojových hornín a je dostatočne odolný voči chemickémuzvetrávaniu, ako aj mechanickému rozrušovaniu počas transportu. Bežná súčasť sú ajsľudy, či už svetlé (muskovit), alebo tmavé (biotit). Prítomnosť muskovitu poukazuje nametamorfný pôvod materskej horniny, nakoľko tento sa viac vyskytuje vmetamorfitoch, piesky s vyšším obsahom biotitu majú naopak navulkanický pôvod.Glaukonit sa vyskytuje v morských pieskoch, alebopieskovcoch.
Z ďalších minerálov sú zastúpenéživce, tieto však v prítomnosti vody podliehajú premenám (ilitizácii akaolinozácii) na ílové minerály, či už v procesediagenézy, alebo pri neskoršom zvetraní. Biele piesky s vysokým obsahomvápenca poukazujú na tropické prostredie pri vzniku piesku. Z karbonátov býva prítomný ajdolomit asiderit. Posledná skupina minerálov sú tzv.ťažké minerály (minerály s mernou hmotnosťou vyššou ako 2,8 g.cm-3). Patria tam napr.magnetit,amfiboly,zirkón,rutil,olivín,topás,chromit a viaceré iné.
Pobrežie mora s dobre vytriedeným plážovým pieskom.
Na zemskom povrchu prakticky neexistuje oblasť, kde by sa piesky nevyskytovali. Najväčším miestom ich akumulácie sú riečnebrehy,delty a morsképláže, v tesnom závese nasledujúpúštne oblasti. Na dne oceánov sa však piesky vyskytujú len v obmedzenom množstve, sú typickým kontinentálnymsedimentom.
Na základe chemického zloženia a zrnitostného vytriedenia pieskov sa dá predpokladať ich pôvod. Vo všeobecnosti platí, že staršie piesky sú lepšie vytriedené, kým mladé (recentné) sú nezrelé. Staršie piesky, resp. pieskovce majú obvykle vyšší obsah SiO2 a CaCO3, čo sa dá objasniť dobrou odolnosťou kremeňa voči zvetrávaniu a spevnením jednotlivých zŕnkalcitovým cementom. Mladšie piesky naopak obsahujú pomerne vysoké objemové percento úlomkov hornín a minerálov iných ako kremeň, nakoľko neubehol dostatočne dlhý čas na ich rozloženie. Čím sú piesky, prípadne pieskovce staršie, tým viac ich textúrne znaky vypovedajú o klimatických podmienkach a spôsobe transportu.
Piesky sú dôležitá surovina pre chemický, sklársky a stavebný priemysel, ako aj zdroj akumulácie niektorýchminerálov (ajdrahokamov) a prírodný rezervoárropy,zemného plynu avody.
Veľká časť pieskov sa priemyselne používa ako zložkabetónu v stavebníctve, alebo ako prirodzený filter pri úpravevody. Druhá veľká oblasť použitia (hlavne piesky s vysokým obsahomoxidu kremičitého) je v sklárskom priemysle ako základná surovina na výrobuskla, prípadne v tehliarskom priemysle ako prísada na výrobu tehál.
Piesok je taktiež zdrojom na výrobu čistéhokremíka, používaného pre potrebyelektrotechniky avýpočtovej techniky. Ostatné využitie piesku má dekoračný charakter (úpravagolfových ihrísk, záhrad), rekreačný (ako podkladový materiál na výrobu plážových ihrísk, pieskovisk) aj umelecký charakter (stavba pieskových sôch a hradov z piesku).
