Pevnosť jeopevnenývojenský objekt so silnými obrannými prvkami a pomerne početnou posádkou, ktorá je koncipovaná tak, aby bola schopná dlhodobo samostatne odolávať nepriateľským útokom aobliehaniu.
Prvým národom, ktorý začal budovať pevnostné stavby k čisto vojenským účelom, boliEgypťania.[chýba zdroj] Na strategicky významných miestach celej svojej ríše budovali obranné pevnosti a celú sieť malých pevností, tzv.migdolov.
Rimania pri svojich vojenských výpravách budovali prechodné i stálejšie tábory (castra, castra stativa) a na mieste obliehania potom poľné opevnenie zvanécircumvallatio, ktoré malo brániť obrancom v pokusoch o prerazenie obliehacích línii a tzv.contravallatio, ktoré chránilo rímske vojsko proti útokom zvonka.
bastiónová pevnosť – obvykle polygonálna pevnostná architektúra budovaná najmä v 16. a 17. storočí; jej typickými znakmi boli nárožné bastióny, navzájom prepojenékurtinou, ktoré umožňovali bočnú paľbu. Na území Slovenska území bola pekným príkladom bastiónovej pevnosti najmä renesančná pevnosť vNových Zámkoch.
citadela – bola pevnostná stavba chrániaca vždy v jej blízkosti stojace mesto; bola vlastne hlavnou časťou mestského fortifikačného systému; stavané boli najmä v priebehu 16. – 18. storočia. Za prvú citadelu sa pokladá pevnosťFortezza di San Giovanni Battista (nazývaná ajFortezza da Basso) voFlorencii, stavaná v rokoch 1535 – 1537. Vzormi boli aj citadely vTuríne, alebo vo francúzskom mesteLille. Na území Slovenska bola baroková citadela postavená vKošiciach (začiatok stavby v roku 1671; stála v rokoch 1676 – cca 1700, kedy bola postupne demolovaná).
fortová pevnosť – fortifikačný systém pozostávajúci z viacerých menších pevnostných stavieb, fortov, ktoré neboli navzájom prepojené a obklopovali centrálnu pevnostnú stavbu. Forty sa navzájom chránili (kryli) paľbou. Zvyčajne chránili systémy fortových pevností hlavné mestá alebo veľké hraničné mestá (ako napr.Krakov,Przemyśl,Paríž,Mety,Saarlouis,Štrasburg,Verona,Modena,Kaliningrad).
DUFFY, Christopher.Kámen a oheň: Bastionová pevnost, její zrod a vývoj v dějinách pevnostního válečnictví. Brno: Books, 1998.ISBN80-7242-002-X. (po česky)
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária (ed.).Novoveké opevnenia na území Oravy a Kysúc. Dolný Kubín - Čadca: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v D. Kubíne - Kysucké múzeum, 2015 (v tiráži neuvedený). 152 s.ISBN978-80-89564-08-8.
KUPKA, Vladimír.Fortové pevnosti a jejich místo v dějinách opevňování. 1. vyd. Dvůr Králové nad Labem: Jan Škoda - FORTprint, 1990. 32 s.ISBN80-900299-0-6.
KUPKA, Vladimír.Stavitelé, obránci a dobyvatelé pevností. Praha: Libri, 2005. 488 s.ISBN80-7277-254-6. (po česky)
KRAJČOVIČOVÁ, Klára: Ikonografia k protitureckým bojom na Slovensku v dobových publikáciách 16. a 17. storočia. In:Zborník Slovenského národného múzea, r. LXVII – História 13, 1973, s. 163 – 204.
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na témuPevnosť (stavba)
