Peruánska hudba - pôvodom pochádza zpohoria Ánd, no miešajú sa v nej vplyvy africkej a španielskej kultúry. Po tisíce rokov bola peruánska hudba súčasťou náboženských rituálov i každodenného života domorodých indiánov. Bola a je prejavom ich pôvodu, kultúry, náboženstva a spoločenských pomerov a zároveň symbolom ich spojenia s prírodou a predovšetkým matkou Zemou – oslavaPačamamy[1]. Všetky tradície sa spájajú s oslavami duchovných sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patrí tradičná hudba.
Počiatoklatinskoamerickej hudby by sme mohli hľadať v hudobných tradíciách indiánov z pohoria And. Hudba andských indiánov je po svete rozširovaná prostredníctvom ľudových hudobníkov, ktorý sú charakteristickí hrou naPanových flautách a oblečení sú vo farebných pončách. Súčasťou peruánskej hudby však nie sú len tradičné ľudové rytmy, ale patria sem aj moderné štýlihuayno achicha a tiež pobrežnáafroperuánska hudba, ktorej pôvod siaha do komunít černošských otrokov na pobreží. Väčšina ľudí mimo Latinskej Ameriky však andskú hudbu rozpoznáva práve na základe pánových fláut a fláutquena.[2] Predkolumbovské hudobné nástroje, ktorými boli lastúry, chrastítka naplnené orechmi, okaríny a rôzne bubienky tvoria súčasť expozície väčšiny veľkých múzeí Južnej Ameriky.
Všetky indiánske kmene sa so zvykmi a tradíciami väčšinou úplne identifikujú so svojimi domovskými osadami a dedinami. Každá osada vyrába svoje vlastné nástroje, ktoré každý kmeň inak ladí a zdobí, takisto ako aj svoje odevy a keramiku. Hudobníci dokonca skladajú melódie podľa odlišných notových stupníc a každý spevák má svoj osobitý štýl.
Najtypickejší hudobný nástroj peruánskych Indiánov. Vyrobená je z rákosia alebo aj z kosti nohy lamy.[3] Je dedičstvom Inkov a v dnešnej tradičnej peruánskej hudbe je nepostrádateľná.
V Peru vkečuánskom jazyku sa nazývaantara, vjazyku Aymarov je známa akosicu a všpanielskom jazyku sa volázampoňa.[4] Panove flauty nachádzajú archeológovia po celom území Peru v hrobkách a vykopávkach. Sú naladené v najrôznejších tóninách a pestro zdobené mnohorakými symbolmi a farbami. Pôvodná panova flauta bola dvojitá, čo znamená že, nosný melodický motív hrá jeden muzikant, pričom ostatní muzikanti sa pridávajú postupne. Je to spôsob hry, ktorý symbolizuje vzájomnú spoluprácu medzi jednotlivými členmi komunity a zároveň umožňuje jednotlivým hudobníkom hrať veľmi dlho bez vyčerpania. Na panove flauty sa okrem významných festivalov hrá len od apríla do októbra v období sucha.
Sú to dunivé bubny s dvojitým bubienkom.[5] Tieto hudobné nástroje sa objavujú na rôznych veľkých oslavách, tanečných slávnostiach a svadbách v oblastiach okolia jazeraTiticaca a peruánsko-bolivíjských hraníc a taktiež ako väčšina iných peruánskych hudobných nástrojov boli používané pri rôznych magických rituáloch.[6]
Sú takmer neznámym hudobným nástrojom, ktoré archeológovia nachádzali v hroboch prastarých civilizácií v oblasti Ánd. Nakoľko sa o nich nedochovali žiadne písomne ani obrazové záznamy, boli tieto pískacie nádoby pre archeológov zo začiatku záhadou a považovali ich len za úžitkový alebo dekoratívny keramický predmet.[7] Až v osemdesiatych rokoch sa po intenzívnom odbornom výskume týchto píšťalok zistilo, že tieto nástroje hrali v rituálnom živote starýchInkov aMáyov dôležitú úlohu. Objavili, že tieto prastaré nástroje majú dokonalú konštrukciu a ohromujúcu zvukovú kvalitu. Najstaršie hlinené píšťalky pochádzajú z obdobia 1000 rokov pred Kristom.
Malá gitara, ktorá má päť párov strún a vznikla ako napodobenina prvých gitár dovezených zo Španielska. Pôvodne sa tieto gitary vyrábali z panciera pásavca, no dnes sa používa na ich výrobu len borovicové a orechové drevo. Charango používajú mladí indiáni predovšetkým na hru zamilovaných piesní pod oknami svojich milovaných dievčat.[8]
Skutočná indiánska hudba sa líši od pesničiek, ktoré hrajú skupiny oblečené v kostýmoch na námestiach európskych metropol. Má vlastnú dušu a vnútornú energiu a mimo Peru je vlastne neznáma. Tento hudobný žáner sa volá huaynos. Hrajú ho veľké kapely nazývanéorquestas typicas z horských miest ako súHuancayo,Ayacucho aPucara. Tento hudobný štýl je očarujúci a veľmi nákazlivý. Hudobníci hrajú na husle, charangos, veľké andské harfy, ale aj saxofón, klarinet a trúbky. Hudba vyjadruje pevne emocionálne vzťahy medzi umelcom a jeho rodným miestom. Ďalším štýlom jemuzica criolla, ktorá je ovplyvnená hudbou z iných kútov Latinskej Ameriky, Španielska a Európy. Táto kreolská hudba zo začiatku nebola určená ľudovým masám ale len bohatým v luxusných kluboch. Afroperuánska hudba vznikla na pobreží, kde vznikali komunity černošských otrokov, ktorí boli privlečení z Afriky na prácu v baniach. Tento hudobný žáner bol až do polovice 20. storočia dokonca aj v Peru verejnosti takmer neznámy. Populárny andský hudobný štýl chicha dostal názov od kvasnicového kukuričného piva. Je zmesou mestského štýlucumbia tradičného huayno s rytmikou rockovej hudby. Vznik tohto hudobného štýlu je spojený s masovým sťahovaním indiánov z hôr do predmestí veľkých miest.[9]