Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetovýchkultúr Norte Chico a neskôrInkská ríša, najväčší štátpredkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založiloVicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.
Peru jerepublika sozastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je torozvojová krajina so strednýmindexom ľudského rozvoja a asi 40% úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.
V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci ješpanielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovoríkečuánčinou alebo inýmidomorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.
SlovoPeru je odvodené od mena miestneho vládcuBirú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízkozátoky San Miguel vPaname.[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známehoNového sveta.[2] Preto, keďFrancisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označilaInkskú ríšu ako provinciu Peru.[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa poperuánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.
Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000pred Kr.[5] Najstaršia známa peruánska kultúra,Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.[6] Ako ďalšie sa rozvíjaliČavínska,Parakaská,Močická,Nasca,Vari, aČimúarcheologické kultúry. V 15. storočí saInkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovalinajväčšiu ríšu vpredkolumbovskej Amerike.[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívalizavlažovanie aterasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie sťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.[8]
Územie Peru je rozdelené na 24departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia naprovincie, ktoré sa skladajú zokresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.[9]
ProvinciaLima nie je súčasťou iného administratívneho celku.
Svojou rozlohou 1285220km2 je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (poMongolsku). Rozlohou je porovnateľné sČadom, a približne dvakrát také veľké akoštátUSATexas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovoríšpanielsky,kečuánsky,ajmarsky a inými domorodými jazykmi.
Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglíAmazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazeroTiticaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošinaAltiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na sveteAtacama.
PobrežiePacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. PúšťSechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.
↑Sistema Nacional de Estadística [online]. [Cit. 2007-03-23].Dostupné online. Archivované 2007-03-21 z originálu.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019.ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245–246.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019.ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.
.svg)
.svg)
