Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mestoČínskej ľudovej republiky.
Akomesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestieTchien-an-men čiZakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku2008 Peking hostilLetné olympijské hry aLetné paralympijské hry.
Čínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: [ pei˨˩tɕiŋ˥˥ ], čo znie takto
vypočuť. Prepis tohto slova systémompchin-jin je :Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.
Slovenské názvy tohto mesta sú:Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov;[2][3] zastarano sa občas písal aj v podobePe-king),[4]Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v50. rokoch 20. stor.);[5][6] zriedkavo alebo staršie:Pej-ťing[7][8] čiPej-Ťing.[6] Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmusBeidžing, ktorý je úplne nesprávny.[9][10][11]
Slovenské prídavné meno zniepekinský (t. z. bez g),[12] v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne)pekingský.[13]
V rokoch1928 až1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. Vpchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boliPejpin (príd. menopejpinský),[14]Pepin (príd. menopepinský)[15] čiPeiping (prípadnePei-ping).[4][16]
Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciouChe-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestomTchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežiaPochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce vSi-šan –„Západných horách“ – vrcholomLing-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríkladChaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m aWu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.
Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienkuJung-ting a najmäČchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádržMi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.
Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírskaanticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južnéhomonzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstvazrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.
Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.
Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici3. tisícročí pred Kr. V13. storočí bolo vydrancované vojskamiDžingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasymetra a samozrejme aj športoviská.
Železničná
Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi).[chýba zdroj] V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.
Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.
Cesty a diaľnice
V Pekingu je deväť diaľníc.[chýba zdroj]
Mestská doprava
Pekingské metro premáva od roku1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami.[chýba zdroj] S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.
Partnerské mestá
|  Addis Abeba,Etiópia2006 Alžír,Alžírsko1989 Ammán,Jordánsko1990 Amsterdam,Holandsko1994 Ankara,Turecko1990 Astana,Kazachstan2006 Atény,Grécko2005 Bangkok,Thajsko1993 Belehrad,Srbsko1980 Berlín,Nemecko1994 Brusel,Belgicko1994 Budapešť,Maďarsko2005 Buenos Aires,Argentína1993 Bukurešť,Rumunsko2005 Canberra,Austrália2000 Caracas,Venezuela2010
| |  Dauha,Katar2008 Dublin,Írsko2011 Gauteng,Južná Afrika1998 Hanoj,Vietnam1994 Havana,Kuba2005 Helsinki,Fínsko2006 Île-de-France,Francúzsko1987 Islamabad,Pakistan1993 Jakarta,Indonézia1992 Káhira,Egypt1990- Kolín,Nemecko1987
 Kyjev,Ukrajina1993 Lima,Peru1983 Lisabon,Portugalsko2007 Londýn,Spojené kráľovstvo2006 Madrid,Španielsko1985 Manila,Filipíny2005
| |  Moskva,Rusko1995 New York,USA1984 Ottawa,Kanada1999- Paríž,Francúzsko1997
 Riga,Lotyšsko Rím,Taliansko1998 Rio de Janeiro,Brazília1986 San José,Kostarika2009 Santiago,Čile2008- São Paulo,Brazília
 Soul,Kórejská republika1993 Tel Aviv,Izrael2006 Tirana,Albánsko2007 Tokio,Japonsko1979- Washington D.C.,USA1984
 Wellington,Nový Zéland2006
|
Moderný Peking
Námestie Tchien-an-men
Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu
- ↑Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census[1] (No. 2) [online]. .Dostupné online.
- ↑[1]
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940 a od 1962 dodnes
- ↑abPeking. In:Masarykův slovník naučný 5, S. 593
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)
- ↑abHORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991[2]
- ↑Malý atlas sveta 1. slov. príručné vydanie. 1960
- ↑Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie
- ↑Peking [online]. marek.os.sk, [cit. 2020-06-30].Dostupné online.
- ↑Čínský jazyk [online]. chinatours.cz, [cit. 2020-06-30].Dostupné online.
- ↑TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1953 do roku 1966
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu 1940
- ↑Pravidlá slovenského pravopisu 1931
- ↑Slovenský náučný slovník. Ed.Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuPeking
Wikislovník ponúka hesloPeking
|
|---|
| Stredná Ázia | |
|---|
| Východná Ázia | |
|---|
| Južná Ázia | |
|---|
| Juhovýchodná Ázia | Bandar Seri Begawan, Brunej • Phnom Pénh, Kambodža • Dili, Východný Timor • Jakarta, Indonézia • Vientian, Laos • Kuala Lumpur (oficiálne) a Putrajaya (administratívne), Malajzia • Nay Pyi Taw, Mjanmarsko • Manila, Filipíny • Singapur, Singapur • Bangkok, Thajsko • Hanoj, Vietnam |
|---|
| Juhozápadná Ázia | Jerevan, Arménsko • Baku, Azerbajdžan • Manáma, Bahrajn • Nikózia, Cyprus • Tbilisi, Gruzínsko • Teherán, Irán • Bagdad, Irak • Jeruzalem (oficiálne, administratívne) a Tel Aviv-Jafo (medzinárodne uznávané), Izrael • Ammán, Jordánsko • Kuvajt, Kuvajt • Bejrút, Libanon • Maskat, Omán • Dauha, Katar • Rijád, Saudská Arábia • Damask, Sýria • Ankara, Turecko • Abú Zabí, Spojené arabské emiráty • Saná, Jemen |
|---|
