Pečeňovky (lat.Marchantiophyta aleboHepaticophyta) súoddelenievýtrusných rastlín patriace medzimachorasty.
Sú to suchozemskérastliny s lupeňovitou, ružicovitou alebo folióznou viacvrstvovoustielkou. Na folióznej stielke sú jednovrstvovépalístky (fyloidy), ktoré nikdy nemajú stredné rebro - zväzok vodivého pletiva. Palístky sú často laločnaté. Okraje stielky sú jednovrsvtové a nazývajú sa krídla. Prvoklík (protonema) je značne redukovaný, alebo úplne chýba.Bunky tvoriace stielku súparenchymatické alebokolenchymatické a obsahujú tzv. silicové telieska vylučujúce u niektorých druhov látky spôsobujúce silnú arómu. V bunkách obsahujú viacchloroplastov. Rozmnožujú sarodozmenou alebo pomocou rozmnožovacích teliesok zvanýchgémy.
Samčiepohlavné orgány plemeníčky (anterídiá) sa nachádzajú u folióznych druhov v pazuche vydutého obalového palístka, alebo sú kryté stielkovou šupinou či záhybom. Samičie zárodočníčky (archegóniá) sú chránené obalovými palístkami alebopletivompabyľky (kauloidu).
Ichsporofyt neobsahuje na rozdiel od sporofyturožtekovasimilačné pletivo, preto je úplne závislý odgametofytu.Výtrusnica (téka), v ktorej sa vytvárajúvýtrusy (spóry) nemá stredový stĺpik (columelu). Okrem spôr sa vo výtrusnici obvykle tvoria aj sterilné bunkyelatéry, ktorých počet je menší ako počet výtrusov. Výtrusnica puká najčastejšie 4 chlopňami. Sporofyt je u pečeňoviek krátkodobou štruktúrou a v mladosti je chránený tzv. kalyptrou.
