| Oto Petzval | |
 slovenský matematik | |
| Narodenie | 6. január1809 Spišská Belá,Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. august1883 (74 rokov) Budapešť,Rakúsko-Uhorsko |
| Rodičia | Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853) |
| Súrodenci | Jozef Maximilián Petzval |
| Odkazy | |
| Commons |  Oto Petzval |
Oto Petzval[1] aleboOto Pecval[2] (staršie:Otto Baltazár Petzval,nem. ; *6. január1809,Spišská Belá – †28. august1883,Budapešť,Rakúsko-Uhorsko) bolmatematik.
Študoval vKežmarku, na gymnáziu vLevoči, filozofické ročníky na kráľovskej akadémii vKošiciach a napokon od r.1828 na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie (1833). V r.1839 získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnymprofesorom vyššejmatematiky, prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky1848/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r.1883, od r.1857 už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach (1843 – 1846,1860 – 1863) zastával funkciudekana filozofickej fakulty. V r.1858 bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.
Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky (1856), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmufunkcie a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky (1867 – 1868) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuOto Petzval