Oto Petzval | |
![]() slovenský matematik | |
Narodenie | 6. január1809 Spišská Belá,Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 28. august1883 (74 rokov) Budapešť,Rakúsko-Uhorsko |
Rodičia | Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853) |
Súrodenci | Jozef Maximilián Petzval |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Oto Petzval[1] aleboOto Pecval[2] (staršie:Otto Baltazár Petzval,nem. ; *6. január1809,Spišská Belá – †28. august1883,Budapešť,Rakúsko-Uhorsko) bolmatematik.
Študoval vKežmarku, na gymnáziu vLevoči, filozofické ročníky na kráľovskej akadémii vKošiciach a napokon od r.1828 na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie (1833). V r.1839 získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnymprofesorom vyššejmatematiky, prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky1848/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r.1883, od r.1857 už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach (1843 – 1846,1860 – 1863) zastával funkciudekana filozofickej fakulty. V r.1858 bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.
Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky (1856), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmufunkcie a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky (1867 – 1868) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.