.jpg)
Ornament (lat.) je v širšom zmysle akákoľvek dekorácia členiaca stenu, vyplňujúca plochu, zdobiaca nejaký predmet, v užšom zmysle druh výzdoby, jednotlivý motív alebo celý systém určitého výzdobného typu (ornamentika) dekorujúcaarchitektúru, produktumenia,umeleckého remesla alebopriemyslu.
Podľa pôvodu a povahy výzdobných prvkov členíme ornament nageometrický,rastlinný,živočíšny afigurálny. Pre každýumelecký sloh sú charakteristické určité ornamentálne prvky a ich formálne spracovanie. Ornament je vždy spojený s dielom, či už plošným (kresba,maľba,intarzia,mozaika), alebo trojrozmerným (architektúra, sochárstvo, plastické prvky úžitkového umenia), do ktorej štruktúry je začlenený.
Podrobuje sa akémukoľvek materiálu – kameňu,slonovine,keramike,kovu,textilu,drevu,koži atď.Materiál ajfarba môžu byť pri tom podstatnou významovou zložkou ornamentu. Široká škála dekoratívnych štýlov a motívov bola vytvorená pre využívanie ornamentu napr. pre jeho využívanie v umení vrátane keramiky, nábytku, skulptúrach a textiloch.
S rozličnýmivariáciami ornamentu sa stretávame v rôznych svetových kultúrach, kde sa s ornamentom buď vlastnýmkultúre, v ktorej vznikol alebo prebratým od nejakej inej vyspelejšej kultúry. Funkcie ornamentu sú historicky podmienené a premenné, pôvodne praktická či významová funkcia sa môže premeniť vo funkciu estetickú. Ornament odráža predstavu sveta a elementárnych síl (svastika – slnko, zalomená línia – blesk), životných prejavov (rytmus ornamentu), projekcie aktívnych postojov ku svetu a kživotu.
Doteraz je zachytených cez päť tisíc ornamentov, ktoré môžeme podľa rôznych hľadísk a zákonitostí deliť podľa motívov, štruktúry základného tvaru (štvorec,kruh,trojuholník), spôsobu radenia, rytmu,symetrie alebo asymetrie, techniky prevedenia, materiálov a pod. Ornament sprevádzaarchitektonickú a umeleckú tvorbu, v ktorých zaujíma podradené, ale i dominantné postavenie (islamská architektúra a umenie). Variabilnosť ornamentu je zvlášť vysoká v arabskej ornamentike, pomerné malá v antike.Staro Grécka civilizácia vytvorila mnoho foriem ornamentu s rôznymi variáciami odDórskeho slohu, cezIónsky sloh až poKorintský sloh.Staroveký Rím potom prebral a adaptoval grécky ornament pre vlastné účely. Presadzuje sa však často pri preberaní ornamentu inou oblasťou, gréckej palmete predchádzal zložitý vývoj od egyptskéholotosového ornamentu. Pre antiku bol napr. príznačnýmeander,akant,palmeta, v germánskom a skýtskom umení prevažuje zvierací ornament, vgotike vegetačné lístie, vrenesancii kvetinový ornament.
Iné ornamentálne štýly, ktoré majú spojitosť s týmito kultúrami:Aztékovia,Arabská kultúra,Pompeje,Byzancia,Perzská kultúra,Keltská kultúra,Čínska kultúra,Japonská kultúra,Turecká kultúra,Indská architektúra,Stredovek,Maurovia,Nemecká aTalianska renesancia a iné.
Moderná architektúra, založená na eliminovaní ornamentu v prospech čistofunkcionalistickej štruktúry, zanechalaarchitektom vysporiadanie sa s problémom ako vhodne upraviť moderné stavby. Ako riešenie sú tu dva možné smery. Jedným je návrh ornamentálnej architektúry, ktorá je nová a súčasná zároveň. Je to cesta, ktorou sa vybralFrank Lloyd Wright, aleboAntoni Gaudí. Tento štýlArt Nouveau, napriek všetkým jeho výstrednostiam bola vedomá cesta k hľadaniu ornamentu pre architektúru.
Radikálnejšia cesta viedla k zavrhnutiu ornamentu ako celku. Tak bolo možné nájsť takéto bez ornamentové objekty vo veciach všedného života a používania. Tento neskorší prístup bol popísaný architektomAdolf Loosom v jeho manifeste z roku 1908Ornament and Crime, v ktorom popísal nedostatokdekorácie ako znak vyspelej spoločnosti.
S prácamiLe Corbusiera aBauhausu v20. a30. rokoch 20. storočia nedostatok respektíve absencia dekorácií vyznel ako charakteristický znak modernej architektúry. V roku1932Philip Johnson aHenry-Russell Hitchcock nazvali tento štýl medzinárodným – "International Style". Čo začalo ako vec názoru sa zmenilo na smerodajný štýl.
No časom sa začal ornament opäť objavovať. V polovici 50-tych rokov, popredný modernisti akoLe Corbusier aMarcel Breuer porušujú vlastné zásady vytváraním výrazovo silných diel.Argument proti ornamentu opäť vznikol okolo diskusie oSeagram Building (1959), kdeMies van der Rohe navrhol sériu štrukturálne nepotrebných vertikálnych trámov na povrchu budovy a roku1984, keďPhilip Cortelyou Johnson navrhol budovuAT&T naManhattane s obložením z ružovéhogranitu a veľkým rozmanite určitým ornamentom ako vrcholom budovy, diskusia o využívaní ornamentu v architektúre bola ukončená. Vretrospektíve kritici označujú budovu AT&T ako prvúpostmodernistickú stavbu.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuKlasické ornamenty Commons ponúka multimediálne súbory na témuOrnament