Organizácia Severoatlantickej zmluvy[1] (angl.North Atlantic Treaty Organization; skratka:NATO;franc.Organisation du traité de l’Atlantique nord; skratka:OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný akoSeveroatlantická aliancia a do roku1989 akoSeveroatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená4. apríla1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v Európe a eskaláciu napätia zo stranySovietskeho zväzu. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete.
Na svojom začiatku bola Severoatlantická aliancia len o trochu viac ako politické združenie. Kórejská vojna ale podnietila členské štáty k vytvoreniu vojenskej štruktúry pod dohľadom dvoch amerických veliteľov. Slovami prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo úlohou NATO „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi“. V roku1966 odišlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO kvôli snahe o udržanie si vojenskej nezávislosti od Spojených štátoch. Kvôli tomu sa sídlo presunulo z Paríža do Bruselu.
Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany na svete. NATO je názoru, že najväčšia hrozba preň samotné jeRusko.[2]
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51Charty OSN, a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po útoku na WTC v New Yorku.
Veliteľskú štruktúru a vytvorenie najvyšších veliteľstiev pre Európu a Atlantik urýchlilo vypuknutievojny v Kórei v júni1950. Tento proces vyvrcholil v roku1952, keď18. februára vstúpilo do NATOGrécko aTurecko a na zasadnutí Rady vLisabone sa zorganizovala štruktúra Aliancie. Sídlom NATO sa stalParíž.
V 60. rokoch sa Francúzsko začalo vyčleňovať zo spoločnej obrany. V júli1966 francúzsky prezidentCharles de Gaulle oznámil vystúpenie Francúzska z vojenskej štruktúry NATO a požiadal o odsun všetkých jednotiek nepodliehajúcich francúzskemu veleniu. Tieto vojská sa presunuli doZápadného Nemecka a spojenecké velenie do Belgicka. V roku1974 v dôsledku cyperskej krízy Grécko vystúpilo z vojenských štruktúr. V októbri1980 obnovilo svoje plné členstvo. V marci1986 sa vŠpanielsku konaloreferendum o zotrvaní v organizácii. V roku1976 hrozil odchodom aj Island v dôsledku sporov so Spojeným kráľovstvom kvôlirybolovu.
V marci1989 NATO predložilo program spolupráce medzi Východom a Západom. V novembri1990 v Paríži členské štátyVaršavskej zmluvy a NATO podpísali Dohodu o konvenčných ozbrojených silách a Spoločnú deklaráciu o neútočení. VzniklaSeveroatlantická rada pre spoluprácu – NACC, poradné fórum NATO a 9 krajín strednej a východnej Európy. Bruselskýsamit konaný10. –11. januára1994 prijal programPartnerstvo za mier a pozval všetky krajiny NACC a KBSE do svojich štruktúr.
Fínsko aŠvédsko podali18. mája2022 žiadosť o členstvo v NATO. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolalaruská vojenská invázia na Ukrajinu“.[3] Generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg po prijatí žiadostí povedal „Ste naši najbližší partneri a vaše členstvo posilní našu spoločnú bezpečnosť.“[3] Žiadosť o členstvo musia schváliť zástupcovia všetkých členských štátov a ratifikovať ich parlamenty. Blokovanie žiadostí avizoval prezidentTurecka,Recep Tayyip Erdoğan.[3] Erdoğan argumentoval, že Švédsko ukrývakurdských teroristov. Turecko napokon prijatie nezablokovalo.[4] Prezident Erdoğan stiahol svoje veto a Švédsko a Fínsko zmenia svoju legislatívu, zakročia voči PKK a umožnia ichvyhostenie do Turecka.[5] Dňa29. júna2022 na summite NATO v španielskomMadride oba štáty obdržali oficiálnu pozvánku do aliancie. Nových členov musia schváliť parlamenty všetkých doterajších členských štátov. Fínsko sa stalo členom NATO v apríli 2023, Švédsko sa stalo členom v marci 2024.[6]
Island je jediný člen bez vlastných ozbrojených síl. Má významnú strategickú polohu. Island udržuje vlastnú pobrežnú stráž (cvičenú v Nórsku) pre mierové sily NATO.
Proces vnútornej transformácie definovalMadridský samit v júli1997 ako udržanie vojenskej efektívnosti NATO a jej schopnosti reagovať na rôzne udalosti. Proces zahŕňa najmä vybudovanie novej veliacej štruktúry a vybudovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Aliancie – EBOI. V rámci vonkajšej transformácie je to rozširovanie a zdokonaľovanie programu Partnerstvo za mier.
Partnerstvo za mier (Partnership for Peace) je program transformácie a rozvoja vzťahov medzi NATO a štátmi strednej a východnej Európy po skončení studenej vojny. Všetci členovia sú zároveň členmi EAPC. PzM má vlastnú identitu v rámci EAPC. Je založené na dvojstrannom vzťahu medzi NATO a každou krajinou, ktorá sa k programu pripojila. Rozširuje politickú a vojenskú spoluprácu, zvyšuje stabilitu, bezpečnosť a dôveru.
Vzťahy s Ruskom. Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou bol podpísaný27. mája1997 v Paríži. Akt určuje ciele a mechanizmus konzultácií, spolupráce, spoločného rozhodovania a spoločných akcií, na ktorých budú spočívať vzájomné vzťahy. Na základe aktu vznikla Stála spoločnárada NATO - Rusko, ktorá je miestom vzájomného kontaktu a komunikácie.
Stredomorský dialóg NATO je osobitný dialóg so 6 stredomorskými krajinami –Egyptom,Izraelom,Jordánskom,Mauritániou,Marokom aTuniskom. Cieľom dialógu je prispieť k bezpečnosti a stabilite regiónu. Dialóg umožňuje zúčastniť sa akcií NATO ako individuálny suverénny štát. Konkrétnym výsledkom je účasť Egypta, Jordánska a Maroka na mierových misiáchIFOR aSFOR.
Severoatlantické zhromaždenie (North Atlantic Assebmly – NAA) je nevládna inštitúcia, ktorá pôsobí ako medziparlamentné fórum. Poslancov nominujú národné parlamenty. Na práci zhromaždenia sa zúčastňuje aj 12 partnerských krajín. NAA je od NATO úplne nezávislé. Schádza sa dvakrát do roka.
NATO nemá žiadny vlastný rozhodovací orgán. Všetky rozhodnutia sú vnútorným rozhodnutím jednotlivých členských štátov. Aliancia má vojensko-civilnú štruktúru.
Politické prvky štruktúry NATO:
Rada NATO je hlavný orgán s výkonnou politickou a rozhodovacou právomocou. Schádza sa dva razy do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí a predsedov vlád. Najmenej raz za týždeň zasadá na úrovni stálych zástupcov členských krajín. Záväznosť rozhodnutí je pritom rovnaká. Rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľne.
Výbor pre obranné plánovanie NATO bol vytvorený v roku1963 predovšetkým na analýzu národných obranných výdavkov a koordináciu vojenského plánovania, ozbrojených síl a vyzbrojovania.
Skupina pre jadrové plánovanie NATO je základným fórom na konzultácie o otázkach súvisiacich s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. V skupine nie je zastúpene Francúzsko, Island je pozorovateľom.
Hlavné výbory NATO pomáhajú riešiť špecifické úlohy v oblasti politickej, ekonomickej a vojenskej.
Generálny tajomník NATO je najvyšší politický medzinárodný predstaviteľ NATO a predseda Rady NATO, predseda Výboru pre plánovanie a Skupiny pre jadrové plánovanie. Riadi medzinárodný sekretariát, je hlavným hovorcom.
Medzinárodný sekretariát NATO slúži Rade a výborom, ktoré sú jej podriadené. Rieši politické záležitosti, obranu, infraštruktúru, logistiku, vedu, životné prostredie a financie.
Vojenské štruktúry NATO:
Vojenský výbor je najvyšší vojenský orgán pod politickou právomocou Rady. Skladá sa z náčelníkov štábov členských krajín. Island je zastúpený civilným zástupcom.
↑ Studená vojna pokračuje: Najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko.SME, 2015.Dostupné online [cit. 2016-01-02].
123ČTK. Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli.Pravda(Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-18.Dostupné online [cit. 2022-05-18].ISSN1336-197X.
↑ Turecko opäť vydiera spojencov. Prijatie Švédska a Fínska do NATO zatiaľ blokuje.Aktuality.sk(Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-05-17.Dostupné online [cit. 2022-05-18].
↑ERLANGER, Steven; SHEAR, Michael D.. NATO formally invites Finland and Sweden to join the alliance..The New York Times(New York: The New York Times Company), 2022-06-29.Dostupné online [cit. 2022-07-04].ISSN1553-8095.
↑NATO.NATO member countries [online]. NATO, [cit. 2024-03-11].Dostupné online. (po anglicky)
↑66/1999 Sb. Sdělení Ministerstva zahraničních věcí o přístupu České republiky k Severoatlantické smlouvě [online]. Ostrava: Sagit, 1999, [cit. 2023-04-05].Dostupné online.
↑Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 301/2004 Z. z. o uzavretí Severoatlantickej zmluvy [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2004, [cit. 2023-04-05].Dostupné online.
↑KERN, Miroslav.Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO [online]. TASR, 2017-06-05, [cit. 2017-06-05].Dostupné online.
↑Vrchol mnohoročného úsilia. NATO sa rozrástla o nového člena [online]. TA3, 2020-03-27, [cit. 2020-03-28].Dostupné online. Archivované 2020-03-28 z originálu.
↑ČTK.NATO sa v utorok rozšíri o Fínsko. Stane sa tak 31. členskou krajinou [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-04-04, [cit. 2023-04-04].Dostupné online. Archivované 2023-04-04 z originálu.
↑TASR. Švédsko sa oficiálne stalo členom NATO.teraz.sk(Bratislava: TASR), 2024-03-07.Dostupné online [cit. 2024-03-07].
_in_NATO_blue.svg)
.svg)
