Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Ohio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazuOhio pozriOhio (rozlišovacia stránka).
State of Ohio
VlajkaPečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuGaštanový štát
(Buckeye State)
Hlavné mestoColumbus
Najväčšie mestoColumbus
GuvernérJohn Kasich (R)
Rozloha
Poradie34. miesto
Celková116 096km²
Súš106 156km²
Voda10 040km²
% vody8,7 %
Počet obyvateľov(podľa posledného sčítania)
Poradie7. miesto
Obyvateľov11 536 504
Rok sčítania2011
Hustota obyvateľov
Poradie10. miesto
Hustota109 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie17. v poradí
Dátum1. marec1803
Geografické údaje
Zemepisná šírka80°31' až 84°49' s.š.
Zemepisná dĺžka38°24' až 41°59' z.d.
Šírka355 km
Dĺžka355 km
Nadmorská výška
Najvyššia472 m n. m.
Stredná260 m n. m.
Najnižšia139 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaEST -5/-4
ISO 3166-2US-OH

Ohio je štát na stredozápadeUSA. Má 11.76 miliónov obyvateľov (2022).[1]

Mestá

[upraviť |upraviť zdroj]

Dejiny

[upraviť |upraviť zdroj]

Počas prehistorického obdobia obývali oblasť Ohio ľudia z archaických kultúr Hopewell a Adena. Obe kultúry zanikli okolo r. 1200. O existencii týchto tzv.Paleoindiánov svedčia významné historické pamiatky - kopcovité stavby, násypy amohyly. Najznámejšie zachované sú Serpent Mounds a Newark Earthworks. Dnešné Ohio bolo do 17. storočia z veľkej časti neobývané, ale po príchode prvých Európanov sa sem rôzne skupiny indiánskych kmeňov presídľovali zo severu, východu a juhovýchodu krajiny (Iroquois, Huron, Chippewa, Shawnee, Kaskaskia, Ottawa, Miami, Delaware, Potawatomi, Sauk).

Prví Európania, ktorí prišli do Ohia, boli francúzski prieskumníci v r. 1669. Našli tu bohato zalesnenú oblasť, vodné toky a pramene so živočíšnymi a minerálnymi zdrojmi. Postavili tu niekoľko pevností a založili obchodné miesta s cieľom využiť výnosné obchodovanie s kožušinou s domorodými americkými indiánmi. Neskôr sa začali zaujímať o tento región britskí kolonisti z východného pobrežia. Ich zámerom nebol len obchod s kožušinou, chceli tu vybudovať trvalé osídlenie. Nezhoda Britov a Francúzov nakoniec viedla k Francúzsko-indiánskej vojne (1754 - 1763). Niektoré indiánske kmene bojovali na strane Britov (Iroquois, Catawba, Cherokee, Delaware) a niektoré na strane Francúzov (Huron, Chippewa, Shawnee, Ottawa, Wabanaki). Briti zvíťazili a v r. 1763 prevzali oblasť Ohia, nasledovali však konflikty s domorodými indiánmi, ktorí nesúhlasili s masívnym "bielym" osídľovaním. Aj táto nespokojnosť čiastočne viedla kAmerickej vojne za nezávislosť (1775 - 1783). Parížska zmluva v r. 1783 ukončila vojnu aSpojené kráľovstvo uznalo nezávislosťSpojených štátov. V r. 1787 kongres Spojených štátov odsúhlasil pohraničnú oblasť, tzv. oblasť Severozápad, kam patrili budúce americké štáty: Ohio,Illinois,Indiana,Michigan,Wisconsin a časťMinnesoty. V r. 1788 bolo zriadené prvé trvalé osídlenie Marietta v juhovýchodnom Ohiu pri ústí rieky Muskingum, ako hlavné mesto Severozápadného teritória. Naďalej však pretrvávali násilnosti medzi indiánmi a americkými bielymi osadníkmi o územie. Vláda Spojených štátov nemala prostriedky na vybavenie armády, ktorá by primerane zvládla črtajúcu sa Americko-indiánsku vojnu.Henry Knox (1750 - 1806), minister vojny, požiadal, abyArthur St. Clair (1737 - 1818),guvernér Severozápadnej oblasti, nadviazal mierový vzťah medzi bielymi osadníkmi a americkými indiánmi v regióne. Stretnutie sa uskutočnilo vFort Harmar 13. decembra 1788 a medzi prítomnými indiánskymi kmeňmi boli Iroquois, Delaware, Ottawa, Chippewa, Potawatomi a Sauk. Indiáni dúfali, že St. Clair by súhlasil s vytvorením indiánskejrezervácie - západne od rieky Muskingum až po severný okrajrieky Ohio. St. Clair to odmietol a požadoval, aby indiáni súhlasili s hranicou, ktorá bola podpísaná v zmluve zFort McIntosh z r. 1785. Podľa nej sa indiáni mali vzdať svojej pôdy v južnom a východnom Ohiu. Odmietnutie indiánov dodržať túto zmluvu spustilo sériu krviprelievaní. Tieto konflikty sa stali známe ako Indiánske vojny v Ohiu (Ohio Indian Wars). Hlavná bitka sa odohrala v r. 1794 priFallen Timbers s víťazstvom Spojených štátov pod vedením gen.Anthonyho Waynea (1745 - 1796). Po tejto vojne sa rozhodli občania Ohia prijať štátnuústavu 19. februára 1803. Ohio sa stalo s hlavným mestomChillicothe v poradí 17. americkým štátom 1. marca 1803. Definitívne sa indiánske vojny v Ohiu skončili v r. 1813, keď gen.William H. Harrison (1773 - 1841) porazilTecumsehovu Konfederáciu podporovanú britskou armádnouflotilou naErijskom jazere (Lake Erie) počas Britsko-americkej vojny (1812 - 1815).

V priebehu 19. a 20. storočia zmenili tvár štátu Ohio významné priemyselné sietevodných kanálov,železníc adiaľnic.Industrializácia aurbanizácia v Ohiu rástla a štát s hlavným mestomColumbus (od r. 1816) nadobudol celonárodný hospodársky a politický vplyv. Významnými v štáte sa stali aj mestá s nadnárodnými spoločnosťami ako The Procter & Gamble (1837) so spotrebným tovarom vCincinnati,The Goodyear Tire and Rubber (1898) s výrobou pneumatík vAkrone či svetový líder vo výrobe technológií Parker-Hannifin (1917) v druhom najväčšom mesteCleveland.

Štát Ohio je niekedy označovaný aj ako „Matka prezidentov“. Ohio je rodiskom siedmich amerických prezidentov:Ulysses S. Grant (1822 - 1885),Rutherford B. Hayes (1822 - 1893),James Abram Garfield (1831 -1881),Benjamin Harrison (1833 - 1901),William McKinley (1843 - 1901),William Howard Taft (1857 - 1930) aWarren G. Harding (1865 - 1923). Ďalší prezidentWilliam Henry Harrison (1773 - 1841) sa narodil voVirgínii, ale väčšinu svojho života strávil v Ohiu.

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Resident Population Data - 2010 Census [online]. [Cit. 2010-12-23].Dostupné online. Archivované 2011-10-28 z originálu.

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuOhio
Tento článok týkajúci sa geografieUSA je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že hodoplníš a rozšíriš.
Hlavné mesto –Columbus
Regióny
Vlajka Ohia
Metropolitné oblasti a
štatistické oblasti
Mestá
Counties
Štáty
Federálny dištrikt
Ostrovné územia USA
začlenené
nezačlenené
Indiánske rezervácie
310 rôznych indiánskych rezervácií
Pridružené štáty USA
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ohio&oldid=8098626
Kategórie:
Skrytá kategória:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp