| F-5A/B Freedom Fighter F-5E/F Tiger II | |
 F-5E Tiger IIšvajčiarskych vzdušných síl | |
| Typ | ľahkéstíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Northrop |
| Prvý let | 30. júla1959 |
| Zavedený | 1962 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Vzdušné sily Kórejskej republiky Švajčiarske vzdušné sily Brazílske vzdušné sily |
| Výroba | 1959 – 1987 |
| Vyrobených | 2246 |
| Varianty | F-5A/B F-5E/F RF-5A/RF-5E |
Northrop F-5 jeamerické dvojmotorové ľahkéstíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťouNorthrop Corporation. Je určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale môže byť použité aj pri útokoch na pozemné ciele. Napriek tomu, že bolo pôvodne vyvinuté ako palubná stíhačka, uplatnilo sa hlavne ako lacná alternatíva stíhacieho lietadla pre spojencov USA v zahraničí. Lietadlo bolo zaradené vo vzdušných silách viac ako 30 štátov po celom svete. Používatelia stíhačiek F-5 si cenili hlavne ich vysokú obratnosť, jednoduchú údržbu a nízke prevádzkové náklady.
_061006-F-1234S-067.jpg)
F-5 vznikla ako odpoveď na požiadavkyUS Navy, ktoré hľadalo malú a ľahkú prúdovú stíhačku, schopnú operovať z paluby eskortnej lietadlovej lode. Spoločnosť Northrop Corporation zareagovala na tieto požiadavky návrhom lietadla N-156, ktoré malo byť poháňané dvomi prúdovými motormi General Electric J85. Zaujímavosťou je, že J85 už bol overený motor, ktorý predstavoval pohon strely s plochou dráhou letu ADM-20 Quail (GAM-72). Strela bola nesená bombardérmiB-52 a slúžila ako klamný cieľ. Použitie takéhoto motora sa javilo byť ideálnym riešením pre inštaláciu do malého trupu lietadla a zároveň poskytovalo výborný pomer ťahu k hmotnosti. Americké námorníctvo však pristúpilo k vyradeniu eskortných lietadlových lodí a tak stratilo záujem aj o projekt stíhačky N-156. Inžinieri spoločnosti Northrop však napriek tomu pokračovali vo vývoji a tak sa zrodilo jednomiestne stíhacie lietadlo N-156F a jeho dvojmiestny cvičný variant N-156T.
Dvojmiestna konštrukcia N-156T zaujalaUS Air Force, ktoré síce v tej dobe nehľadalo frontovú stíhačku, ale potrebovalo nahradiť zastarané cvičné lietadláT-33 “Shooting Star”. Variant N-156T bol nakoniec vybraný ako vhodný kandidát budúceho cvičného stroja pre americké letectvo. Z tejto konštrukcie nakoniec vznikol produkčný modelT-38 “Talon”, ktorého sa vyrobilo celkovo 1187 kusov.
V prípade jednomiestnej N-156F, o ktorú letectvo neprejavilo záujem, pokračoval Northrop naďalej vo financovaní vývoja vo vlastnej réžii a preto bolo napredovanie tohto projektu pomalšie. Obrat však nastal počas vrcholiacejStudenej vojny, kedy saSovietskemu zväzu darilo rozširovať svoju sféru vplyvu, čo išlo ruku v ruke s dodávkami modernej výzbroje do spriatelených krajín. V reakcii na túto situáciu spustiliSpojené štáty program vojenskej pomoci (Military Assistance program) pre spojencov USA, v rámci ktorého mali byť tieto krajiny zásobené modernou vojenskou technikou. Nízke náklady a jednoduchosť požívania N-156F boli natoľko sľubné, že americká vláda podpísala s firmou Northrop zmluvu na výrobu troch funkčných prototypov. Prvý z nich vzlietol zo základne Edwards 30. júla 1959. Za zmienku stojí, že hneď počas prvého letu prekročil tento prototyp bez problémov rýchlosť zvuku. Napriek sľubnému začiatku sa americké letectvo stavalo k projektu pomerne ľahostajne, až kým prezidentJohn F. Kennedy nevzniesol v rámci program “F-X” požiadavku na novú exportnú stíhačku pre amerických spojencov. Dňa 23. apríla 1962 sa lietadlo N-156F stalo víťazom program “F-X” a 9. augusta bolo oficiálne označené ako F-5. Prvý produkčný model dostal následne pomenovanie F-5A a prezývkuFreedom Fighter. Výroba tejto verzie prebiehala od októbra 1962 až roku 1972. V priebehu tohto obdobia Northrop vyprodukoval 636 strojov F-5A a zároveň začal vyrábať dvojmiestnu cvičnú verziu F-5B, ktorých zišlo z linky celkovo 200 kusov.
F-5A bola vyrábaná taktiež v prieskumnej verzii, ktorá mala integrované štyri fotoaparáty KS-92A a niesla označenie RF-5A “Tigereye”. V rokoch 1965 až 1970 vyrábala kanadská spoločnosťCanadair v licencii varianty CF-5A a CF-5B. Išlo o mierne upravené verzie preKanadské kráľovské letectvo, ktoré sa od svojich amerických náprotivkov líšili nadstavcom na tankovanie paliva za letu a výkonnejšími motormi Orenda J85-CAN0-15. Podobne vznikli lietadlá pre Španielske vzdušné sily – bojová SF-5A, cvičná SF-5B a prieskumná SRF-5A, ktoré vyrábala v licencii španielska firmaCASA.
Od roku 1970 hľadali Spojené štáty náhradu za exportne ponímanú F-5A, aby udržali krok s vývojom pokročilých stíhacích lietadiel v Sovietskom zväze. Hlavným cieľom v tej dobe prebiehajúceho programu IFA (International Fighter Aircraft) bolo postaviť stíhačku, schopnú vybojovať vzdušnú nadvládu s protivníkom nie menším, ako bolMiG-21. Fishbed, ako bol MiG-21v kóde NATO označovaný, dodával Sovietsky zväz vo veľkých počtoch krajinámVaršavskej zmluvy, ale aj iným svojim spojencom. Na túto výzvu zareagoval Northrop lietadlom, postaveným na báze F-5A, ktoré však bolo vybavené podstatne sofistikovanejšou avionikou a výkonnejšími motormi.[1] Tento stroj, nazvaný F-5E Tiger II, absolvoval svoj prvý let 11. augusta 1972 a bol zaradený do služby v roku 1975.[2] Táto jednomiestna stíhačka mala taktiež dvojmiestnu cvičnú verziu, nazvanú analogicky k predchodcom F-5F. Tá sa prvýkrát vzniesla k oblohe v septembri 1974.[3]
_APQ-153_Rader_at_Jeju_Aerospace_Museum_June_6%2c_2014_a.JPG)
Pohon prvej produkčnej verzie F-5A zabezpečovala dvojica prúdových motorov J-85-GE-13, z ktorých každý mal maximálny ťah 18 kN. Tie umožňovali lietadlu vyvinúť vo výške11 000 m rýchlosť až 1,4 Mach. Dostup stíhačky bol15 390 m a maximálny dolet na interné nádrže predstavoval2 232 km. F-5A bola optimalizovaná predovšetkým na ničenie pozemných cieľov a mala spočiatku len obmedzené možnosti pôsobiť proti iným lietadlám. Hlavným dôvodom bola absencia palubného rádiolokátora. Štandardnú výzbroj tvorila dvojica kanónov M39 kalibru20 mm, umiestnených na ľavej a pravej strane nosa lietadla. Jedinými strelami typu vzduch-vzduch boli dve tepelne navádzanéAIM-9 Sidewinder, nesené na koncoch krídel. Pod krídlami sa nachádzali ďalšie štyri závesníky a ešte jeden bol pod trupom stíhačky. Všetkých päť závesných bodov však bolo určených na nesenie bômb, riadených striel vzduch-zem a kontajnerov s neriadenými protizemnými raketami.
Cvičná verzia F-5B vychádzala konštrukčne z F-5A a okrem druhej kabíny pre inštruktora sa od “áčka” líšila dlhším nosom a absenciou jedného kanóna.
Pri modernizovanom F-5E sa venovala špeciálna pozornosť zlepšeniu výkonu, čo bolo dosiahnuté osadením motorov General Electric J85-GE-21B. Každý z nich mal výkon 22,2 kN, čím sa mierne zvýšil dostup, a to na15 790 m. Vďaka výkonnejším motorom dosahoval stroj maximálnu rýchlosť až1 730 km/h. V súvislosti s väčšou pohonnou jednotkou museli byť zmeny prevedené aj na draku lietadla, ktorý je o niečo dlhší ako jeho predchodca. Zväčšením trupu získali konštruktéri taktiež viac priestoru pre interné palivové nádrže, čím sa predĺžil dolet asi na2 480 km.
S predĺžením nábehovej hrany a zväčšením krídel sa zlepšila manévrovateľnosť lietadla.
K zásadnému zlepšeniu z hľadiska bojovej efektívnosti došlo inštaláciou pulzného dopplerovského rádiolokátora Emerson Electric AN/APQ-153. Ten pracoval v štyroch režimoch – AA1 a AA2, ktoré vyhľadávali vzdušné ciele, nachádzajúce sa v rôznych vzdialenostiach; režim "dogfight", ktorý zamkol najbližší cieľ a umožnil zamieriť kanóny; a mód, ktorý zamkol cieľ, vypočítaval letovú obálku raketyAIM-9 Sidewinder a pomohol pilotovi dostať sa do správnej polohy pre odpálenie strely.[4] AN/APQ-153 má horizontálne pokrytie +-45 stupňov a dokáže detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť37 km.[5] Neskôr boli lietadlá F-5E modernizované rádiolokátorom AN/APQ-159, ktorý má dosah až74 km a je napojený na displej, vďaka čomu môže byť v televíznom režime ovládaná strela typu vzduch-zemAGM-65 Maverick.[6]
K ďalším vylepšeniam v porovnaní s verziou F-5A patrí priehľadový displej (HUD), inerciálny navigačný systém, systém elektronických protiopatrení a HOTAS. Koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick) predstavuje usporiadanie najdôležitejších ovládacích prvkov na plynovej a riadiacej páke. Pilot tak môže prepínať medzi zbraňovými systémami a priebežne voliť najvhodnejší režim radaru bez toho, aby musel dať ruky preč z plynovej alebo riadiacej páky.
_arrives_RIAT_Fairford_10thJuly2014_arp.jpg)
Maximálna rýchlosť:1 734 km/h
Commons ponúka multimediálne súbory na témuNorthrop F-5
