Nokturno alebonočná hudba (franc. aangl.nocturne,tal.notturno,nem.Nachtstück/Nachtmusik/Nocturne/Notturno/Nocturno) môže byť[1][2][3]:
Slovo nokturno pravdepodobne pochádza zo (staršieho českého a staršieho nemeckého) tvaru nocturno (význam: nokturno), ktorý je pravdepodobne chybným zápisom talianskeho slova notturno (význam: nočný/nokturno)[4][5][2], ktoré pochádza z latinského slova nocturnus (význam: nočný)[6].
Názovnotturno sa používal už od neskorého osemnásteho storočia pre viacvetné skladby prekomorný orchester, ktoré mali byť hrané vonku v noci.[8]
V roku1814 vydal írsky skladateľ a klaviristaJohn Field svoj prvý súbor nokturn, ktorým založil žáner nokturno v zmysle definície b).[8] Tieto skladby sú skladané pre sólový klavír, sú veľmi poetické a snivé. Majú zobrazovať noc, mesiac a všetky lyrické i dramatické pocity s nimi spojené.[9]
V tomto období na Fielda nadviazali napríkladMuzio Clementi,Ferdinand Ries,Maria Szymanowska,Friedrich Kalkbrenner,Robert Schumann aFranz Liszt,[9] svoj vrchol potom táto forma dosiahla v21 nokturnách Fryderyka Chopina.[9][8]
Na konci storočiaClaude Debussy transformoval túto formu preorchester.[8] Neskôr v 20. storočí potomBéla Bartók skladal nokturná odlišného, strašidelného rázu.[8]
