Objavil ho roku1774James Cook. Vnútornálagúnaostrova sa vyzdvihnutím zmenila na zalesnenú rovinu. Až do začiatku 18. storočia sa zdá, že Niue nemala žiadnu národnú vládu ani národného vodcu; náčelníci a hlavy rodín vykonávali autoritu nad segmentmi obyvateľstva.
Leží medzi súostrovímTonga aCookovými ostrovmi. Ostrov je bujne zarastený rastlinstvom. Niue nemá žiadnu rieku ani jazerá. Taktiež nemá žiadne prirodzené prístavy, zátoky ani piesčité pláže. Ostrov dookola lemujú ostré útesy.[1]
Podnebie je tropické. Celoročné priemerné teploty sa pohybujú okolo 26 – 28°C, najnižšia nameraná teplota bola 11°C, no najnižšie teploty bežne neklesajú pod 20°C (júl – august).[2]
Ekonomika ostrova je nestabilná a je takmer úplne závislá od Nového Zélandu. V roku 2004 zasiahol ostrovcyklón Heta a zasadil silnú ranu do ekonomiky aj populácie štátu, ktorá je trvale klesajúca. Väčšina obyvateľov sa odsťahovala naNový Zéland. Odvtedy sa krajina len pomaly spamätáva a regeneruje, zväčša len za prispenia rôznych zahraničných grantov a pomoci. Príjmy sú najmä z turistiky, pestovaniavanilky arybolovu.[3] Ako zdroj elektrickej energie sú majoritne použité solárne panely.[4]
Cestovný ruch je jedným z troch prioritných hospodárskych sektorov (ďalšie dva súrybolov apoľnohospodárstvo) pre hospodársky rozvoj. V roku 2006 dosiahli odhadované výdavky návštevníkov 1,6 milióna NZD (čo zodpovedá približne 2 miliónom USD v roku 2021), čím sa cestovný ruch stal pre Niue hlavným odvetvím.
Jediným letiskom je medzinárodné letisko Niue.Air New Zealand je jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá lieta dvakrát týždenne zAucklandu.
Začiatkom 90. rokov 20. storočia obsluhovala medzinárodné letisko Niue miestna letecká spoločnosťNiue Airlines, ktorá ale v roku 1992 ukončila činnosť a bola zrušená.
Niue je rodiskom novozélandského umelca a spisovateľaJohna Pulea. Autor knihy The Shark That Ate the Sun (Žralok, ktorý zjedol slnko) tiež maľuje na plátno vzory inšpirované látkou tapa. V roku 2005 spolu s austrálskym spisovateľom a antropológom Nicholasom Thomasom napísal Hiapo: Past and Present in Niuean Barkcloth, štúdiu o tradičnej umeleckej forme Niuean. Matafetu Smith založila prvú ženskú tkáčsku skupinu Niuean v Aucklande.
Tým, že Niue nemá rieky, sú vody okolo ostrova krištáľovo priehľadné až do hĺbky desiatok metrov akoraly zdravé. Využíva sa to najmä pri potápaní a vedeckých pozorovaniach.
Vláda Niue poskytuje pre všetkých svojich obyvateľov voľne dostupné pripojenie na internet prostredníctvom Wi-Fi. Sieť sa však prebudováva na ADSL pripojenie.[5]
↑WHITEHEAD, N. E., J. Hunt, D. Leslie, and P. Rankin The elemental content of Niue Island soils as an indicator of their origin.New Zealand Journal of Geology & Geophysics, June 1993, s. 243–255.Dostupné online [cit. 2007-12-03].DOI: 10.1080/00288306.1993.9514572.
↑Achievements for Niue [online]. The European Commission's Delegation to the Pacific, [cit. 2009-07-31].Dostupné online. Archivované 2012-02-26 z originálu.
.svg)
