Nitrianske kniežatstvo
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Najvyšší bod | |||||||||||||
Najdlhšia rieka | |||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||
Národnostné zloženie | |||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||
Materský štát | |||||||||||||
komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty,...), neskôr strieborné denáre (prvé za Štefana I. v Bratislave) | |||||||||||||
Vznik | koniec8. storočia | ||||||||||||
Zánik | |||||||||||||
| |||||||||||||
Nitrianske kniežatstvo aleboNitriansko (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešnéhoSlovenska (čiastočne aj Česka, Poľska aMaďarska) od7./8. storočia do začiatku12. storočia. Sídelným mestom kniežaťa bolaNitra. Ide (odhliadnuc odSamovej ríše) o najstarší historicky dokázaný štátny útvarSlovákov či predkov Slovákov (keďže „v tomto období [t. j. v 9. storočí] už možno hovoriť o prvej fáze existencie a vývoja slovenskej národnosti.“[1]).
Kniežatstvo vzniklo asi koncom8. storočia (možno skôr, najneskôr však okolo roku800). Za vládyPribinu začiatkom9. storočia to bol útvar politicky nezávislý odFranskej ríše. Po pripojení kMoravskému kniežatstvu okolo roku833 sa stalúdelným kniežatstvomVeľkej Moravy (vzniká Veľkomoravská ríša). Niekoľko rokov pobitke pri Bratislave (907) sa Nitriansko dostalo pod nadvládu starých Maďarov, resp. vznikajúceho uhorského štátu, v ktorom bolo údelným kniežatstvom (resp. údelným vojvodstvom), pričom ale v období rokov1001 –1029 územie kniežatstva prechodne patriloPoľsku. Od roku1048 Nitrianske údelné kniežatstvo tvorilo so susednýmBiharskom jeden celok – tzv. tretinu kráľovstva. Nitrianske kniežatstvo zaniklo v roku1108/1110.
Jedna možnosť je – tak ako v úvode tohto článku – označovať názvomNitrianske kniežatstvo (resp. zriedkavo:(kniežatstvo) Nitra[2]) všetky kniežatstvá (resp. vojvodstvá) so sídlom v Nitre, ktoré postupne existovali od 7./8. storočia až do roku1108/1110; takto postupuje v súčasnosti najmä J. Steinhübel.
Mnohí autori však názvomNitrianske kniežatstvo (iný názov:Slovenské kniežatstvo[3], [od obdobia vlády Pribinu:]Pribinovo kniežatstvo) označujú len predveľkomoravské a veľkomoravské kniežatstvo (prípadne aj včasné staromaďarské kniežatstvo cca do roku955/970), kým staromaďarský/uhorský útvar (t. j. zhruba od roku920 alebo až od roku955/970) až do jeho zániku (1108/1110) označujú akoNitrianske údelné vojvodstvo (iné názvy:Nitrianske vojvodstvo,Nitrianske údelné kniežatstvo; lat.Ducatus). Pre obdobie od roku1048 niektorí autori do pojmu Nitrianske (údelné) vojvodstvo či kniežatstvo zahŕňajú aj Biharsko.
NázovPohraničné vojvodstvo (iný názov:Nitrianske pohraničné vojvodstvo) sa používa najčastejšie ako synonymum pre tzv.tretinu kráľovstva (lat.tercia pars regni; t. j. útvar, ktorý vznikol v roku1048 a pozostával z dovtedajšieho Nitrianska a Biharska), ale niektorí autori tento názov používajú len ako synonymum názvu Nitrianske údelné vojvodstvo (pre obdobie najneskôr od zač.11. storočia, t. j. aj v dobe pred pripojením Biharska).
NázovNitriansko sa používa ako všeobecné geografické označenie (po roku1048 spravidla bez Biharska) pre celé obdobie od 7./8. stor. do1108/1110 (ale pozri nižšie vysvetlenie o Malom Nitriansku).
Zdroje predchádzajúcich 4 odsekov:[4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15]
Rozlišovanie medzi názvami kniežatstvo a vojvodstvo nemusí byť len formalita: Napríklad R. Marsina tvrdí, žeknieža je suverénny vládca, kýmvojvoda vládne z vôle kráľa, preto treba pre uhorské obdobie hovoriť o Nitrianskom (údelnom) vojvodstve a nie o Nitrianskom kniežatstve.[16]
Pre texty J. Steinhübela platia (okrem mnohých ďalších) tieto odlišnosti od iných autorov[14][15]:
Nasleduje výklad dejín Nitrianskeho kniežatstva prevažne tak, ako ho podávaJán Steinhübel. Nie všetci historici zdieľajú jeho výklad (porov. aj napr. tabuľku v článkuZoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva a kritický citát, uvedený v článkuJán Steinhübel).
Nie je úplne jasné, kedy presne Nitrianske kniežatstvo vzniklo, predpokladá sa však, že sa akýsi štátny útvar mohol vytvoriť už v priebehu protiavarského povstania Slovanov (622 –623), keď podobné kniežatstvá vznikali aj vKorutánsku aPanónii (Korutánsko,Kranjsko,Sávia,..).[14]:47 Následne sa územie západného Slovenska a Moravy dostalo do nadkmeňového zväzuSamovej ríše, ktorá sa však poSamovej smrti v roku658 rozpadla.Avarský kaganát preto koncom7. storočia znovu prenikol aj za Dunaj a do dnešných rakúskych zemí. Ako odpoveď na jeho expanziu zrejme moravskí Slovania vystavali v pohraničí kaganátu viacero pevností (Mikulčice,Pohansko) a rozvoju sa tešilo aj Nitriansko, kde však boli objavené čiastočne mladšie opevnenia.[14]:66-68 Samotná Nitra (a ani Morava) nebolaAvarmi ovládaná priamo, veľké avarské sídla totiž existovali vKomárne a naDevíne. Pretože boli Avari hlavne kočovníci, ich moc takisto nesiahala do pohorí.
Po rozpade avarskej moci v 9. storočí sa vytvoril aj predpoklad pre vznik ucelenejších a samostatných slovanských štátov. Známe pramene o podunajských Slovanoch spravidla hovoria len ako o Slovanoch. V roku822 sa spomínajúMoravania, ktorí sa zúčastnili ríšskeho snemu. Nitriansko, ktoré sa nachádzalo ďalej od Franskej ríše, nemalo so západom silné kontakty a preto o Nitranoch ako samostatne nazvanom kmeni z dobových listín správy nemáme a po roku833 rozlišovanie medzi Moravanmi a Nitranmi nemalo zmysel (podobný vývoj mali ajKranjci aKorutánci).Bavorský geograf z 9. storočia spomína akési dva rozdielne „moravské“ kmeneMarharii aMerehanos a ich hrady, teórie o ich význame sa však líšia (pozri stránkuBavorský geograf).[14]:115
Prvé zmienky o Nitrianskom panstve a kniežatiPribinovi sú spojené s christianizačnou činnosťou. V roku828 sa pravdepodobne v dôsledkubulharskej expanzie do Panónie vytvorili prvé oficiálne kontakty medzi Nitrou a Frankami. Nitru totiž navštívil salzburský arcibiskupAdalram a vysvätil tu prvý kresťanský chrám v inak prevažne pohanskej krajine.[14]:117, 121 (Je pravdepodobné, že v Nitre bola malá komunita kresťanov, keďže kresťanstvo sa šírilo po Európe aj individuálnymi cestami.) Tento kostol mal slúžiť zrejme aj Pribinovej kresťanskej manželke, ktorá pochádzala z bavorského roduWilhelmovcov a jej sprievodu. Zasvätený bol pravdepodobne bavorskému svätcoviEmerámovi, ktorý bol blízky rodu Pribinovej manželky a neskôr aj Pribinovmu synoviKoceľovi.[14]:124
„Jemu (Pribinovi) vysvätil kedysi arcibiskup Adalram za Dunajom kostol na jeho majetku na mieste zvanom Nitrava.“ (Conversio)
Odhaduje sa, že Nitriansko až do roku833 bolo prevažne pohanské, s nie veľkým počtom kresťanov. KniežaPribina síce nebol voči krstu odmietavý a neskôr ho aj prijal, zároveň si však uvedomoval, že prechod na novú vieru môže byť problematický. Ešte pred dobytímNitry v roku833 sa mu narodil synKoceľ, ktorého aj nechal pokrstiť. V roku831 prijali krst susední Moravania. Starší historici predpokladali už predchádzajúce prepojenie oboch kniežatstiev a nitrianske podriadené postavenie voči Morave, čo však nebolo dokázané a viaceré indície tomu odporujú (napr. odlišná príslušnosť k bavorským biskupstvám – Morava kPasovu, Nitra kSalzburgu).[14]:126-128
V minulosti sa predpokladalo, že kresťanská komunita v Nitrianskom kniežatstve mohla byť iba ak malá. Archeologické nálezy ale naznačujú opak. Vyzerá to, že komunita kresťanov bola už pomerne výrazná. V hradisku Bojná sa našlo šesť unikátnych plakiet s kresťanskými motívmi (a obruba zo siedmej plakety), ktoré boli datované do rokov 780 až 820. Tiež zlaté kovanie pravdepodobne zo sakrálnej knihy, jeden celý zvon a časti väčšieho zvona, ako aj množstvo kresťanských symbolov na rozličných predmetoch, vrátane postrojov koní i zbraní.[17][18][19]
O moravsko-nitrianskej vojne nevieme mnoho. Isté však je, že Moravania využili situáciu voFranskej ríši, v ktorej práve horela občianska vojna medziĽudovítom Pobožným a jeho synmi. Frankovia sa preto nemohli zaujímať o zahraničné dianie na východe.Morava, ktorá veľmi pravdepodobne vznikla skôr, bola takisto lepšie organizovaná a stabilizovanejšia, čo dokazuje i fakt, že dokázala prijať krst skôr ako Nitra. V roku833 preto lepšie organizovaní Moravania v krátkej útočnej vojne Nitriansko rýchlo obsadili aPribinu vyhnali.
„V rozmedzí toho času akýsi Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov cez Dunaj prišiel k Ratbodovi...“ (Conversio)
O dejinnom vývoji Veľkej Moravy v tomto období pozriVeľká Morava.Od roku833 sa na Nitriansku začala misijná činnosť bavorských kňazov zPasova. Na území západného Slovenska začali vznikať nové chrámy, medzi najstaršie pravdepodobne patril Kostol najsvätejšieho Spasiteľa[14]:181 (niektoré zdroje mylne hovoria o Sv. Salvatórovi)[20] na území dnešnej Bratislavy. Spolu s misijnou činnosťou sa Veľká Morava dostala aj do mocenského područia Frankov, resp. Bavorov. Tomu saMojmír I. ku koncu vlády snažil zabrániť, noĽudovít Nemec knieža zosadil a na jeho miesto dosadilRastislava. Tým bol zároveň spečatený osud Nitrianska, ktoré Ľudovít nenavrátilPribinovi, ale ponechal ako súčasť Moravy. Nové kniežaRastislav viedol spočiatku s Frankami mierovú politiku, postupne sa ale situácia vyhrotila do viacerých stretov.[14]:181-182
V Nitre počas Rastislavovej vlády panovalSvätopluk I. Jeho postavenie bolo pomerne silné, v dobových listinách sa často spomína ako vládca zarovno s Rastislavom, resp. krátko po ňom, čo znamená, že nešlo len o malé bezvýznamné kniežatstvo, či panstvo veľkomoravského vazala, ale o významné mocenské centrum naVeľkej Morave.[14]:184-185 Za Svätoplukovej vlády sa rozvinulo aj nitrianske hradisko, ktoré získalo nové čiastočne kamenné opevnenie. Ďalšie sídla boli vBratislave (Preslave),Devíne, vMužli, naMolpíri,Vyšehrade, vPobedime,Ducovom,Bojnej,Tekove,Čingove, či naOstrej skale naOrave a mnohé ďalšie.[14]:187-193 Veľkomoravské hradiská boli významnými centrami života a obchodu v krajine. Sídlili na nich hradskí špáni (župani) a archypresbyteri (kňazi), ktorí tvorili výkonnú moc.[21] Ich predĺženou rukou bola hradská družina – vojaci, ktorý sa viazali na jednotlivé hradiská.[14]:192
Po Svätoplukovom búrlivom nástupe na trón Veľkomoravská ríša mocensky zosilnela a ďalej sa na územíVeľkej Moravy a Nitrianska šírilo kresťanstvo, tentoraz najmä vďaka misiisv. Cyrila a Metoda, ktorí na Veľkú Moravu v roku863 prišli. Misijná činnosť neobišla ani Nitru, ktorá sa od roku880 stala sídlombiskupa. Prvým biskupom v Nitre sa stal švábsky benediktínsky mníchViching, zásadný odporca arcibiskupa Metoda a slovanskej liturgie.[14]:211-214 Spolu so vznikom biskupstva sa spája aj vznik zoborského benediktínskehokláštora svätého Hypolita. V tomto období sa takisto postupne skracuje pôvodný názov Nitrava na Nitra.
Za vlády Svätopluka v Nitre autonómne podriadené knieža nesídlilo, akýsi mocenský dualizmus sa znovu obnovil po smrti Svätopluka, keď sa jeho panstvo rozdelilo medzi jeho synov.Svätopluk II. niekedy v roku898 proti svojmu bratoviMojmírovi II. povstal, avšak aj napriek podpore z franskej ríše (markgróf Aribo) bol svojim bratom porazený a uväznený. Následne bol Svätopluk síce Bavormi oslobodený, no do Nitrianska sa už nevrátil.[14]:228 Po roku907 správy oVeľkej Morave miznú a podobne je na tom aj Nitriansko. V 10. storočí však doPanónskej kotliny začali prenikaťmaďarské kmene, ktoré prenikli aj na územie Nitrianska a pod ktorých nadvládu sa niekedy okolo roku920 dostalo.
O dejinnom vývoji Uhorska v tomto období pozriUhorsko.V 10. storočí po zániku Veľkej Moravy sa mocenské vákuum v Povltaví snažili vyplniťSasi. Slovanské kmene na saskú expanziu reagovali spojenectvom s maďarskými kmeňmi usadenými v Potisí. S ich podporou začali útočiť a plieniť nemecké krajiny. Po tom, čo sa všakHenrich Vtáčnik stal kráľom, sa veľká koalícia rozpadla aMaďari, ktorí neboli ďalej viazaní spojenectvom, začali prenikať aj na slovanské územia – do okolia Nitry a Moravy. Od roku920 bolo Nitriansko, resp. aspoň jeho nížinatá a pahorkatá časť, v područí Maďarov. Dosvedčujú to najmä archeologické nálezy. Prvým kniežaťom/náčelníkom bol pravdepodobneTaš a po jeho smrti jeho synLél.[14]:254-255
Maďari usadení v Karpatskej kotline následne celé prvé polstoročie plienili európske krajiny na západe a juhu. Výbojnú politiku ukončila až drvivá porážka pri riekeLech v roku955.V tejto bitke padla väčšina maďarskej bojovej aristokracie, po bitke bol popravený ajLél. Moc v kmeňovom zväze následne získaliArpádovci, ktorí sa výpravy nezúčastnili.
Nitriansko sa v tomto období delilo na štyri malé kniežatstvá – Nitru, Váh, Hont a Boršod. Po Lélovej smrti sa krajina decentralizovala a severnú „provinciu“ Váh spolu s Krakovskom dočasne obsadil český kniežaBoleslav. Obdobne mal český knieža od roku955 moc aj nad časťou „malého nitrianskeho kniežatstva/provincie“.[14]:309-311
Vrcholnej moci v maďarskom zväze (a veľkokniežatstve) sa po bitke pri Lechu ujalTakšoň. Jeho dedičmi boli Gejza a Michal. Kým Gejza sa stal veľkokniežaťom, Michal sa musel uspokojiť s okypteným Nitrianskom. V roku972 došlo k pokrsteniu Uhrov z Nemecka. Ku christianizácii pravdepodobne dopomáhalo aj predchádzajúce, už pokrstené veľkomoravské obyvateľstvo, čo dosvedčujú napr. niektoré kresťanské slovanské názvy v maďarčine, či pretrvanie patroníciasv. Emeráma.[14]:316
Po tom, čo niekedy okolo roku990 Poliaci za vládyMeška I. získali Krakovsko, sa aj provincia Váh opäť prinavrátila Uhorsku. Pod vládouMichala I. sa tak opäť zjednotilo pôvodné Nitransko, zložené zo štyroch častí. Nitriansko sa následne stalo údelom a spolu s Biharskom tvorilo tzv.tertia pars regni – tretinuUhorska, ktorú získavali do držby uhorskí pretendenti.[14]:325-326 Po tom, čo dospel Gejzov synŠtefan (Vajk), zavraždil Gejza svojho brataMichala a jeho územie udelil svojmu synovi. Takisto Štefana prehlásil svojim dedičom. Po tom, čo Gejza zomrel a Štefan sa ujal vlády, vypuklo proti Štefanovi povstanie náčelníkaKopáňa, ktoré malo legitimisticko-náboženský charakter.Štefan, ktorý vtedy vládol v Nitre za pomoci šľachticovHunta a Poznana, správcov menších „provincií –provinciale duces“ v Nitriansku, povstanie potlačili.[14]:329-330
HociGejza nechal odstrániť svojho brata Michala, jeho deťom Vazulovi a Ladislavovi sa podarilo utiecť doPoľska k svojmu príbuznémuBoleslavovi Chrabrému. Tomu sa okolo roku1001 podarilo pripojiť Nitriansko k Poľskému štátu a dosadiť Ladislava na nitriansky stolec. Ladislava po jeho smrti vystriedal jeho pohanský bratVazul, avšak po tom, čo v roku1029 zomrelBoleslav Chrabrý, Štefan odMieška II. Nitriansko získal späť aVazula zajal a nechal oslepiť. Nitriansko až do svojej smrti získal kráľovičImrich. V tomto čase pravdepodobne aj zanikla pôvodná štruktúra kniežatstva – t. j. rozdelenie na malé provinčné kniežatstvá a Nitra bola rozdelená na 9komitátov. Deti Vazula aLadislava sa podobne ako pred tým ich otcovia, zachránili útekom do cudziny.[22]
.jpg)
.jpg)
Po smrtiŠtefana I. sa vUhorsku rozhoreli boje o trón medziSamuelom Abom aPetrom Orseolom, ktorého podporovali aj Nemci a Česi. Počas nemeckého vpádu v roku1042 bolo obsadené aj Nitriansko a na jeho trón bol dosadený syn Ladislava LyséhoDomoslav (aj Bonuslav), ktorý však následne bol z Nitrianska vyhnaný. Situácia sa zmenila po tom, čo Aba v roku1046 padol a moci v Uhorsku sa ujali synoviaVazula –Levente,Ondrej aBelo. V Nitriansku sa zase obnovila mocDomoslava, ktorého však po jeho smrti v roku1048 vystriedalBelo[22] (Levente bol už po smrti). V tomto období sa kláštor na Zobore spája aj s postavami miestnych svätcov pustovníkov –Benediktom a jeho učiteľomSvoradom (Ondrejom).
Belo získal Nitru vďaka tomu, že ho bezdetnýOndrej povolal a ustanovil za svojho dediča. Problémy nastali po tom, čo sa Ondrejovi v roku1053 narodil synŠalamún a Belovi sa ušlo iba pretendentstvo (a to dokonca neskôr až ďalšie, pretože Ondrej mal ešte druhého syna Dávida). Vzťah panovníka a kniežaťa bol pôvodne dobrý, obaja bojovali na jednej strane proti Nemcom a Čechom a Nitriansko prosperovalo. Nitra sa rozrástla a získala nové opevnenie aBelo I. dokonca razil vlastné, kvalitnejšie mince nežOndrej.[14]:425-430 Situácia sa zmenila po tom, čo niekedy okolo roku1059 Ondrej ochrnul a nechal svojho syna Šalamúna korunovať za kráľa. Belo pred možným prenasledovaním utiekol doPoľska, kde sa chystal na vojnu, ktorú nakoniec i napriek Ondrejovmu spojenectvu s Nemcami vbitke pri rieke Tisa vyhral.
Belo I. nevládol dlho a po jeho smrti v roku1063 sa znovu rozhoreli boje. Kým korunu vďaka Nemcom získalŠalamún, Nitriansko a Biharsko vďaka Poliakom Belov syn Gejza a Ladislav.[14]:430-433 Za Gejzovho života vznikli aj kanonizované legendy o zoborských svätcoch. Gejza podobne ako jeho otec na Nitriansku vládol pomerne samostatne – takisto razil vlastné strieborné mince. Vzťahy Gejzu a Šalamúna však boli problematické, čo sa najviac prejavovalo pri výpravách protiPečenehom aByzantskej ríši. Nakoniec proti sebe i vďaka presviedčaniu svojich radcov povstali. Gejza po dlhých bojoch s moravskou pomocou boj vyhral a pobitke pri Mogyoróde roku 1074 získal kráľovskú korunu. Gejzov brat Ladislav získal Nitriansko a najmladší bratLampert, ktorý medzitým dospel, získal Biharsko. Po tom, čo sa kráľom stal Ladislav, sa držba panstiev zase „posunula“ a k moci v menšom Biharsku sa ujal kráľov bratranec Dávid.[14]:447
Po ich smrti sa moci v údele a dedičského postavenia ujal ArpádovecÁlmoš, syn kráľaGejzu I. S tým sa však nechcel zmieriť jeho bratKoloman, ktorému bola určená cirkevná cesta. OpustilVaradín, kde bol biskupom a ušiel do Poľska. Po Ladislavovej smrti sa však Almoš vzdal koruny v bratov prospech a výmenou za to sa ujal spravovania nitrianskeho údelu. V historických spisoch môžeme dohľadať zmienku vBratislavských análoch o použitínitrianskeho diadému pri korunovácií nitrianskeho vojvoduÁlmoša z roku1098, kde sa píše, že kráľoviKolomanovi bola na hlavu položená koruna, zatiaľ čo vojvoda Álmoš bol korunovaný diadémom;[23]
| „ | Colomannus rex coronatur et frater eius Almus diadema induitur. | “ |
| –Annales Posonienes k roku 1098 | ||
V roku1096 prechádzali Uhorskom oddiely1. križiackej výpravy, pričom niektoré skupiny pútnikov po ceste rabovali a viaceré boli pri prechode Uhorskom rozprášené uhorskými vojskami. 12 –tisícový oddiel vedený Folkmarom zOrleánsu vyšiel koncom apríla z Porýnia, zaútočil cestou na pražských Židov a cez Moravu prešiel na Slovensko kNitre, kde križiakov nitrianske vojsko čiastočne pobilo a čiastočne zajalo:„Folkmarov ľud tiahnúci cez Čechy, keď bol pri Nitre, hrade Panónie (aput Nitram, Pannonie civitatem), sčasti zahynul mečom, sčasti padol do zajatia."[24]:294 Ján Steinhubel usudzuje, že nitrianske vojsko viedol kniežaÁlmoš.[25]:294
Už v roku1105 však medzi Álmošom a Kolomanom vypukli rozpory, po tom, čo Koloman za svojho spolukráľa korunoval svojho synaŠtefana.Álmoš preto hľadal podporu u Nemcov, kde však pre občiansku vojnu nepochodil a u Poliakov, ktorí však po príchode Kolomanových vojsk s kráľom uzavreli mier.[14]:461-463
Álmoš tak bol zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom a toto definitívne zaniklo.Álmoš sa pokúsil spáchať v roku1108 atentát na svojho brata, no neuspel a i napriek domnelému zmieru a podriadeniu sa kráľovi Álmoš naďalej intrigoval proti kráľovi a utiekol do Nemecka, kde požiadal o pomoc nemeckého cisáraHenricha V. Cisár následne s českým kniežaťomSvätoplukom vtrhli do Nitrianska, avšak nedosiahli žiaden úspech. Nakoniec dal Koloman Álmoša a jeho malého synaBela v roku1115 oslepiť.[14]:465-467
.jpg)
.jpg)
_Litho_2.jpg)
 | Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte. sekcia |
.svg)
