Nicolae Ceaușescu sa narodil v dedine Scornicești na juhu Rumunska v rodine roľníka. Ako jedenásťročný odišiel doBukurešti, aby tam pracoval ako obuvnícky učeň. V roku1932 sa ako štrnásťročný pridal ku vtedy ilegálnejKomunistickej strane Rumunska. O rok neskôr reprezentoval „demokratickú mládež“ na protifašistickom zjazde v Bukurešti a bol zvolený do národného protifašistického výboru. Dňa23. novembra1933 bol prvýkrát zatknutý za podnecovanie k štrajku a distribúciu komunistických a protifašistických letákov (vedúcou stranou v Rumunsku bola v tej dobe nacionalistická a fašistickáŽelezná garda). V roku1934 bol opäť zatknutý, tentoraz za zbieranie podpisov na petíciu proti procesu so železničiarmi. Toho istého roku bol ešte dvakrát zatknutý a v jeho spise je vedený ako „nebezpečný komunistický agitátor“ a „aktívny distribútor komunistickej a protifašistickej propagandy“.
V roku1936 ho vypovedali z Bukurešti a poslali ho do vyhnanstva do jeho rodnej dediny Scornicești. Ceaușescu však prešiel do ilegality a vrátil sa do Bukurešti, aby pokračoval vo svojej politickej činnosti. V máji roku1936 ho chytili a spolu s niekoľkými spolupracovníkmi ho odsúdili na dva roky a šesť mesiacov v Doftanskej väznici.
Po prepustení z väzenia roku1939 spoznal pri komunistickej činnosti svoju budúcu manželkuElenu Petrescu, taktiež komunistickú činiteľku. V roku1940 ho opäť uväznili, tentoraz ho poslali do Jilavskej väznice. V roku1943 bol presunutý do koncentračného tábora vTârgu Jiu, ktorý bol určený pre politických väzňov (hlavne z radov Komunistickej strany Rumunska), kde sa zoznámil sGheorghe Gherghiu-Dejom a s ďalšími komunistickými väzňami. V roku1944, keďSovietsky zväz začal inváziu do Rumunska, sa mu podarilo spolu s ďalšími väzňami dostať z tábora a bol zvolený za vodcuÚnie komunistickej mládeže.
V roku1945 bol menovaný za brigádneho generála v rumunskej armáde. Medzitým už skončiladruhá svetová vojna a Rumunsko ostalo v sovietskej sfére vplyvu, čo umožnilo vzostup komunistov. O rok neskôr (1946) sa oženil s Elenou Petrescu a bol menovaný za regionálneho tajomníka preOltskú oblasť. Po tom čo sa komunisti pod vedením Gheorghe Ghergiu-Deja definitívne ujali vlády v Rumunsku, sa stal Ceaușescu roku1947 zástupcom ministra poľnohospodárstva a potom pracoval ako zástupca veliteľa ozbrojených síl. V roku1948 sa Komunistická strana Rumunska a jedno krídlo Socialistickej strany spojili a vytvoriliRumunskú robotnícku stranu (rum.Partidul Muncitoresc Român, PMR). S pomocou Gherhgiu-Deja sa Ceaușescu v roku1952 dostal do ústredného výboru. V roku1954 sa už stal tajomníkomÚstredného výboru Rumunskej robotníckej strany a kandidátom na členapolitbyra, ktorého plným členom sa stal o rok neskôr.
Propagandistický plagát vBukurešti z roku1986, ktorý šírilkult osobnosti k veľkému vodcovi Rumunskej socialistickej republiky - Nicolae Ceaușescovi.
Po smrti Gheorghe Ghergiu-Deja sa Ceaușescu stal prvým tajomníkom Rumunskej robotníckej strany. Prvé zmeny, ktoré na tomto poste vykonal, boli premenovanie Rumunskej robotníckej strany na Rumunskú komunistickú stranu, zavedenie novej ústavy21. augusta1965 a vyhlásenie Rumunska zasocialistickú republiku, namiestoľudovej republiky. V60. rokoch 20. storočia pozastavil Ceaușescu aktívne pôsobenie Rumunska voVaršavskej zmluve, hoci oficiálne zostala jej členom. V roku1966 sa Ceaușescu stretol sJosipom Brozom Titom, aby prerokovali spoluprácu medzi Rumunskom aJuhosláviou. V tom istom roku bol ešte vydaný dekrét pojednávajúci o zákazeinterrupcií, zvýšení daní pre bezdetné páry a iných opatreniach, ktorých cieľom bolo zvýšiť pôrodnosť a nárast obyvateľstva v Rumunsku.
V roku1974 bol vytvorený titulprezidenta republiky a za doživotného prezidenta bol „zvolený“ práve Ceaușescu, ktorý v tomto období začal dávať významné posty vo vláde svojím najbližším ľudom, manželke, bratom, synom a iným ľudom, ktorým dôveroval. Približne v tom období začal v Rumunsku proces systematizácie, presídľovanie ojedinelých obydlí a menších dedín do miest, ktorý vyvrcholil prebudovaním hlavného mesta. Približne jedna pätina centra Bukurešti, vrátane kostolov a historických budov, bola zdemolovaná a prebudovaná. Dôsledok procesu systematizácie bol vysoký zahraničný dlh Rumunska, ktorý v roku1979 dosiahol hodnotu približne desať miliárd dolárov. Peniaze si Ceaușescu požičiaval od krajín západu, pretože po Ceaușescovom odpore pri vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 nadobudli krajiny západu dojem, že Rumunsko je protisovietsky orientované, preto sa ho pokúsili získať na svoju stranu, čím sa snažili o rozkol vo Varšavskej zmluve. Ceaușescu sa dlh snažil vyriešiť zvýšením exportu do zahraničia na úkor potrieb vlastného obyvateľstva, ktorému sa postupne začali míňať potraviny, pohonné látky a iné dôležité komodity.
Aby sa vyriešil vzrastajúci hlad obyvateľstva, v roku1981 bolo znovu zavedené prideľovanie potravy. V roku1984 Ceaușescu nechal zbúrať časť Bukurešti, aby tam mohol byť postavenýPalác ľudu, jedna z najväčších budov na svete, vtedajšie sídlo Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska, teraz sídlo rumunského parlamentu.
Ceaușescovi sa situácia začala vymykať z rúk už v roku1987, kedy bol nútený vojensky potlačiť protesty študentov vJasoch a robotníkov vBrašove.
Ceaușescov hrob na vojenskom cintoríne vBukurešti, 2018
Vysoký dlh Rumunska sa v roku1989 konečne podarilo splatiť, no na úkor jeho obyvateľstva, čo sa neskôr Ceaușescovi stalo osudným. Dňa16. decembra1989 vypuklo vTemešvári povstanie, ktoré bolo spočiatku vecou jednotlivcov požadujúcich Ceaușescovu rezignáciu, no postupne sa k nemu pripájali väčšie masy ľudí, až napokon boli rumunská armáda a tajná políciaSecuritate donútené použiť silu na jeho potlačenie. K protestujúcim sa však pridali aj dezertéri z armády a ľudia z iných kútov Rumunska aTemešvár sa20. decembra1989 dostal pod kontrolu demonštrantov.
Revolúcia sa postupne rozšírila aj do Bukurešti, kde sprisahaneckí činiteliaSecuritate podnecovali[chýba zdroj] masy ľudí k odporu protiCeaușescovmu režimu. Protestujúci sa zhromaždili pred budovou ústredného výboru. Ceaușescu sa niekoľkokrát pokúsil prihovoriť davu, no ten nekompromisne žiadal jeho odstúpenie a keď sa22. decembra1989 k revolúcii pripojila aj armáda, Ceaușescu spolu s manželkou Elenou sa pokúsili utiecť na helikoptére, ktorá bola na streche budovy ústredného výboru. Po krátkom procese, v ktorom boli obvinení z genocídy a iných zločinov, boli spolu zastrelení popravnou čatou 25. decembra 1989 vTârgoviști.
.jpg)
