Do oddielu astronautovNASA vstúpil vdruhej skupine, ktorá bola vybraná v roku1962. Svoj prvýkozmický let uskutočnil ako veliaci pilotkozmickej lodeGemini 8 vmarci1966 a stal sa prvým civilistom medzi astronautmi NASA, ktorý letel dovesmíru. Počas tejto misie uskutočnil spolu s pilotomDavidom Scottom prvé fyzické spojenie dvochkozmických telies naobežnej dráheZeme; misia však bola prerušená potom, čo Armstrong musel použiť časť svojho paliva na riadenie návratu do atmosféry, aby stabilizoval nebezpečnú rotáciu lode spôsobenú zaseknutým motorom. Počas príprav na Armstrongov druhý a posledný kozmický let v pozícii veliteľaApolla 11 sa musel tesne pred haváriou katapultovať z trenažéraLunar Landing Research Vehicle.
Narodil sa v mesteWapakoneta v štáteOhio. Jeho rodičmi boli Stephen Koenig Armstrong a Viola Louise Engelová,[pozn. 1] mal dvoch mladších súrodencov, June a Deana. Jeho otec bol audítorom pracujúcim pre ohijskú vládu, rodina sa preto často sťahovala.[7] Už v detstve sa nadchol pre lietanie. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec vzal na letecké preteky. V lietadle sedel prvýkrát v šiestich rokoch pri vyhliadkovom lete voForde Trimotor.[8]
V siedmich rokoch si zarobil prvé peniaze – za sekanie trávy na cintoríne, neskôr si privyrábal pochôdzkami pre miestnu drogériu.[9] Staval modely lietadiel, roku 1944 dochádzal do leteckého kurzu a v pätnástich rokoch získal pilotný preukaz, skôr nežvodičský preukaz.[10] Bol aktívnymskautom.[pozn. 2] Neskôr pri lete k Mesiacu poslal pozdrav práve prebiehajúcemu národnémustretnutiu skautov;[12] skautský emblém bol aj medzi osobnými vecami, ktoré si vzal do lode.[13]
V roku1947 začal študovať naPurdueovej univerzite, odbor letecké inžinierstvo. Stal sa len druhým členom rodiny, ktorý študoval na vysokej škole. Prijali ho tiež naMassachusetts Institute of Technology (MIT), ale jeden jeho známy – absolvent univerzity – ho presvedčil, že pre kvalitné vzdelanie nemusí odchádzať doMassachusetts.[14] Na Purdueovej univerzite lietal v tamojšom leteckom klube[15] a v druhom ročníku hral v univerzitnom koncertnom súbore nabarytónový roh; k súboru sa hlásil aj po odchode z NASA a poskytol mu nemalý finančný dar.[16] Armstrongovo vzdelanie financovaloamerické námorníctvo v rámci tzv. Hollowayovho plánu. Podľa plánu mal za úhradu nákladov štúdia študent medzi druhým a tretím ročníkom školy odslúžiť tri roky v námorníctve.
Lietadlá F9F-2 Panther nad Kóreou. Neil Armstrong pilotuje stroj vľavo
Námorníctvo ho povolalo do služby vjanuári1949. Na základniPensacola absolvoval 18-mesačný letecký výcvik počas ktorého získal kvalifikáciu námorného letca schopného slúžiť na lietadlových lodiach. Dňa 16. augusta 1950, dva týždne po jeho dvadsiatych narodeninách, námorníctvo Armstronga informovalo, že je plne kvalifikovaný námorný letec.[17] Pridelený bol na základňu vSan Diegu, o dva mesiace neskôr prešiel k 51. stíhacej letke (VF-51) vyzbrojenejprúdovýmistíhačkamiF9F Panther. S týmto lietadlom po prvýkrát vzlietol 5. januára 1951. V júni 1951 po prvýkrát pristál na lietadlovej lodiUSSEssex. Koncom júna eskadra na palube lietadlovej lodeEssex vyrazila dokórejskej vojny.[18]
Podporučík Neil Armstrong v roku 1952
Na prvý bojový let v Kórei vzlietol29. augusta1951; sprevádzal prieskumné lietadlo pri fotografovaníSŏngdžinu.[19] O päť dní neskôr, 3. septembra, pri bombardovaní skladov západne odWonsanu v nízkej výške jeho lietadlo zasiahla paľba severokórejskejprotilietadlovej obrany. Keď sa snažil získať kontrolu nad strojom, vrazil krídlom do asi 6-metrovej tyče, ktorá na krídle prerazila asi metrovú trhlinu.[20] Aj napriek tomu sa dokázal vrátiť nad vlastné územie a katapultovať.[21]
Počas nasadenia v Kórei vykonal 78 bojových letov s celkovou dĺžkou 121 hodín, napospol v januári 1952. Získal Leteckú medailu (Air Medal) za dvadsať bojových letov, Zlatú hviezdu (Gold Star) za ďalších dvadsať a Medailu za službu v Kórei (Korean Service Medal).[22] Od námorníctva odišiel 23. augusta 1952 v hodnosti mladšieho poručíka (Lieutenant (junior grade), LTJG). Ešte osem rokov zostal v zálohe, do 21. októbra 1960.[23]
Po skončení služby u námorníctva sa vrátil na univerzitu, dokončil ju v roku1955 s titulombakalár vied (Bachelor of Science). Neskôr, v roku 1970, absolvoval naUniversity of Southern California magisterské štúdium (s titulomMaster of Science) v rovnakom odbore, leteckom inžinierstve.[24] Na univerzite sa zoznámil so študentkou ekonómie Janet Elizabeth Shearonovou, s ktorou sa oženil vjanuári1956. Janet s ním odišla do Kalifornie a nedokončila štúdium, čo neskôr ľutovala.[25]
Na Edwardsovej základni spočiatku pilotoval sprievodné lietadla, ktoré sledovali experimentálne lietadlá. Lietal aj na upravených bombardéroch, pri jednom z týchto letov sa stala jeho prvá letecká nehoda. Dňa 22. marca 1956 mala posádkaBoeingu B-29 Superfortress, s Armstrongom ako druhým pilotom, vypustiť podvesené experimentálne prúdové lietadloDouglas D-558-2 Skyrocket.[28][29] Potom, čo vystúpili do výšky 9,1 km, motor č. 4 Boeingu zlyhal. Pristáť s podveseným Skyrocketom nemohli a nemali dostatočnú rýchlosť (338 km/h) na jeho vypustenie. Kapitán Boeingu, Stan Butchart, preto stočil lietadlo do klesania. Keď získali rýchlosť, vypustili Skyrocket. V tej chvíli sa vrtuľa štvrtého motora rozpadla a jej úlomky poškodili motor č. 3 a trochu aj č. 2. Butchart a Armstrong museli vypnúť poškodený motor č. 3 a aj kvôli vyrovnaniu momentu motora č. 1. Iba s jedným motorom v chode potom pomaly krúživým letom znížili výšku a bezpečne pristáli.[30]
Prvého letu v raketovom lietadle sa Armstrong dočkal15. augusta1957, kedy vBell X-1B vyletel do výšky 18,3 km. Pri pristátí odlomil predné koleso podvozku, čo bola nehoda, ktorá sa u X-1 už skôr stala asi dvanásťkrát. Jej príčinou bola chyba konštrukcie lietadla.[31] Od októbra roku 1958 sa zúčastnil testovania raketového lietadlaNorth American X-15.[32] Od novembra 1960 do júla 1962 uskutočnil s lietadlami X-15 celkovo sedem letov,[33] na stroji X-15-3 dosiahol výšku 63,2 km[33][34] a na stroji X-15-1 dosiahol rýchlosťMach 5,74 (t. j. 6 615 km/h).[35]
Armstrong bol zapletený do niekoľkých incidentov, ktoré sa na Edwardsovej základni dostali do tamojšieho folklóru a spomienok pilotov.[36] Prvý nastal počas jeho šiesteho letu s X-15 dňa 20. apríla 1962, pri ktorom testoval automatický kontrolný systém lietadla,[37] ktorý pomáhal vyvíjať.[33] Stúpal do výšky viac ako 63 km (najvyššia, akú dosiahol pred kozmickými letmi), ale počas zostupu predok lietadla zdvihol príliš a X-15 sa odrazil od atmosféry späť do 43 km. Nad domovským letiskom preletel trojnásobkom rýchlosti zvuku vo výške 30 km, a dostal sa 64 km južne od Edwards (legendy základne hovoria, že doletel až ku štadiónuRose Bowl vPasadene). Po dostatočnom zostupe sa vrátil na Edwards, kde len tak-tak dokázal pristáť bez nárazu dojúk na južnom konci dráhy. Bol to najdlhší let X-15 ako z hľadiska času, tak vzdialenosti.[37]
Armstrong pred experimentálnym lietadlomX-15 na Edwardsovej leteckej základni, 1. január 1960
Neskôr bol Armstrong účastníkom iného incidentu, pri jednej príležitosti, kedy letel sChuckom Yeagerom. Mali sLockheedom T-33 zhodnotiť vhodnosť vyschnutého jazeraSmith Ranch Dry Lake ako miesta pre núdzové pristátie v programe X-15. Vo svojej autobiografii Yeager napísal, že vedel, že jazero bolo po nedávnych dažďoch nevhodné pre pristátie, ale Armstrong trval na lete v každom prípade. Pri pokuse o letmé pristátie sa im kolesá zaborili do bahna a museli čakať na záchranu. Podľa Armstrongovej verzie udalostí sa Yeager nikdy nepokúšal vyhovoriť mu let a úspešne pristáli na východnej strane jazera. Potom Yeager povedal, aby to skúsili znovu, tentoraz trochu pomalšie. Pri druhom pristátí sa prilepili k povrchu a Yeager podľa Armstronga reagoval záchvatom smiechu.[38] Veľa skúšobných pilotov na Edwardsovej základni chválilo Armstrongove inžinierske zručnosti. Milt Thompson povedal, že bol „technicky najschopnejší z prvých pilotov X-15“. William Harvey Dana o Armstrongovi vyhlásil, že „jeho myseľ vstrebávala informácie ako huba“. Vojenskí piloti mali tendenciu mať iný názor, najmä ak, ako Yeager a William John Knight, nemali inžinierske diplomy. Knight sa nechal počuť, že piloti-inžinieri sa častejšie dostávali do problémov, pretože pri svojom mechanickom prístupe nemali prirodzený cit pre lietanie.[39]
Dňa 21. mája 1962 sa Armstrong stal účastníkom nehody, ktorá vošla do folklóru Edwardsovej základne ako „Nelliská aféra“.[40] Mal vLockheede F-104 Starfighter obhliadnuť ďalšiu plochu pre núdzové pristátie,Delamar Dry Lake v južnej Nevade. Armstrong pri pristávaní podcenil svoju výšku a neuvedomil si, že nemá úplne vysunutý podvozok. Pri dosadnutí sa podvozok začal zaťahovať späť. Podarilo sa mu prerušiť pristátie a vzlietnuť, ale s poškodeným podvozkom a nefunkčnou vysielačkou. Pristál na blízkejNellisovej leteckej základni, pričom sa ešte poškodil o dráhu.[40] Domov ho mal dopraviť Milt Thompson v dvojmiestnom F-104B, ktoré pilotoval prvýkrát v živote (iné viacmiestne lietadlo práve nebolo k dispozícii). Thompson sa s veľkými ťažkosťami dostal nad Nellisovu základňu, ale kvôli silnému bočnému vetru pristál príliš tvrdo, praskla mu ľavá pneumatika, a dráha sa musela znova upratovať. Pre oboch pilotov priletel kolega Bill Dana v T-33 Shooting Star, keď nelliský riadiaci letov videl jeho (príliš dlhé) pristátie, radšej zaistil skúšobným pilotom z Edwards odvoz po ceste.[40]
Odapríla1960 patril Armstrong do skupiny siedmich astronautov zaradených do programu vojenského letectva, ktorého cieľom bolo vyvinutie raketoplánuBoeing X-20 Dyna-Soar. Armstrong sa pri letoch s upravenými stíhačkamiF-102A Delta Dagger aF5D Skylancer podieľal na určovaní spôsobu pristátia raketoplánu.[32] Za perspektívnejší však považoval kozmický programNASA, preto sa v lete1962 prihlásil do jej oddielu astronautov.[32] Neskôr spomínal, že rozhodovanie nebolo jednoduché. V programe X-15 mal reálnu šancu stať sa hlavným pilotom a X-20 sa z „papierovej“ lode mohlo stať skutočnou. U kozmických letov bolo zase podľa Armstronga menšie riziko, v kozmonautike bolo viac bezpečnostných opatrení, záloh a analýz, kdežto skúšobní piloti lietali na hraniciach možností svojich strojov.[29]
So žiadosťou sa oneskoril týždeň po poslednom termíne, ale mal šťastie – priateľ, s ktorým predtým spolupracoval na Edwardsovej základni, presunul v nestráženom okamihu jeho prihlášku na správnu kôpku.[43] Úspešne prešiel lekárskymi testami, ktoré neskôr opísal ako ťažké a občas zdanlivo zbytočné,[44] a stal sa jedným z deviatich astronautov druhého výberu NASA (tlačou nazvaných „Nová deviatka“, prvá – sedemčlenná – skupina bola vybraná v roku 1959). Oficiálne sa stali členmi oddielu NASA dňa17. septembra1962.[45] Spoločne sElliotom Seeom, tiež bývalým námorným letcom,[46] boli prvými civilistami medzi astronautmi NASA.[pozn. 3] V osobnom živote postihla Armstronga v roku 1962 ťažká strata. S Janet mal tri deti – Erica (1957), Karen (1959) a Marka (1963).[47] V júni 1961 lekári u Karen diagnostikovalinádor v strednej častimozgového kmeňa. Liečba neuspela a v januári 1962 Karen zomrela.[48]
Armstrong sa pripravuje na štart misieGemini 8, 16. marec 1966
Vofebruári1965 NASA oznámila jeho vymenovanieveliacim pilotom (t. j. veliteľom lode) záložnej posádky misieGemini 5. Jeho kolegom v posádke bolElliot See. Let Gemini 5 úspešne prebehol v auguste 1965.[49] V septembri 1965 NASA zverejnila zloženie hlavnej a záložnej posádky letuGemini 8. Hlavnú posádku tvoril Armstrong (veliaci pilot) aDavid Scott (pilot), záložnú posádkuPete Conrad aRichard Gordon. Let mal byť komplexnejší než doterajšie, plánovalo sa uskutočnenie prvého stretnutia a spojenia s iným vesmírnym telesom – raketovým stupňomAgena TV-8 – a potom mal Scott vykonať druhý americkývýstup do otvoreného vesmíru. Let mal trvať 75 hodín, t. j. 55 obehov Zeme. Agena odštartovala16. marca1966 o 15:00:03svetového času (UTC), Gemini 8 s astronautmi o necelé dve hodiny neskôr, o 16:41:02 UTC.[50] Stretnutie a spojenie bolo úspešne zavŕšené 6,5 hodiny po štarte.[51][52]
Kozmická loď Gemini 8 po pristátí na hladineTichého oceánu, 17. marec 1966
V čase, keď súlodie preletelo nad Indiou a posádka bola preto bez spojenia sriadiacim strediskom, sa začalo otáčať. Astronauti sa pokúsili rotáciu zastaviť pomocou orbitálneho manévrovacieho systému (OAMS) Gemini a vypnutím systémov orientácie Ageny, ale len s prechodným úspechom. Po obnovení rotácie sa rozhodli telesá rozpojiť. Po rozpojení však namiesto očakávaného odstránenia problému rotácia Gemini začala rásť až na rýchlosť jednej otáčky za sekundu. Vzniknutépreťaženie bolo na hranici únosnosti a mohlo viesť kstrate vedomia astronautov. Armstrong so Scottom sa rýchlo rozhodli aktivovať motory systému riadenia lode počas návratu do atmosféry (RCS) a stabilizovali loď. Následne skúšaním zistili, že problém spôsobila zaseknutá tryska č. 8 systému OAMS.[53] Riadiace stredisko nariadilo zrušenie ďalšieho programu – Scottovho výstupu – a predčasné pristátie. Pristátie prebehlo hladko vTichom oceáne, približne 800 km východne od ostrovaOkinava. Let trval 10 hodín, 41 minút a 26 sekúnd.[54] Po lete bol Armstrong deprimovaný zo skrátenia letu, nedosiahnutia väčšiny cieľov misie a zrušenia Scottovho výstupu.[55]
Niekoľko dní po pristátí, 21. marca 1966, bol menovaný veliacim pilotom záložnej posádky letuGemini 11. Skúsený Armstrong bol pre svojho kolegu v posádke, nováčikaWilliama Andersa, skôr učiteľom.[56] Počas letu, ktorý prebehol v septembri 1966, slúžil ako „CAPCOM“ (hlavný spojár komunikujúci s posádkou kozmickej lode) v riadiacom stredisku.[57] Po lete boli Armstrong, kolega astronautRichard Gordon, zástupca riaditeľaStrediska pilotovaných kozmických lodí NASA v Houstone George Low a ďalší s manželkami vyslaní na niekoľkotýždňové propagačné turné po Latinskej Amerike, počas ktorého navštívili štrnásť miest v jedenástich štátoch.[58]
Vprograme Apollo bol vnovembri1967 vymenovaný za veliteľa záložnej posádkyApolla 9. Po zmene obsahu letov Apolla 8 a 9 kvôli problémom s výrobou lunárnych modulov prešiel v novembri 1968 na miesto veliteľa zálohy preApollo 8.[59] Podľa vtedajšieho systému nasadzovania posádok mala záloha Apolla 8 letieť vApolle 11, ktorého úlohou bolo pristátie naMesiaci. Oficiálne bola posádka Apolla 11 potvrdená vdecembri1968.[60] Armstrong zostal veliteľom, jeho kolegami boli pilot veliteľského moduluFred Haise, vjanuári1969 nahradenýMichaelom Collinsom, a pilot lunárneho moduluEdwin „Buzz“ Aldrin.
Novinári aj niektorí pracovníci NASA spočiatku predpokladali, že prvým človekom na Mesiaci bude Aldrin. Usudzovali tak na základe analógie s loďami Gemini, kde výstupy do otvoreného vesmíru vykonával pilot.[61] Vmarci1969 sa však vedúci pracovníci NASADeke Slayton,George Low,Bob Gilruth aChris Kraft dohodli, že práve Armstrong bude prvým človekom, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca, okrem iného ho vybrali aj kvôli jeho skromnosti.[62] Natlačovej konferencii 14. apríla 1969 zdôvodnili Armstrongovo prvenstvo konštrukcioulunárneho modulu – vonkajší prielez sa otváral dovnútra a doprava, pre vpravo stojaceho pilota by preto v tesnom module bolo ťažké vyliezť pred veliteľom. Slayton k tomu dodal, že podľa neho by veliteľ mal byť prvý aj z protokolárnych dôvodov.[61] Avšak v čase, keď sa štvorica rozhodla, si neuvedomovala dôsledky umiestnenia prielezu.[pozn. 4]
Armstrong klesá na padáku po katapultáži z trenažéraLLRV 1, 6. máj 1968
Pri trénovaní pristátia na Mesiaci s letovým trenažéromLLRV (Lunar Landing Research Vehicle) došlo6. mája1968 k zlyhaniu tohto trenažéru a len pohotová katapultáž zachránila Armstrongovi život. Napriek stálemu nebezpečenstvu Armstrong trval na výcviku s LLRV s tým, že pre úspešné pristátie na Mesiaci je nevyhnutný.[63]
Misia Apollo 11 odštartovala zoštartovacieho komplexu 39AKennedyho vesmírneho strediska v stredu16. júla1969 o 09:32:00,63 miestneho času (13:32:00,63 svetového času). Po necelých dvoch obehoch Zeme naviedol tretí stupeň nosnej raketySaturn V Apollo na dráhu k Mesiacu. Astronauti prestavali loď – s veliteľským modulom pomenovanýmColumbia – sa odpojili, otočili ho a pripojili k lunárnemu modulu, ktorý niesol menoEagle (Orol). Potom odhodili nepotrebný tretí stupeň Saturnu.[64] Loď Apollo bola v porovnaní s malou Gemini relatívne priestranná. Snáď práve možnosť pohybu po lodi bola dôvodom, prečo nikto z posádky netrpel nevoľnosťami. Armstrong bol obzvlášť spokojný, pretože v detskom veku bol náchylný nakinetózu a trpel nevoľnosťami, ak dlhšiu dobu cvičilleteckú akrobaciu.[65]
Neil Armstrong opisuje mesačný povrch predtým, ako naň vkročí a prednesie pamätnú vetu:„Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
Let k Mesiacu trval tri dni. Vo voľných chvíľach astronauti odpočívali pri hudbe, Neil Armstrong si za týmto účelom vyžiadal dve skladby –Novosvetskú symfóniuAntonína Dvořáka, ktorú si obľúbil už keď hral v univerzitnom koncertnom súbore, a albumMusic out of the Moon Samuela Hoffmana.[66] Asi v polovici cesty prišiel čas na korekciu dráhy. Dňa19. júla po 17:21 UTC nadodvrátenou stranou Mesiaca Apollo prešlo na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na druhý deň,20. júla o 17:47 UTC, sa Armstrong a Aldrin v lunárnom module odpojili od veliteľského modulu, v ktorom zostal Collins. O 19:05 ich motor lunárneho modulu (DPS) naviedol na zostupovú dráhu s najnižším bodom vo výške 13 km nad mesačným povrchom. O 20:05 zapálili DPS druhýkrát a začali vlastný zostup.[67]
Pri zostupe astronautov znepokojilo červené svetlo poplachu, ale operátor v Houstone im odporučil výstrahu ignorovať (išlo o preťaženie počítača spôsobené zapnutým stretávacím radarom, pri pristátí nepotrebným). V záverečnej fáze pristátia riadil ručne Armstrong. Bol nútený vyhýbať sa kamenistému terénu, preto o 20:17:39 UTC pristál s menej ako 30-sekundovou zásobou paliva.[64] Pristáli v južnej časti Mora pokoja (Mare Tranquillitatis). O šesť a pol hodiny neskôr,21. júla1969 o 02:56 UTC,[67] vstúpil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca a predniesol pamätnú vetu:[64][pozn. 5]
„
Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.
V priamom prenose Armstrongov zostup po rebríku a prvé kroky na Mesiaci videlo a počulo približne 600 miliónov ľudí, pätina ľudstva.[71] Za ním vystúpilEdwin „Buzz“ Aldrin, spoločne potom vztýčili americkú vlajku a plnili pripravený program. Fotografovali, zbierali vzorky hornín (celkovo ich priviezli na Zem 21,55kg[72]) a rozmiestnili prístroje sadyEASEP – kútový odrážač a seizmograf.[64] Fotografovanie mal za úlohu Armstrong, preto je len na niekoľkých snímkach urobených Aldrinom, ktorému fotoaparát na chvíľu požičal.[73] O 4:57:08 UTC Aldrin a o 05:09:33 UTC aj Armstrong sa vrátili do modulu. Od 8 do 15 hodín odpočívali. Armstrong v nepohodlnej pozícii nemohol zaspať a vrtel sa. Seizmograf bol taký citlivý, že zachytil jeho pohyby.[74] Potom už bol na programe návrat k veliteľskému moduluColumbia ku Collinsovi. Z Mesiaca odštartovali o 17:54 UTC, oba moduly sa spojili o 21:35 UTC.[67] Nasledujúci deň,22. júla 1969, sa vydali na spiatočnú cestu k Zemi. Všetci traja astronauti v poriadku pristáli vTichom oceáne24. júla 1969[64] a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie. Museli však najprv tri týždne prežiť v karanténe kvôli ochrane proti zavlečeniumimozemských organizmov.[75] Druhý Armstrongov kozmický let trval 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd. Obidva jeho lety do vesmíru celkovo trvali 8 dní, 14 hodín, 12 minút a 30 sekúnd; z toho 2 hodiny a 31 minút strávil vychádzkou na povrchu Mesiaca.[32]
Aldrin (vľavo), Collins (v strede) a Armstrong na oslavách vNew Yorku, 13. august 1969
Úspech Apolla 11 vláda Spojených štátov nezabudla využiť k svojej propagácii. Astronauti precestovali Spojené štáty a koncom septembra vyrazili na „Veľký skok“, 38-denné putovanie po viac ako dvadsiatich troch krajinách sveta, ktoré malo demonštrovať dobrú vôľu Ameriky a predviesť program Apollo ako úspech celého ľudstva.[76] Počas množstva stretnutí videlo posádku Apolla 11 približne 100 alebo až 150 miliónov ľudí, z ktorých 25 tisíc si s nimi podalo ruku alebo dostalo autogram.[77]
Armstrong sa stal mimoriadne populárnym, aj v 21. storočí bol pre Američanov prvým z hrdinov vesmíru.[78] Napriek svojej sláve si Armstrong zachoval pokoru a skromnosť, popularitu sa nesnažil využívať za každú cenu. Hovorili mu „zdráhajúci sa hrdina“.[79] Nikdy nemal záujem o pozornosť médií, ani predtým, než sa stal slávnym, ani potom. Hoci jeho meno sa preslávilo, on sám sa nepredvádzal,Cincinnati Post ho vystihol titulkom článku k 25. výročiu letu Apolla 11:„Cincinnatský neviditeľný hrdina“.[80]
Krátko po návrate z Mesiaca Armstrong ohlásil, že neplánuje ďalší kozmický let.[86] Získaná autorita mu vyniesla aj členstvo v komisii NASA, ktorá odapríla dojúna 1970 vyšetrovala nehoduApolla 13. Vmáji 1970 ale bol vymenovaný za zástupcu vedúceho oddelenia pre letectvo v centrále NASA voWashingtone D.C.[32][pozn. 6] a riešenie následkov nehody už neovplyvnil.[88] Na novom mieste dohliadal na výskum NASA v oblasti letectva a v rovnakom odbore zodpovedal za koordináciu medzi NASA a priemyslom aj zainteresovanými vládnymi organizáciami.[87] Z oddielu astronautov NASA odišiel1. augusta 1970.[89] Kancelárska práca sa mu nepáčila, a preto vauguste1971 z NASA definitívne odišiel.[90] Kontakt s NASA nestratil ani po rokoch, ešte v roku1986 bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovalanehodu raketoplánuChallenger.[91]
Neil Armstrong počas prejavu na slávnostnej večeri naOhio State University usporiadanej k 50. výročiu kozmického letuJohna Glenna, prvého amerického astronauta, ktorý sa dostal naobežnú dráhuZeme, 20. február 2012
V rokoch1971 až1979 vyučoval letecké inžinierstvo nauniverzite v Cincinnati.[92] Vybrať si mohol z množstva univerzít, na väčšine z nich však mohol očakávať miesto v správnej rade, zatiaľ čo v Cincinnati dostal profesúru (hoci nemaldoktorát – všetky jeho doktorandské tituly boli iba čestné).[93] Mal možnosť stať sa politikom, po skončení kariéry v NASA ho oslovili zástupcovia oboch hlavných politických strán Spojených štátov –demokratickej ajrepublikánskej. Na rozdiel od svojich kolegov a neskorších senátorovJohna Glenna aHarrisona Schmitta všetky ponuky odmietol. Osobne sa vyjadroval v prospech práv štátov a proti úlohe Spojených štátov ako „svetového policajta“.[94]
Po odchode z univerzity žil v mesteLebanon v Ohiu. Bol tvárou reklamných kampaní niekoľkých spoločností, predovšetkýmChrysler, s ktorou spolupracoval od januára 1979, ešte pred odchodom z univerzity.[pozn. 7] Angažoval sa aj preGeneral Time Corporation aBankers Association of America, vždy rýdzo americké spoločnosti. V rokoch 1982 – 1992 viedol spoločnosť Computing Technologies for Aviation.[95] V rokoch 1989 až 2002 bol riaditeľom AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty. V rokoch 2000 – 2002 predsedal správnej rade EDO Corporation.[32][96] Súčasne už od roku 1972 pôsobil v správnych radách rôznych firiem, prvá bolaLearjet, ďalšími, napr. Marathon Oil, Cincinnati Gas & Electric Company, Taft Broadcasting,United Airlines, Eaton Corporation, AIL Systems aThiokol.[97]
Armstrongova fotografia z detstva na rodinnej spomienkovej udalosti vIndian Hill neďalekoCincinnati po Neilovej smrti, 31. august 2012
V roku 1994 sa Armstrong po 38 rokoch manželstva rozviedol.[98] V tom istom roku si vzal Carol Held Knightovú,[99] ktorú spoznal o dva roky skôr.[100] Žili v cincinnatskom predmestí Indian Hill.[101] V posledných rokoch žil v ústraní, prakticky nedával interview médiám a verejné dianie komentoval len zriedka. Posledným významným vystúpením bola v roku 2010 kritika zrušenia programuConstellation.[102] V máji2012 zverejnila organizácia austrálskych účtovných neobvykle rozsiahly hodinový rozhovor s Armstrongom.[103][104]
O niekoľko mesiacov neskôr, 7. augusta, podstúpil operáciusrdca, pri ktorej dostalbypass.[105] Problémy so srdcom mal dlhšiu dobu, už vo februári 1991, rok po smrti otca a deväť mesiacov po úmrtí matky, dostal slabý srdcový záchvat.[106] Po operácii sa mu najprv darilo dobre, ale neskôr sa jeho stav zhoršil a25. augusta2012 vCincinnati vOhiu zomrel.[107] Rozlúčka s Armstrongom za účasti rodiny, priateľov a kolegov sa uskutočnila 13. septembra v zaplnenejKatedrále svätého Petra a Pavla voWashingtone.[108] O deň neskôr, 14. septembra, boli Armstrongove spopolnené pozostatky rozptýlené doAtlantického oceánu počas pohrebnej ceremónie na palube raketového krížnikaUSSPhilippine Sea.[109]
„
Pre tých, ktorí sa pýtajú, čo môžu urobiť pre to, aby si uctili Neilovu pamiatku, máme jednoduchú prosbu. Uctite jeho príklad v službe, jeho činy a skromnosť, a až nabudúce vyjdete za jasnej noci von a uvidíte Mesiac, ako sa na vás usmieva, spomeňte si na Neila Armstronga a žmurknite na neho.
Neil Armstrong so svojou sochou na Chodníku cti letectva a kozmonautiky, 1991
Krátko po pristátí premenovalaMedzinárodná astronomická únia (IAU) kráter Sabine E neďaleko miesta pristátia Apolla 11 naArmstrong podľa astronautovho priezviska (zároveň aj ďalšie dva blízke krátery Sabine B naAldrin a Sabine D naCollins podľa kolegov astronautov z Apolla 11).[110][111] Jeho meno nesie aj asteroidhlavného pásu(6469) Armstrong objavený v roku 1982 českým astronómomAntonínom Mrkosom.[112] V jeho rodnom meste bolo po ňom pomenované múzeum letectva a vesmíru.[113] Vo svete je po ňom pomenované množstvo ulíc, budov, škôl a iných miest; len v Spojených štátoch nesie jeho meno viac ako dvanásť škôl.[114] V roku 1972 prišiel na pozvanie miestnych do škótskeho mestaLangholm, tradičného centra klanu Armstrongovcov, a prijal vymenovanie občanom mesta.[115]
Purdueova univerzita sa v roku 2004 rozhodla pomenovať po ňom novo stavanú budovu,Neil Armstrong Hall of Engineering, slávnostne otvorenú v roku 2007 za účasti pätnástich ďalších astronautov – absolventov univerzity.[117] V jeho rodnom mesteWapakoneta bolo v roku 1972 otvorenéMúzeum letectva a vesmíru Neila Armstronga (Armstrong Air and Space Museum) dokumentujúce ohijský a najmä Armstrongov príspevok k letectvu a kozmonautike.[118] Tiež letisko vNew Knoxville, kde sa naučil lietať, nesie jeho meno.[113]
V septembri 2012americké námorníctvo oznámilo, že prvá loď novej triedy výskumných lodí ponesie menoRV Neil Armstrong (AGOR-27).[119] Výrobca ju odovzdal námorníctvu v auguste 2015.[120] Je určená na komplexný vedecký výskum morí vrátane mapovania najhlbších častí oceánskeho dna.[119]
V roku 2010 nahovoril rolu Dr. Jacka Morrowa[121] vQuantum Quest: A Cassini Space Odyssey, animovanom vzdelávacom dobrodružnom sci-fi filme finančne podporovanomJet Propulsion LaboratoryNASA.[122]
Pravdepodobne zhoda mena Armstrongovho bydliska Lebanon v Ohiu s názvom arabskéhoLibanonu (v angličtine tiež Lebanon) viedla k vzniku fámy, rozšírenej v Indonézii, Malajzii a Egypte, že prestúpil naislam. V roku 1983 fámu v oficiálnom vyhlásení popreloMinisterstvo zahraničných vecí Spojených štátov, napriek tomu sa objavovala aj naďalej.[123]
↑Rodina Armstrongových sa presťahovala zoŠkótska doPensylvánie na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia. Predkovia Violy Engelovej pochádzali zVestfálska.[6]
↑Ako slávny astronaut získal skautské vyznamenanieDistinguished Eagle Scout Award.[11]
↑Elliot See bol spoločne s Armstrongom v záložnej posádkeGemini 5. Mal letieť do vesmíru vGemini 9, ale s kolegom z posádky zahynul pri leteckom nešťastí tri mesiace pred štartom.
↑Marcová schôdzka a rozhodnutie, ktoré na nej padlo, zostali neznáme až do vydania Kraftových pamätí v roku 2001.
↑V zázname nie je počuťa predman, čo mení zmysel vety (z „malý krok pre človeka (a man)…“ na „malý krok pre ľudstvo (man), obrovský skok pre ľudstvo“). NASA aj Armstrong roky trvali na tom, žea bolo povedané, iba nie je zreteľné z nekvalitného záznamu, ale po opakovanom počúvaní nahrávky Armstrong pripustil, žea vynechal.[68] Armstrong odporučil, aby v prepise jeho vety boloa v zátvorke[69], pretože úmysel povedať vetu s ním je zrejmý[70]
↑Stal sadeputy associate administrator for aeronautics for the Office of Advanced Research and Technology, pričom vymenovanie NASA oficiálne oznámila 18. mája.[87]
↑Z univerzity odišiel v auguste 1979, za rok 1979 tvoril jeho univerzitný plat (18 000 dolárov) iba malú časť príjmu (celkovo 236 000 dolárov).[95]
↑World Scouting salutes Neil Armstrong [online]. Geneva, Switzerland: World Organization of the Scout Movement, [cit. 2012-11-12].Dostupné online. (anglicky)
↑Purdue remembers Neil Armstrong [online]. West Lafayette, IN: Purdue University, 2012, [cit. 2013-02-25].Dostupné online. (anglicky)
↑Purdue Bands remembers Neil Armstrong – and you can too [online]. West Lafayette: Purdue University Bands, Purdue University, 2013, [cit. 2013-02-25].Dostupné online. (anglicky)
12CREECH, Gray.From the Mojave to the Moon: Neil Armstrong's Early NASA Years [online]. NASA Dryden Flight Research Center Public Affairs, 2004-7-15, rev. 2007-11-22, [cit. 2012-11-14].Dostupné online. (anglicky)
↑NELSON, Craig.Rocket Men: The Epic Story of the First Men on the Moon. London: John Murray, 2009.ISBN9780719569487. (anglicky)
12SHERROD, Robert.Men for the Moon: How they were chosen and trained. Washington, DC: NASA, Scientific and Technical Information Office, 1975.Dostupné online. Kapitola 8.7 Choosing the first Man on the Moon, s.160. (anglicky)
↑MIKKELSON; MIKKELSON, David.One Small Misstep: Neil Armstrong's First Words on the Moon [online]. Snopes.Com Urban Legends Reference Pages, 2006-10, [cit. 2012-11-14].Dostupné online. (anglicky)
↑Famous Lost Word In Armstrong's 'Mankind' Quote [online]. Newsvine, 2012-8-25, [cit. 2012-11-14].Dostupné online. (anglicky)
↑NICKELL, Duane S.Guidebook for the scientific traveler: visiting astronomy and space. Piscataway: Rutgers University Press, 2008.ISBN978-0-8135-4374-1. (anglicky)
↑LIND, Don L.; WRIGHT, Rebecca.NASA JSC Oral History Project: Oral History Transcript Don L. Lind interviewed by Rebecca Wright [online]. Houston: Johnson Space Center, NASA, 2005-5-27, [cit. 2012-11-15]. S.14 – 15.Dostupné online. (anglicky)
↑National Air and Space Museum.After Splashdown [online]. Washington, D.C.: National Air and Space Museum.Dostupné online. (anglicky)
↑Space Foundation Survey Reveals Broad Range of Space Heroes; Early Astronauts Still the Most Inspirational [online]. Colorado Springs: 2012-10-27, [cit. 2012-10-28].Dostupné online. (anglicky)
↑AFP.US astronaut Neil Armstrong dead at 82 [online]. 2012-8-26, [cit. 2012-10-27].Dostupné online. (anglicky)
↑SMITH, Andrew.Moondust: In Search of the Men Who Fell to Earth. [s.l.]: Bloomsbury, 2005.ISBN0-7475-6368-3. (anglicky)
↑Astronautics and Aeronautics, 1970: Chronology of Science, Technology and Policy. Washington, DC: Scientific and Technical Information Office, NASA, 1972.Dostupné online. (anglicky)
↑RILEY, Christopher.The moon walkers: Twelve men who have visited another world [online]. Guardian.co.uk, 2009-07-10, [cit. 2011-05-03].Dostupné online. (anglicky)
↑EDO Corporation CEO James M. Smith to become Chairman upon retirement of Neil A. Armstrong [online]. EDO Corporation, 2002-02-08, [cit. 2011-10-16].Dostupné online. Dostupné tiež na:. (anglicky)
↑DIXON-ENGEL, Tara; JACKSON, Mike.Neil Armstrong: One Giant Leap for Mankind. New York: Sterling Publishing Company, 2008. (Sterling Biographies Series.)ISBN140274496X. (anglicky)
↑WILFORD, John Noble. Neil Armstrong, First Man on the Moon, Dies at 82.The New York Times, 2012-8-25.Dostupné online [cit. 2012-11-15]. (anglicky)
↑MILLIS, John P.Biography of Neil Armstrong: Man's First Steps on the Moon [online]. About.com, [cit. 2011-10-29].Dostupné online. (anglicky)
↑JHA, Alok.Neil Armstrong breaks his silence to give accountants moon exclusive [online]. London: The Guardian, 2012-5-23, [cit. 2012-08-27].Dostupné online. (anglicky)
↑SUTTON, Jane.Armstrong, first man on the moon, recovering from heart surgery [online]. Reuters, 2012-8-8, [cit. 2012-11-26].Dostupné online. (anglicky)
12KNIGHT, Andy.To the moon: Armstrong space museum offers history lessons on space travel [online]. Cincinnati.Com, 2000, [cit. 2011-10-18].Dostupné online. (anglicky)
↑Search for Public schools [online]. Washington, DC: National Center for Education Statistics, 2010, [cit. 2011-10-18].Dostupné online. (anglicky)
↑VENERE, Emil.Neil Armstrong Hall is new home to Purdue engineering [online]. Purdue University News, 2007-10-27, [cit. 2008-01-05].Dostupné online.
↑Armstrong Air & Space Museum.About the Museum [online]. Wapakoneta: Armstrong Air & Space Museum.Dostupné online. (anglicky)
12Navy Announces Research Vessel to be Named in Honor of Neil Armstrong [online]. Washington:US Navy, 2012-9-24, [cit. 2012-10-28].Dostupné online. (anglicky)
↑US Navy receives new research vessel R / V Neil Armstrong [online]. Naval-technology.com, 2015-09-29, [cit. 2016-03-01].Dostupné online. (anglicky)
↑Quantum Quest [online]. Jupiter9Productions, 2010, [cit. 2012-10-21]. KapitolaFilms in production. [ďalej len Jupiter9Productions].Dostupné online. (anglicky)
BARBREE, Jay.Neil Armstrong (A Life of Flight). New York: St. Martin's Press, 2014. 362 s.ISBN 978-1-250-04071-8.
HANSEN, James R.First Man (The Life of Neil A. Armstrong). New York: Simon & Schuster, 2005. 769 s.ISBN 978-0-7432-5631-5.
CHAIKIN, Andrew.A Man on the Moon (The Voyages of the Apollo Astronauts). New York: Penguin, 1994. 670 s.ISBN 978-0-14-024146-4.
FRENCH, Francis; BURGESS, Colin.In the Shadow of the Moon (A Challenging Journey to Tranquility, 1965-1969). Lincoln: U of Nebraska Press, 2007. 448 s.ISBN 978-0-8032-0984-8.
KRANZ, Gene.Failure Is Not an Option (Mission Control from Mercury to Apollo 13 and Beyond). New York: Simon & Schuster, 2000. 416 s.ISBN 978-0-7432-0079-0.
NELSON, Craig.Rocket Men (The Epic Story of the First Men on the Moon). New York: Penguin, 2009. 416 s.ISBN 978-1-101-05773-5.
THOMPSON, Milton O.At the Edge of Space (The X-15 Flight Program). Washington D.C.: Smithsonian Institution Press, 1992. 375 s.ISBN 978-1-56098-107-7.
.jpg)
-8_-_PRELAUNCH_ACTIVITY_-_CAPE_(s66-24446).jpg)
_(cropped).jpg)
.jpg)
.jpg)
