Odtlačokvalcovej pečate Ḫašḫamera,ensiho (guvernéra) Iškun-Sina okolo roku 2100 pred Kr. Sediaca postava je pravdepodobne kráľUr-Nammu, ktorý udeľuje guvernérsky úrad Ḫašḫamerovi, ktorého pred ním vedieLamma (ochranná bohyňa). Samotný Sin je naznačený v podobe polmesiaca.
Nanna, prípadneSin, bolmezopotámsky boh predstavujúcimesiac. Hoci tieto dve mená pochádzajú z dvoch rôznych jazykov, resp.sumerčiny aakkadčiny, už vranodynastickom období sa používali zameniteľne na označenie jedného božstva. Niekedy sa spájali do dvojitého menaNanna-Suen. Tretie dobre doložené meno jeDilimbabbar. Okrem toho mohol byť boh Mesiaca reprezentovaný logogramami odrážajúcimi jeho lunárny charakter, odkazujúcimi na dni vlunárnom mesiaci, alebo odvodený od termínu odkazujúceho na polmesiac. Okrem svojej astrálnej úlohy bol Nanna úzko spojený aj s chovomdobytka. Okrem toho existujú dôkazy, že mohol slúžiť ako sudca mŕtvych vpodsvetí. Je doložená aj osobitná tradícia, v ktorej bol považovaný buď za boha s rovnakým postavením ako obvyklé hlavy mezopotámskeho panteónuEnlil aAnu, alebo za samostatného kráľa bohov, hoci mal len obmedzené uznanie. Vmezopotámskom umení bol jeho symbolom polmesiac. Keď bol zobrazovaný antropomorfne, zvyčajne nosil buď pokrývku hlavy zdobenú týmto symbolom, alebo držal palicu zakončenú týmto symbolom, hoci nakudurru slúžil ako jeho vyobrazenie len polmesiac. Spájali ho aj s loďami.
BohyňaNingal bola považovaná za Nannovu manželku. Ich najlepšie doloženými deťmi súInanna (Ištar) a Utu (Šamaš), hoci za členov rodiny mohli byť považované aj iné božstvá, napríkladNingublaga aleboNumušda. Verilo sa, že Nanna má aj sprievodné božstvo (sukkal),Alammuš a rôznych dvoranov, napríklad Ninigara, Ninurima a Nimintabba. Bol spojený aj s ďalšími lunárnymi bohmi, napríklad schurritským Kušušom alebougaritskýmJarikhom.
Hlavným kultovým centrom Nannu bolUr. S týmto mestom bol spájaný už vranodynastickom období a bol uznávaný ako jehoochranné božstvo a božský vládca. Jeho chrám, ktorý sa tam nachádzal, bol známy pod obradným názvom Ekišnugal a v priebehu dejín ho prestavali viacerí mezopotámski panovníci. Ur bol tiež sídlom Nannových kňažiek, z ktorých najznámejšia bolaEnheduanna. Okrem toho bol od starobabylonského obdobia úzko spojený aj sHarranom. Význam tohto mesta ako jeho kultového centra vzrástol vprvom tisícročí pred Kr., čo sa odráža v novochetitských,novosýrskych anovobabylonských prameňoch. Nannov chrám sa zachoval aj v neskorších obdobiach, za vládyAchajmenovcov,Seleukovcov aRimanov. Nanna sa uctieval aj v mnohých ďalších mestách vMezopotámii. Chrámy jemu zasvätené existovali napríklad v Tutube, ktorý sa už na začiatku považoval za ďalšie z hlavných centier jeho kultu, ako aj vUrume,Babylone,Uruku,Nippure aAššúre. Je sporné, do akej miery viera týkajúca sa jeho osoby ovplyvnilasabiánov, náboženskú komunitu, ktorá žila v Harráne pomoslimskom dobytí Levanty.
Nanna bol chápaný ako antropomorfné božstvo predstavujúceMesiac, ale aj ako samotné astrálne telo.[1] Bol zodpovedný za poskytovanie svetla počas noci.[2] Jeho svetelný charakter mohol byť zdôraznený epitetami ako „svetielko nebies a zeme" alebo „svetielko všetkého stvorenia".[1] Rast Mesiaca v priebehu mesiaca sa odrážal v prirovnávaní Nannu k rastu ovocia, ako je to doložené v novoasýrskych a novobabylonských prameňoch, najmä v hemerológiách. Neuplatňovalo sa však dôsledne ako označenie konkrétnej fázy mesiaca. Verilo sa, žezatmenia mesiaca sú dôsledkom toho, že je Nanna obklopený siedmimi zlýmiutukmi, ktorých poslalAnu.
Popri jeho astrálnom aspekte sa Sinova ďalšia hlavná úloha opisovala ako úloha pastierskeho božstva.[3] spájal sa s dobytkom a smliečnymi výrobkami.[4] Toto spojenie sa odráža v jeho vedľajších menách Abkar, „žiariaca krava", a Ablulu, „ten, ktorý spôsobuje hojnosť kráv".[1] V astrálnom kontexte mohol byť oslovovaný ako pastier, pričom hviezdy boli poeticky opisované ako jeho stádo.[5] Okrem kráv mohol byť spájaný aj s ovcami a s divokými zvieratami obývajúcimi stepi, najmä kozorožcami a gazelami.
Napriek svojmu náboženskému významu sa Nanna v mýtoch objavuje len zriedkavo, najmä v porovnaní so svojimi deťmiIštar aŠamašom.[2] Zmienky nájdeme v kompozíciách:
↑abcHätinen, Aino (2021).The Moon God Sin in Neo-Assyrian and Neo-Babylonian Times.ISBN 3-96327-140-X.
↑abGomes de Almeida, Isabel; Fátima Rosa, Maria de (2021).The Moon Watching Over the Sun and Venus: Revisiting the Attributes and Functions of Nanna/Sîn in Mesopotamia.Ur in the Twenty-First Century CE. Penn State University Press. pp. 91–104. doi:10.1515/9781646021512-008.