Nabonid (poakkadsky Nabú-na'id) bol posledný kráľ samostatnéhonovobabylonského štátu. Vládol od roku 556 do 539 pred Kr..
Nakoľko je v súčasnosti známe, nepochádzal z kráľovského rodu. Jeho matka bola kňažnou mesačného bohaSína vHarrane. Na trón ho pravdepodobne dosadili priaznivci z kňazských a úradníckych kruhov po zavraždení mladého kráľaLábaši-Marduka. Pokračoval vo výbojoch doSýrie (554 - 553 pred Kr.) hlavne v oblastiEdómu aChamátu.
Pravdepodobne kvôli svojej matke podporoval rekonštrukciu chrámov boha Sína v Harrane aUre a zanedbával hlavné babylonské božstvo -Marduka. Tým si voči sebe popudil jeho vplyvné kňazstvo a došlo k výraznému politickému napätiu. Snáď aj preto opustilBabylon a voázeTajmá, ktorou prechádzali dôležité obchodné cesty postavil viacero kráľovských budov. Zdržiaval sa tam približne 10 rokov. V Babylone ho zatiaľ zastupoval jeho najstarší synBél-šar-usur (=biblickýBélšaccar). V ríši vypukolhladomor, čo spôsobilo ešte väčšiu nespokojnosť s jeho panovaním. Ďalším dôvodom jeho dlhého pobytu vArábii mohla byť snaha zorganizovať odpor voči na severe vznikajúcejPerzskej ríši, resp. pomoc pri zásobovaní hladujúceho Babylonu (cesty na východ ovládala Perzia).[1]
KráľMédskej ríše vypovedal vojnu Novobabylonskej ríši. Toto využil roku 550 pred Kr. jeho dovtedajší perzskývazalKýros II. zdynastieAchajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a začlenil ju do Perzskej ríše. V roku 546 pred Kr. dobyl ajLýdiu, a tým aj Malú Áziu. Nabonid sa rýchlo vrátil do Babylonu, ale už bolo neskoro. Na jeseň roku 539 pred Kr. samotní Babylončania vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja a Nabonid bol zajatý. Nie je isté, či bol zabitý alebo poslaný do vyhnanstva. Tým sa skončili vlastné dejinyMezopotámie, ktorá odvtedy už bola len súčasťou mocnejších susedných útvarov.[2]
Porovnaním historických záznamov vBiblii a v iných starovekých dokumentoch dochádza k problémurodokmeňu babylonských kráľov. NapríkladDaniel vbiblickej knihe proroka Daniela oslovujeBélšaccara akoby jeho otcom mal byťNebúkadnecar II. a nie Nabonid:
„Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát.“Slovenský ekumenický preklad, Dan 5:18
Bélšaccar je súčasne v Biblii predstavovaný ako posledný babylonský kráľ pred porážkouPeržanmi. Tieto tvrdenia sú v rozpore so známymistarovekýmikronikami, ktoré za posledného babylonského kráľa označujú Nabonida, ktorý dokonca ani nebol v (nám dosiaľ známom) príbuzenskom pomere s Nebúkadnecarom II.. Existuje niekoľko teórií ako zosúladiť biblický záznam s faktami iných historických prameňov.Lingvistická analýza dobovejaramejčiny ukazuje, že slovo „otec“ sa mohlo používať aj vo význame predok alebo predchodca, nemuselo označovať teda priamy vzťah. Priarcheologických vykopávkach sa podarilo objaviťhlinené tabuľky, ktoré dokladajú, že Bélšaccar - najstarší Nabonidov syn, panoval v Babylone akospoluvládca svojho otca.
