Mučeník alebomartýr (cirkevnolat.martyr < gr.μάρτυς, υρος, ὁ – „svedok, svedčiaci o udalosti“) je osoba, ktorá znáša, resp. znášala utrpenie, prenasledovanie,mučenie alebo zomrela za svojuvieru, presvedčenie, morálnu hodnotu alebo mravný ideál.[1]
Asi od polovice 2. storočia sa mučeníkom označujekresťan, ktorý zomrel za vieru vKrista a tak vydal svedectvo viery preliatím vlastnej krvi (lat.effusio sanguinis).
Vkatolicizme sa pre kánonické dokázanie mučeníctva musia v rámci procesubeatifikácie identifikovať štyri konštitučné prvky: prenasledovateľ, mučeník, smrť a jej príčina.
Vprotestantizme sú za mučeníkov považované aj kresťanské obete katolíckejinkvizície.
Za prvého kresťanského mučeníka je považovanýdiakon Štefan, ktorý bol ukameňovaný(Sk 7).
Prenasledovateľom je fyzická osoba alebo dokonca určitý systém, ideológia, ktorá je odlišná od mučeníka. To znamená, že prenasledovateľ a mučeník nemôže byť tá istá osoba. Mučeníkom je osoba, ktorá trpela a zomrela pre Krista. Musí to byť kresťan. PoDruhom vatikánskom koncile sa uznáva, že aj iné kresťanské cirkvi majú dar mučeníctva, alekatolícka cirkev vyhlasuje za blahoslavených a svätých iba katolíkov. Materiálnym prvkom mučeníctva je smrť mučeníka.
