V technickej praxi termínmramor poukazuje na akékoľvek dobre opracovateľné a leštiteľné karbonátové horniny[1]. Termín zaviedol podľa gréckeho výrazumarmaros (iskrivý) v roku 320 pred Kr.Theofrastos z Eresu[2].
Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá, od jemných až po hrubozrnné odrody. Pri väčšom obsahu sľudnatých minerálov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú biele, svetlé, sivé, žltkasté, červenkasté, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (odgrafitu). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli[4]. Zelené sfarbenie spôsobujú kremičité minerály obsiahnuté vo vápenci s vysokým obsahomhorčíka. Ak mramor obsahuje väčšie množstvo Ca a Mg kremičitanov, možno ho považovať zaerlán[2].
Mramor môže vznikaťregionálnou, no nezriedka ajkontaktnou premenou (tzv. kontaktné mramory) usadenýchvápencov (prípadne idolomitu,magnezitu alebosideritu). Môže tiež vzniknúť metamorfózou staršieho mramoru. Tento proces zapríčiňuje úplné prekryštalizovanie pôvodnej horniny alebo minerálu.Teplota atlak väčšinou zničia všetky usadeniny v pôvodnej hornine. Čistý biely mramor vznikol metamorfózou veľmi čistého vápenca.
V technickej praxi sú zaužívané niektoré označenia typov mramorov. Nie sú záväzné, ani založené na petrografických vlastnostiach, často sa nimi označujú aj celkom odlišné horniny, alebo mramory s podobnými vlastnosťami, ale z odlišných oblastí.
Kararský mramor má čistú bielu alebo modro-šedú farbu. Je nazvaný podľa miesta výskytu, talianskeho mestaCarrara.
Šternberský mramor má bielu farbu, ťaží sa vČesku.
Mramor sa používa po vyleštení akoobkladový kameň, prípadne ako sochársky materiál. Vyrábajú sa z neho náhrobné kamene. Menej kvalitný mramor sa po podrvení používa na výrobuvápna alebo ako stavebný kameň, či ako drvina pri meliorácii[4]. Čisté mramory sa môžu používať ako plnidlo v gumárenskom priemysle. Pre obkladové účely je dôležitá najmä jeho farba, dostatočná pevnosť a ťažiteľnosť v neporušenýchblokoch. Musí sa dať dobre opracúvať a leštiť[3]. Tektonická porušenosť hornín Západných Karpát v dôsledku alpínskej orogenézy, nedovoľuje významnejšie použitie miestneho mramoru na sochárske a dekoračné účely.
