Moja matka hus Maurice Ravel
Druh skladby	klavírna skladba, balet, orchestrálna suita
Hudobný štýl	vážna hudba 20. storočia
Vznik	1908 –1912
Približná dĺžka	20 min.
Časti skladby
Pavane de la Belle au Bois dormant Petit Poucet Laideronnette, Impératrice des Pagodes Les entretiens de la Belle et de la Bête Le jardin féérique
Inštrumentácia
Nástroje zapojené do hry: pikola, flauta, hoboj, anglický roh, 2 klarinety, fagot, kontrafagot,  4 lesné rohy,  tympany, xylofón,  harfa, čelesta, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy)
Hudobný portál

Moja matka hus (Ma Mère l'Oye) je dielo francúzskeho skladateľaMaurica Ravela.

Skladba prešla vývojom, s akým sa u Ravela možno stretnúť často. Dielo bolo pôvodne určené pre štvorručnú hru naklavíri. Skladateľ ho napísal pre dve deti priateľov Godebských a tomu prispôsobil i jeho technickú náročnosť. Dielo tvorí päť skladbičiek zložených na základe rozprávok spisovateľovCharlesa Perraulta,Madame d'Aulnoy aMadame Leprince de Beaumont. Nebolo to jedinýkrát počas Ravelovej tvorby, čo sa skladateľ, fascinovaný detským svetom, ponoril do ríše rozprávok. Sám Ravel bol koniec koncov celý život ako dieťa, žijúci vo svojom svete fantázie. Premiéra pôvodnej verzie sa uskutočnila v roku1910 vParíži. Na klavíri štvorručne hrali Jeanne Leleu a Genevieve Durony, ktorí nemali ešte ani 10 rokov. Dielo malo taký úspech, že Ravelov vydavateľ Durond prejavil záujem o orchestrálnu verziu. Ravel súhlasil a keďže sa stretol i so záujmom o choreografické stvárnenie, skomponoval balet. Ten v porovnaní s klavírnou verziou obsahuje navyše jednu rozprávku, prelúdium a interludiá. Premiéra sa uskutočnila v roku1912 v Theátre des Arts vParíži v choreografiiJeanne Hugart. Zároveň skladateľ vytvoril orchestrálnu suitu, ktorá má rovnako ako klavírna verzia päť častí.

V porovnaní s klavírnou verziou umožnila orchestrálna suita skladateľovi, vďaka jeho jedinečnému inštrumentačnému majstrovstvu, vyjadriť svet rozprávok v širších výrazových možnostiach. Prvá časť,Pavana Šípkovej Ruženky začína melancholickým a prostým flautovým sólom, ktoré vykresľuje atmosféru rozprávky. Ďalšia časťPalček, čerpá námet z anglickej ľudovej rozprávky a posobí podobne ako prvá časť trochu smutne. Ravel tu využil zaujímavú hru rytmu. Časť začína v 2/2 takte. S každým ďalším taktom pribudá jedna štvťová nota, takže piaty takt je písaný už v 5/4 takte. V tomto takte aj v pianissime začína téma. V strednej časti počuť vysoké hvizdy flauty napodobujúce spev vtákov, utešujúcich Palčeka. NasledujeLaideronnette, kráľovná pagod. Úvod využíva témy častí, ktoré už odzneli, a až potom nastupuje vlastný rozmarný melodický motív. V strednej časti zaznie vážna, exoticky pôsobiaca hudba, ktorá vykresľuje príchod kráľovnej z Východu. Štvrtá časť,Rozhovor Krásky a Zvieraťa čerpá so široko známeho príbehu. Krásku znázorňuje v úvode klarinet so svojím nežným sólom, naopak Zviera vykresľujú v basovej polohe fagot a sláčiky. Oba motívy neskôr splývajú a príbeh so šťastným koncom uzatvárajú husle vo vysokej polohe s jemným sprievodom harfy. Posledná časťČarovná záhrada zakončuje dielo. V jej úvode je podmanivo vykreslená magická atmosféra rozprávkového sveta. Nasleduju dva archaicky znejúce melodické motívy. V závere časti prichádza nadchýnajúce vyvrcholenie celej skladby. Orchester zosiluje až do fortissima, a s úžasnou zvukovou farebnosťou oslavuje hodnoty rozprávok a víťazstvo dobra.

Dielo patrí k najobľúbenejším Ravelovým skladbám. Balet určený predovšetkým pre deti sa uvádza zriedkavo, v podobe orchestrálnej suity sa však dielo objavuje na koncertoch pomerne často. Verzia pre štvorručný klavír je obľúbeným dielom na hudobných školách.