Pôvodný názov štátu znel Barma, neskôr bol zmenený na Mjanmarsko. Nasledujú podrobnosti:
V júni1989 barmská vojenská vláda nahradila anglický názovBurma (slovenský ekvivalent: Barma) anglickým názvomMyanmar. Predstavitelia režimu zdôvodnili svoje rozhodnutie tým, že názov Burma má koloniálny pôvod.OSN a veľa štátov sveta zmenu názvu prijala, opozičné strany a organizácie menšinových národností v Barme ju odmietli ako nezákonnú. Svetové odborné zdroje a masovokomunikačné prostriedky nie sú v tejto otázke jednotné, ale Slovensko na oficiálnej úrovni premenovanie uznalo - tak na úrovni oficiálnej kodifikácie geografického názvoslovia[3], ako aj na úrovni ministerstva zahraničných vecí[4].
Prehľad slovenských názvov:
Pred rokom 1948 (teda pred vznikom samostatného štátu) sa územie v slovenčine označovalo akoBurma,Birma aleboBarma.[5][6][7]
V období 1948 - 1989 (na Slovensku oficiálne až do roku 1996) sa štát označoval v krátkom tvareBarma (1948-1989; do 50. rokov v slovenčine písanéBurma[8][7][9]), resp. v dlhom tvareBarmský zväz (1948-1974 a 1988-1989; do 50. rokov písanéBurmský sväz) aBarmská zväzová socialistická republika čiSocialistická republika Barmský zväz (1974-1988).[10][11][12][13][14][15]
V období 1989 až 1996 sa polooficiálne používal aj krátky tvar doslovne prevzatý z angličtiny, čiže tvarMyanmar, resp. dlhý tvarMyanmarský zväz. Tvar Myanmar sa ojedinele používa aj po roku 1996[11][16][17][15][18]
Od roku 1996 sa na Slovensku oficiálne záväzne musí používať tvarMjanmarsko, resp. v dlhom tvareMjanmarský zväz. Vyplýva to z normovania záväznými zoznamamiÚGKK SR a (pre krátky tvar aj) z jazykovej kodifikáciePravidlami slovenského pravopisu. V októbri 2010 bol v Mjanmarsku (na Slovensku oficiálne až od mája 2014) dlhý tvar zmenený naMjanmarská zväzová republika, krátky tvar zostal bezo zmeny.[3][19][20][4][15][13]
Tvary používané po roku 1996 v rozpore s vyššie uvedenými normovanými a kodifikovanými tvarmi sú:
Myanmar - podrobnosti pozri vyššie
Niektorí jazykovedci (už od roku 1996) odporúčajú používať tvarMjanmársko (dlhé tvary sú tedaMjanmársky zväz, resp.Mjanmárska zväzová republika). Tento tvar je zriedkavý.[21][22]
Buď z neznalosti správneho záväzného slovenského názvu alebo ako vyjadrenie politického postoja voči režimu v Mjanmarsku sa občas aj dnes vyskytuje aj tvarBarma.[24]
Mjanmarsko sa nachádza (s výnimkou krajného severu) v oblasti vplyvu ázijskýchmonzúnov. Vplyvom reliéfu sú jednotlivé oblasti monzúnmi nerovnomerne ovplyvňované.
V podstate rozlišujeme tri ročné obdobia:
obdobie dažďov od konca mája do polovice októbra,
chladnejšie ročné obdobie od konca novembra do konca marca
horúce ročné obdobie v mesiacoch apríl/máj a október/november.
Mjanmarsko je členomVýchodoázijského summitu,Hnutia nezúčastnených krajín,ASEAN aBIMSTEC, ale nie je členomSpoločenstva národov, hoci kedysi bolo súčasťouBritského impéria. Mjanmarsko je partneromŠanghajskej organizácie spolupráce. Krajina je veľmi bohatá na prírodné zdroje, ako je nefrit, drahokamy, ropa, zemný plyn, teakové drevo a iné nerastné suroviny, a tiež je vybavená obnoviteľnou energiou, pričom v porovnaní s ostatnými krajinami subregiónu VeľkýMekong má najvyšší potenciál solárnej energie. Mjanmarsko však dlhodobo trpí nestabilitou, násilím medzi frakciami, korupciou, zlou infraštruktúrou, ako aj dlhou históriou koloniálneho vykorisťovania s malým ohľadom naľudský rozvoj.[25] V roku 2013 predstavoval jeho HDP (nominálne) 56,7 miliardy USD a HDP (parita kúpnej sily) 221,5 miliardy USD. Rozdiely v príjmoch v Mjanmarsku patria k najväčším na svete, keďže veľkú časť hospodárstva kontrolujú kumpáni vojenskej junty.[26] Mjanmarsko patrí k najmenej rozvinutým krajinám; podľa indexu ľudského rozvoja sa od roku 2020 nachádza na 147. mieste zo 189 krajín z hľadiska ľudského rozvoja, čo je najnižšie v juhovýchodnej Ázii. Od roku 2021 bolo v dôsledku prudkého nárastu násilia po prevrate v celom Mjanmarsku vysídlených viac ako 600 000 ľudí, pričom viac ako 3 milióny ľudí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc.[27]
História Mjanmarska po získaní nezávislosti je naďalej poznačená nepokojmi a konfliktmi. Štátny prevrat v roku 1962 vyústil dovojenskej diktatúry pod vedením Barmskej socialistickej programovej strany.Povstanie 8888 z 8. augusta 1988 potom o dva roky neskôr vyústilo do nominálneho prechodu na systém viacerých strán, ale vojenská rada krajiny po povstaní sa odmietla vzdať moci a vládne krajine až do súčasnosti. Krajina je naďalej zmietaná etnickými spormi medzi nespočetnými etnickými skupinami a vedie jednu z najdlhšie trvajúcich občianskych vojen na svete.Organizácia Spojených národov a viaceré ďalšie organizácie hlásia sústavné a systémové porušovanie ľudských práv v krajine.[28] V roku 2011 bola po všeobecných voľbách v roku 2010 oficiálne rozpustená vojenská junta a nastúpila nominálne civilná vláda.Aun Schan Su Ťij a politickí väzni boli prepustení a v roku 2015 sa konali všeobecné voľby v Mjanmarsku, čo viedlo k zlepšeniu zahraničných vzťahov a zmierneniu hospodárskych sankcií,[29] hoci zaobchádzanie krajiny s etnickými menšinami, najmä v súvislosti s konfliktom s Rohingami, bolo naďalej zdrojom medzinárodného napätia a znepokojenia.[30] Po parlamentných voľbách v Mjanmarsku v roku 2020, v ktorých strana Aun Schan Su Ťij získala jasnú väčšinu v oboch komorách parlamentu, sa mjanmarská armáda (Tatmadaw) opäť chopila moci štátnym prevratom.[31] Tento prevrat, ktorý medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo, viedol k nepretržitým pokračujúcim rozsiahlym protestom v Mjanmarsku a bol poznačený násilnými politickými represiami zo strany armády, ako aj väčším vypuknutímobčianskej vojny. Armáda tiež zatkla Aun Schan Su Ťij s cieľom odstrániť ju z verejného života a obvinila ju z rôznych trestných činov, od korupcie až po porušenie protokolovCOVID-19; podľa nezávislých pozorovateľov sú všetky obvinenia proti nej "politicky motivované".[32]
↑vyhláška 52/1956 Zb. ministra zahraničných vecí z 9. júla 1956 o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946 (Poznámka: Ale vo vyhláške 94/1958 Zb. je už použitý tvar Barma)
↑GRÁC, Róbert; SLAVÍK, Vladimír. Priestorové aspekty formovania siete zastupiteľských úradov v kontexte zahraničnej politiky Slovenskej republiky.Geografický časopis(Bratislava:Geografický ústav SAV), 2010, roč.62, čís.3, s.237–258.Dostupné online [cit. 2020-04-24].ISSN2453-8787.
↑Zoznam zmenených názvov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, [cit. 2020-04-24].Dostupné online.
↑Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava:Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s.ISBN978-80-89607-70-9. S.126.
↑KRUPA, Viktor. Poznámka k normalizácii a regulácii jazyka.Filozofia, 2000, roč.55, čís.5, s.421–422.Dostupné online [cit. 2020-04-24].ISSN2585-7061.
↑WONG, John. Why Has Myanmar not Developed Like East Asia?.ASEAN Economic Bulletin, 1997, roč.13, čís.3, s.344–358.Dostupné online [cit. 2024-03-30].ISSN0217-4472.
↑Income gap 'world's widest' - The Nation [online]. web.archive.org, 2014-09-15, [cit. 2024-03-30].Dostupné online. Archivované 2014-09-15 z originálu.
↑Issue Brief: Dire Consequences: Addressing the Humanitarian Fallout from Myanmar’s Coup - Myanmar | ReliefWeb [online]. reliefweb.int, 2021-10-21, [cit. 2024-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
↑Myanmar [online]. Amnesty International USA, [cit. 2024-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
↑TODAY, Aamer Madhani, USA.Obama administration eases Burma sanctions before visit [online]. USA TODAY, [cit. 2024-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
↑GREENWOOD, Faine.8 Stages of Genocide | Burma’s Rohingya Suffer Ethnic Cleansing [online]. UN Dispatch, 2013-05-27, [cit. 2024-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
↑ Myanmar coup: Aung San Suu Kyi detained as military seizes control.Parameter "periodikum" je povinný!, 2021-01-31.Dostupné online [cit. 2024-03-30]. (po anglicky)
↑RATCLIFFE, Rebecca; CORRESPONDENT, Rebecca Ratcliffe South-east Asia. Myanmar’s junta condemned over guilty verdicts in Aung San Suu Kyi trial.The Guardian, 2021-12-06.Dostupné online [cit. 2024-03-30].ISSN0261-3077. (po anglicky)
.svg)
_ASEAN.svg)
