Militarizmus je dominancia vojenských hodnotových predstáv a záujmov vpolitike a spoločenskom živote, ktoré sa prejavujú napríklad jednostranným dôrazom na právo silnejšieho a myšlienkou, ževojny sú nutné alebo nevyhnutné, alebo prísne hierarchickým myslením založeným narozkazoch a poslušnosti.[1]
Vo vnútornej politike sa prejavuje vysokými výdavkami naarmádu a zbrojenie, zdôrazňovaním významu armády, vyzdvihovaním jej prestíže, masovými prehliadkami, účasťou vysokých dôstojníkov v politike a najmä vojnovou rétorikou vedúcich predstaviteľov štátu. V zahraničnej politike znamená tendenciu k násilnému riešeniu sporov, prípadne aj expanzívnu a dobyvačnú politiku.[2]
Politológ Wilfried von Bredow opisuje militarizmus ako „nadvládu armády ako organizácie v štáte a spoločnosti“ a ako „prevahu vojenských a vojnových kategórií v myslení v štáte, spoločnosti a politike“. Uvádza dva modely civilno-vojenských vzťahov, ktoré sa vyvinuli popriemyselnej revolúcii.[3]
- V prvom modeli nie sú ozbrojené sily príliš dôležité v „každodennom spoločenskom živote“, zostávajú „virtuálne“ a iba „v prípade ohrozenia“ sa stávajú „aktuálne“ relevantnými: „V prípade vojenskej núdze považujú občania za vlasteneckú povinnosť obliecť si uniformu a brániť svoj štát“. Podľa von Bredowa tento model môže, ale nemusí viesť k militarizmu. V prípadeUSA „kult zbraní v civilnom živote, ... by sa dal označiť za kontrakciu militarizmu“.
- V druhom modeli samotné ozbrojené sily poskytujú „hybný prvok všeobecného spoločenského rozvoja“.Ozbrojené sily sú považované za „školu národa“, ktoré zároveň masívne zasahujú do politických rozhodovacích procesov v takzvanom mierovom období: „Vojenské hodnoty a vojenské správanie určujú civilné konanie a rozhodovacie procesy“. Tento model zásadne podporuje militarizmus.
Nielen, ale aj vzhľadom nanacistickú tyraniu, Antony Joseph Coates charakterizuje militarizmus ako „častý sklon alebo kultúrnu zaujatosť v prospech vojny“.[4]
- ↑Klaus Schubert, Martina Klein:Das Politiklexikon. 4., aktual. vydanie Dietz, Bonn 2006.
- ↑K. Žaloudek,Encyklopedie politiky, heslo Militarismus.
- ↑Wilfried von Bredow:Militär und Demokratie in Deutschland: Eine Einführung (Studienbücher Aussenpolitik und internationale Beziehungen). VS Verlag, Wiesbaden 2007, S. 66 a ďalšie.
- ↑A. J. Coates:The Ethics of War. Manchester University Press, Manchester 1997,ISBN 0-7190-4046-9, S. 40.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuMilitarismus na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuMilitarismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
