Milan Kundera (*1. apríl1929,Brno – †11. júl2023,Paríž,Francúzsko[1]) bolčesko-francúzskyspisovateľ, žijúci od roku1975 vo Francúzsku a od konca80. rokov píšuci pofrancúzsky. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejšímautoromčeského pôvodu a jehoromány aeseje výrazne prispeli k vývojurománu akožánru. V mladosti publikoval tiežbásne,drámy a preklady.
Je synom významnéhomuzikológa Ludvíka Kunderu, bratrancombásnika aprekladateľaLudvíka Kunderu.[2] V roku1948 maturoval nabrnianskomgymnáziu a zapísal sa naFilozofickú fakultu Karlovej univerzity. Štúdium však skoro prerušil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Absolvoval potom ajFilmovú fakultu AMU a v rokoch1958 – 1970 tu prednášal svetovúliteratúru (od roku 1964 akodocent.[3])
V rokoch1948 – 1950 bol členomKSČ (spoločne sJanom Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). V roku1956 mu bolo obnovené členstvo; angažoval sa v reformnom hnutí (vystúpil napr. na IV. zjazde Zväzu spisovateľov, všeobecne považovanom za začatie tzv.Pražskej jari[4]) a povpáde vojsk bol v roku1970 bol znova vylúčený a počasnormalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela, stal sadisidentom.
V roku1975 mu bolo ponúknuté miesto hosťujúcehoprofesora nauniverzite vofrancúzskomRennes, ktoré prijal, a hneď nato doFrancúzska odišiel. Neskôr prednášal aj na univerzite vParíži. Z dôvoduemigrácie mu bolo v roku1979 odobranéčesko-slovenské štátneobčianstvo. Zostal teda voFrancúzsku a v roku1981 získal tamojšieobčianstvo.
Do Česka sa po roku1989 vracal len sporadicky a aj vydávanie svojich diel včeštine výrazne obmedzoval (napríkladrománNeznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel vČesku až v roku2006). Svoje posledné diela napísal po francúzsky a do roku 2020 blokoval ich preklad do češtiny. V roku 2019, na podnet premiéraBabiša, požiadal o navrátenie českého občianstva,[4] ktoré mu bolo vrátené. Milan Kundera zomrel 11. júla 2023 v Paríži vo svojom byte.
Podľa informácií, ktoré zverejnil týždenníkRespekt 13. októbra2008, poslalo na začiatku 50. rokov20. storočia udanie mladého Kunderu do komunistického väzenia jeho známeho Miroslava Dvořáčka.[5] V článku Adam Hradilek zÚstavu pre štúdium totalitných režimov tvrdí, že na základe ním objaveného záznamu, sa mal 14. marca 1950 Kundera dostaviť naZNB vypovedať, že si nejaký muž nechal v úschove kufor u jednej Kunderovej spolubývajúcej na internáte. Majiteľ kufra Dvořáček bol potom zatknutý a odsúdený na 22 rokov väzenia, z ktorých strávil takmer 14 rokov v ťažkých podmienkach pracovných táborov, kde fáral do uránových baní. Dôvodom mal byť obsah kufru, z ktorého ZNB usúdila že Dvořáček je západný agent. O údajnej Kunderovej účasti v tejto kauze má svedčiť aj dokument z roku 1952, kde je uvedená spolupráca Kunderu s orgánmi ZNB.[5] Spisovateľ sa k celej záležitosti vyjadril s prekvapením a udavačstvo poprel. Existuje výpoveď svedka, ktorá za udavača označuje inú osobu, nie Kunderu alebo úvahy, že Kundera bol do záznamu zapísaný len ako jeden zo študentov prítomných nakoleji Letná.[6] Z Kunderových neskorších textov čitatelia pochopili, že z oduševneného študenta -stalinistu sa stal dospelý muž, ktorý komunistický režim odmietal, respektíve, ktorý jasne videl, ako život v komunizme človeka morálne zdeformoval. Hriechy z mladosti mu odpustili. Nie však všetci.[7][3]
3. novembra 2008 podporilo obhajobu Kunderu jedenásť medzinárodne uznávaných spisovateľov vrátane štyroch laureátov Nobelovej cenyOrhana Pamuka,Gabriela Garcíu Márqueza,Nadine Gordimer aJ. M. Coetzee, ako ajCarlosa Fuentesa,Juana Goytisola,Philipa Rotha,Salmana Rushdieho aJorgeho Semprúna.[8]
Veľký úspech zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.[3]
Pobásnických začiatkoch písalfilozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii; neskôr ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.
- 1953 – Člověk zahrada širá, básnická zbierka, debut
- 1955 – Poslední máj,poéma rozvíjajúca obraz pokušenia väznenéhoJúlia Fučíkagestapáckym komisárom Böhmom z dobovej mytológie
- 1957 – Monology, posledná básnická zbierka, milostne deziluzívna poézia
- 1960 – Umění románu: CestaVladislava Vančury za velkou epikou, marxistická literárnovedná štúdia
- 1962 – Majitelé klíčů, dráma o konflikte generácie, ktorá má skúsenosti z vojny a dorastajúcej mládeže
- 1970 – Směšné lásky, poviedková séria (středoškolská synopse)
- 1963 – Směšné lásky (podtitultři melancholické anekdoty)
- 1965 – Druhý sešit směšných lásek
- 1968 – Třetí sešit směšných lásek
- 1965 – Žert, román, tragický obraz dezilúzie hlavného hrdinu zo série žartov, kvôli ktorým sa zaplieta do sveta komunistických fanatikov a udavačov; najprv sa jeho nevinný študentský žart berie smrteľne vážne a je zaňho prenasledovaný, túži sa pomstiť, ale odplata (zvedenie udavačovej ženy) sa minie účinku, pretože sa prijíma s vďakou (aj on je žene neverný), celá situácia je najväčší žart osudu. Román bol sfilmovaný.
- 1973 – Život je jinde (napísané v1969;francúzsky1973,českySixty-Eight PublishersToronto1978), román o deformácii osobnosti básnika, ktorý sa zapredá komunistickému režimu
- 1969 – Ptákovina, divadelná hra
- 1971 – Jakub a jeho pán: PoctaDenisu Diderotovi, dramatizácia Diderotovho románu
- 1976 – Valčík na rozloučenou (francúzsky1976,Toronto1978,Brno1997), román o živote plnom intríg a neuveriteľných náhod
- 1978 – Kniha smíchu a zapomnění, román, niekoľko príbehov s témou mravnej devastácie českých ľudí doma aj v cudzine
- 1984 – Nesnesitelná lehkost bytí (francúzsky1984,českyToronto1985), román, mnohovýznamová filozofická próza, prelínanie dejových línií. Román bol sfilmovaný.
- 1986 – L’Art du roman (Umenie románu), eseje
- 1990 – L’Immortalité (českyNesmrtelnost1993), román, dielo postmodernizmu, prelína sa veľké množstvo dejových línií a vystupuje rad historických osobností (Johann Wolfgang Goethe,Ernest Hemingway atď.)
- 1993 – La Lenteur (Pomalosť), román
- 1995 – Les Testaments trahis (Zradené testamenty), eseje
- 1997 – L’Identité (Identita), román
- 2003 – L’Ignorance (Nevedomosť), román
- 2004 – MůjJanáček (Atlantis, 80 s.,ISBN 80-7108-256-2), dve eseje a záznam rozhlasového rozhovoru
- 2005 – Zneuznávané dědictvíCervantesovo (Atlantis, 48 s.,ISBN 80-7108-258-9), dve eseje z knihyL’Art du roman, okrem titulného ajJeruzalémský projev: Román a Evropa
- 2006 – Kastrující stín svatého Garty
- 2006 – Nechovejte se tu jako doma, příteli
- 2013 –La Fête de l’insignifiance (sk:Sviatok bezvýznamnosti, Artforum, 2020, preložilaElena Flašková, ISBN 97-8808-1503016)
- 1963 – Štátna cena Klementa Gottwalda za drámu Majitelia kľúčov
- 1968 – Cena Zväzu československých spisovateľov
- 1973 – Prix Médicis – najlepší zahraničný román za román Život je inde
- 1978 – Premio Mondello za román Valčík na rozlúčku
- 1981 – American Common Wealth Award za Knihu smiechu a zabudnutia
- 1985 – Jerusalem Prize pre Freedom Individual in Society
- 1987 –Rakúska štátna cena za európsku literatúru
- 1987 – Cena Nelly Sachsovej
- 1987 – Cena kritikov Francúzskej akadémie za esej Umenie románu
- 1990 –Rad čestnej légie
- 1991 – Cena britského denníkaThe Independent (Independent Foreign Fiction Award)
- 1992 – Cena Vilenice (Slovinsko)
- 1993 – novinárska cena Prix Aujourd'hui za Les testaments trahis
- 1994 –Cena Jaroslava Seiferta
- 1995 –Medaila Za zásluhy – I. stupeň
- 1997 – Cena prepelíc
- 2000 – Herderova cena
- 2004 – Cena mesta Brna v oblasti literárnej činnosti
- 2001 – Veľká cena Francúzskej akadémie za celoživotné dielo
- 2007 – Štátna cena za literatúru za román Neznesiteľná ľahkosť bytia s prihliadnutím na doterajšiu prozaickú a esejistickú tvorbu
- 2009 – Svetová cena Nadácie Simone a Cino del Duca za celoživotné dielo
- 2010 – čestné občianstvo mesta Brna za celoživotné dielo a ako brnenský rodák
- 2020 – Cena Franza Kafku
- ↑ Ve věku 94 let zemřel Milan Kundera. Ve světě patřil mezi nejznámější české spisovatele.iROZHLAS (Český rozhlas).Dostupné online.
- ↑Milan KUNDERA [online]. slovnikceskeliteratury.cz, [cit. 2019-12-10].Dostupné online.
- ↑abcTERAZ.SK.Zomrel najprekladanejší spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera [online]. TERAZ.sk, 2023-07-12, [cit. 2023-07-13].Dostupné online.
- ↑abKOVÁČIKOVÁ, Katarína. Český spisovateľ prerazil vo svete. Konkuroval Havlovi?.Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-12-10.Dostupné online [cit. 2019-12-10].
- ↑abUdání Milana Kundery [online]. Týdeník Respekt, [cit. 2023-07-13].Dostupné online. (po česky)
- ↑Svědectví kriminalisty: Kundera vůbec nemusel vypovídat na policii - Novinky [online]. www.novinky.cz, [cit. 2023-07-13].Dostupné online. (po česky)
- ↑KÚDELOVÁ, Kristína.Čo také Kundera Čechom urobil, že mu nikdy celkom neodpustili? [online]. Petit Press, [cit. 2023-07-13].Dostupné online.
- ↑COETZEE, J. M.. Support Milan Kundera.The Guardian (London), 4 November 2008.Dostupné online [cit. 2010-08-23].
