Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedinePrivoľnoje blízkoStavropoľu. Jeho otec bolRus Sergej Andrejevič Gorbačov (1907 – 1976), ktorý bol ako účastníkdruhej svetovej vojny ranený počas bojov priKošiciach.[2] Jeho matkou bolaUkrajinka Marija Pantylijivna Hopkalo (1911 – 1993). Pracovala v kolchoze, rada spievala ukrajinské piesne. Jej otec Pantelejmon Jefymovyč (1894 – 1953) pochádzal zČernigova. V detstve Mychajlo pôvodne hovoril poukrajinsky (jeho bratranec z druhého kolena Ivan Rudčenko ho nazval „chochľakom“). Obaja jeho starí otcovia boli väznení vgulagu, jeden z nich po návrate rozprával o mučení tajnou políciou.[3]
V roku 1946 vstúpil doKomsomolu, sovietskej politickej mládežníckej organizácie. V rokoch 1950-1955 študoval právo naMoskovskej štátnej univerzite. Tu sa spoznal so svojou manželkou Raisou. Počas štúdia sa verejne zastával Voloďu Libermana, židovského študenta, ktorý bol obviňovaný v kauze tzv.prípadu lekárov.[4]
Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku1972 viedol sovietsku delegáciu doBelgicka. V roku1974 sa stal poslancom Najvyššieho sovietu a predsedom Komisie pre záležitosti mládeže.27. novembra1979 bol zvolený za kandidáta a21. októbra1980 za riadneho člena Prezídia Najvyššieho sovietu.
Po smrtiKonstantina Ustinoviča Černenka bol Gorbačov11. marca1985 ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil poboľševickejoktóbrovej revolúcii v roku1917. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazdeKSSZ vo februári1986. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete:glasnosť (zrušenie cenzúry),perestrojka („prestavba“) auskorenie („zrýchlenie“ ekonomického vývoja).
V roku1985 Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „uskorenie“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termínperestrojka („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.
Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov, sa týkala alkoholu. Gorbačov sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.
Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čiasLeninovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonom o družstvách z mája1988 a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.
Zavedenieglasnosti dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaníglasnosti bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky.
Od januára1987 požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni1988 sa mu na XIX. konferencii KSSZ podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi. V decembri 1988 schválil Najvyšší soviet zriadenie nového zákonodarného orgánu – Zjazdu ľudových zástupcov. Prvé voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v marci a apríli1989.15. marca1990 bol Gorbačov zvolený za prvého prezidenta ZSSR.
Michail Gorbačov navštívil Československo na jar roku 1987. Do Prahy priletel aj s manželkou Raisou 9. apríla 1987. Vítal ich a ďalej sprevádzal prezident Gustáv Husák. 11. apríla 1987 prileteli do Bratislavy. Aj napriek tomu, že bola sobota, v uliciach bolo odhadom až 150-tisíc Bratislavčanov, ktorí lemovali cestu z letiska až do centra mesta. Predobchodným domom Dunaj, položil Gorbačov vence k Pamätníku SNP. Gorbačov sa priamo stretol s obyvateľmi, k čomu došlo na neďalekom vtedajšomMierovom námestí (bývalé pomenovanieHodžovho námestia) a pred bývalým Palácom pionierov (terazGrasalkovičov palác alebo Prezidentský palác). Z Bratislavy Gorbačov absolvoval ešte výlet naJRDCífer. Vtedy sa tam pre vzácnu návštevu narýchlo asfaltovala cesta a pri nej vysadili stromy, čo malo zlepšiť celkový dojem (pozripotemkinova dedina).[6][7][8] Niektorí očakávali, že človek s povesťou reformátora prispeje k zmene pomerov aj na Slovensku. Nič také sa však nestalo. Bývalý mladý komunistaPeter Weiss však napriek tomu čakal od Gorbačova viac: „Bol som veľmi sklamaný, že nedal jasne najavo sympatie k Pražskej jari z roku 1968.“ HistorikDušan Kováč si myslí, že očakávania spojené s Gorbačovovou návštevou boli nerealistické. „Ľuďom, ktorí sa trochu vyznajú v politike, bolo jasné, že neodsúdi okupáciu.[8]
Vo februári1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk zAfganistanu, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch1979 až1989 zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.
V roku1988 Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zriekaBrežnevovej doktríny a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku1989 a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkouRumunska prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončeniestudenej vojny a zánikbipolárneho delenia sveta, za čo dostal Gorbačov15. októbra 1990Nobelovu cenu za mier.Varšavská zmluva (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí1. júla1991.
Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie vZSSR a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy. Koncom80. rokov vážny nedostatok základných potravín (napr. mäso, cukor a pod.) viedol k znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana. V porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov.
Okrem toho demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSRStalinom v roku1940. Podobná situácia bola aj vGruzínsku,Arménsku,Azerbajdžane a naUkrajine. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prvý prezident Ruskej federácieBoris Jeľcin, boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.
Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službouKGB o zvrátenie vývoja vZSSR. Gorbačov bol internovaný naKryme. Otvorený vojenský konflikt v uliciachMoskvy medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezidentBoris Jeľcin. Augustové udalosti v roku1991 viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený25. decembra 1991, keď Michail Gorbačov rezignoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať26. decembra 1991.
Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku1996 sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov.26. novembra2001 založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany vmáji 2004, kvôli nesúhlasu s vedením volebnej kampane vdecembri 2003. Žil v Moskve. Zomrel30. augusta2022 vo veku 91 rokov. Posledné roky života väčšinou preležal na nemocničnom lôžku, keďže mal chorésrdce, ťažkúcukrovku a problém s nohami aj chrbtom.[9]
↑HISTÓRIA - Na jar 1987 navštívil Michail Gorbačov Bratislavu a v uliciach ho vítali tisícky ľudí, aj keď bola sobota. [online]. Bratislavské noviny, 2021-03-26, [cit. 2025-09-19].Dostupné online.
↑11. dubna 2012 - Před 25 lety | Česká televize [online]. [Cit. 2025-09-19].Dostupné online. (po česky)
12VAGOVIČ, Marek.Od Gorbačova sme očakávali priveľa [online]. Petit Press a.s., [cit. 2025-09-19].Dostupné online.
↑Pravda. Zomrel Michail Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu.Pravda(Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-30.Dostupné online [cit. 2022-08-30].ISSN1336-197X.
.png)
