Michail Petrovič Arcybašev | |
ruský spisovateľ a publicista, predstaviteľ naturalizmu | |
![]() | |
Narodenie | 5. november1878 Dubroslavivka, okresOchtyrka, dnesUkrajina |
---|---|
Úmrtie | 3. marec1927 (48 rokov) Varšava,Poľsko |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Michail Petrovič Arcybašev (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Michail Petrovič Arcybašev (rus.Михаил Петрович Арцыбашев; *24. október /podľa juliánskeho kalendára/5. november1878 Dubroslavivka, okresOchtyrka, Charkovská gubernia,Ruské impérium –3. marec1927Varšava) bol ruský spisovateľ, dramaturg a novinár, predstaviteľ filozofie radikálnehoindividualizmu a literárnehonaturalizmu.
Narodil sa v schudobnenej šľachtickej rodine. Jeho matka bola poľského pôvodu. V detstve dosť chorľavel, trpeltuberkulózou, ohluchol na jedno ucho a vo veku 16 rokov sa pokúsil o samovraždu. Od roku 1895 pracoval ako úradník v zemskom úrade. V rokoch 1897 – 1898 študoval v mesteCharkov na maliarskej akadémii, ale štúdium tu neukončil. V roku 1898 sa presťahoval doPetrohradu, kde sa neúspešne pokúšal dostať sa naAkadémiu umenia. Živil sa kreslením karikatúr do bulvárnych novín a časopisov a tiež písaním satirických článkov. Snažil sa tiež zarábať si na živobytie hazardom. Od roku 1901 sa venoval iba literatúre. Ako dvadsaťročný sa oženil, ale manželstvo skončilo pre rôznosť charakterov už po troch rokoch rozvodom.
V roku 1901 literárne debutoval poviedkouPaša Tumanov, ktorá ale nevybočovala z priemeru. Využil v nej myšlienky učeniaLeva Nikolajeviča Tolstého, ktoré ako mladý muž Arcybašev spočiatku vyznával. Tolstého učenie sa objavuje aj v ďalších Arcybaševových poviedkach a románoch. V dieleRobotník Ševyrjov už dominujú pesimistické až nihilistické náhľady na budúcnosť, človek je podľa Arcybaševa tvorcom a zároveň obeťou dejín (v tomto prípade obeťou revolúcie v roku 1905). Radikálny individualizmus, snaha o dosahovanie rozkoší, krajný egoizmus a hodnotový nihilizmus sa azda najviac prejavil v jeho románeSanin, ktorého hlavným hrdinom je sebavedomý a nezávislý mladý muž, ktorý sleduje len naplnenie svojich vlastných túžob a cieľov, bez ohľadu na želanie a city druhých. Už pri tvorbe tohto románu sa Arcybašev pravdepodobne inšpiroval dielami nemeckého filozofaFriedricha Nietzscheho. Román Sanin vyvolal v Rusku veľkú čitateľskú odozvu a v literárnych kruhoch rozruch nielen zobrazením amorálneho hlavného hrdinu, ale aj dovtedy neobyčajne otvoreným opisom (inak nepočetných) erotických scén. Autor bol dokonca vinený z tvorby a šíreniapornografie. Dnes sa kritizované pasáže nezdajú byť vôbec lascívne.
Arcybašev bol stúpencom radikálneho individualizmu anihilizmu. Život bol pre neho sledom menších či väčších utrpení a končil sa nebytím (ničotou). Filozoficky bolo jeho myslenie i tvorba ovplyvnené dielomF. Nietzscheho,Arthura Schopenhauera aHenriho Bergsona. Ako bytostný individualista Arcybašev s nevôľou sledoval rast popularityboľševického hnutia. Kritizoval ako účasť Ruska v prvej svetovej vojne, tak aj vypuknutieVeľkej októbrovej revolúcie.
V lete roku 1923 Arcybašev zoSovietskeho Zväzu emigroval doVaršavy. Keďže jeho matka bola poľského pôvodu, v roku 1923 hneď získal poľské občianstvo. Vo Varšave s D. Filosofovom vydával protisovietsky zameraný časopisZa slobodu! (За Свободу!). Publikované príspevky vyšli po jeho smrti v dieleSpisovateľove zápisky (Записки писателя). Arcybašev bol pochovaný na pravoslávnom cintoríne vo varšavskej štvrtiWola.