| Michael Novak | |
| americký katolícky filozof slovenského pôvodu | |
![]() | |
| Narodenie | 09.09.19339. september1933 Johnstown,Pensylvánia,USA |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február2017 (83 rokov) Washington, D. C.,USA |
| Manžel | Karen Laub-Novak |
| Odkazy | |
| Webstránka | michaelnovak.net |
| Commons | |
Michael Novak (* 9. september1933,Johnstown,Pensylvánia – † 17. február2017,Washington, D. C.)[1] bol americký katolícky filozofslovenského pôvodu, novinár, spisovateľ a diplomat. Bol autorom viac ako 25 kníh, v ktorých sa zaoberal filozofickými a teologickými, ale aj ekonomickými témami. Z jeho diela má najväčší význam knihaThe Spirit of Democratic Capitalism (Duch demokratického kapitalizmu) z roku1982. Za pokrok v štúdiu náboženstva sa stal roku1994 laureátomTempletonovej ceny.[2] Bol ženatý, mal tri deti a štyri vnúčatá.
Jeho rodina mala zaujímavý pôvod – zo strany otca bol potomkom slovenských prisťahovalcov. Pochádzala z dedinkyDúbrava na Spiši. Matka bola už zo slovensko-americkej rodiny z oblasti východného pobrežia. Matkina rodina mala zhodou okolností korene v obciBrutovce vzdialené zhruba 20 kilometrov od dediny Dúbrava.[3] Už vo veľmi útlom veku jeho smerovanie bolo jasne primočiare – vstúpil do Kongregácie sv. Kríža a podstúpil kňazskú formáciu najskôr so štúdiom filozofie v Stonehill College a následne potom v Ríme, kde vyštudoval teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Niekoľko mesiacov po jehokňazskom svätení v roku1960 uňho ale došlo k zásadnému zlomu, kňazskú službu opustil, a o niekoľko rokov neskôr bol aj laicizovaný.
Po opustení kňazského stavu vyštudoval odbor dejiny a filozofie náboženstva naHarvardovej univerzite a od začiatku šesťdesiatych rokov20. storočia sa živil ako žurnalista. Stal sa dopisovateľom časopisovCommonweal aNational Catholic Reporter. Potom následne pracoval ako zahraničný dopisovateľ magazínuTime informujúci z Ríma o priebehu rokovanídruhého vatikánskeho koncilu. Neskôr potom pracoval prevažne ako editor pre periodikáCommonweal aChristian Century, ďalej ako náboženský editor v konzervatívnom časopiseNational Review a ako redaktor časopisuFirst Things a potom oveľa neskôr aj ako šéfredaktor katolíckeho časopisuCrisis Magazine, ktorého bol v roku1982 aj zakladateľom.[4]
Od druhej polovice šesťdesiatych rokov sa začal aktívne zapájať aj do politického života. V roku1968 pomáhal v kampaniach Eugenovi McCarthymu aRobertovi F. Kennedymu. Písal reči demokratickému kandidátovi na viceprezidenta Sargentu Shriverovi počas neúspešnej kandidatúry senátora Georgea McGoverna na prezidenta Spojených štátov amerických v roku1972. Bol zásadným odporcomvojny vo Vietname a to už od začiatku americkej intervencie. Postupom času sa tak odvrátil od ľavicovej politiky Demokratickej strany a prešiel k zmýšľaniu republikánov, ktoré sa zakladalo na myšlienkachneokonzervatívnej školy. PočasReaganovej vlády zastával v rokoch1981 až1982 post veľvyslanca USA pri Komisii pre ľudské práva OSN[5] a pracoval v predstavenstve pre Medzinárodné vysielanie, ktoré malo dohľad nad vysielanímRádia Slobodná Európa a Rádia Free Liberty.
V roku2003 – onedlho pred americkou inváziou do Iraku – navyše dorazil doVatikánu, kde ako diplomat obhajoval pred vysoko postavenými vatikánskymi kritikmi (medzi nimi aj vtedajší pápežJán Pavol II. ) nutnosť vojny v tejto krajine z dôvodu sebaobrany demokracie pred irackým režimomSaddáma.[6]
Popri všetkých svojich aktivitách sa však aj naďalej venoval aj akademickej práci. Prednášal na Harvardovej univerzite, Stanforde, Notre Dame a Ave Maria University. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa podieľal na vytváraní nového humanitného študijného programu vRockeffelerovej nadácii v New Yorku. Od roku1978 po mnoho rokov bol členom think-tankuAmerican Enterprise Institute. Tu tiež v spolupráci sWilliamom Barrodym vznikla jeho najvýznamnejšia práca Duch demokratického kapitalizmu (The Spirit of Democratic Capitalism ), ktorá bola onedlho potom preložená do mnohých svetových jazykov a ktorá úplne ojedinelým spôsobom nahliadla interdisciplinárne do oblasti teológie v spojení s ekonómiou. Medzi jeho veľké prínosy patril Seminár tretieho milénia, kde zapojil do diskusie o katolíckom sociálnom učení ako študentov zo severnej Ameriky, tak aj východnej Európy.