Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte.
Počas Mexickej revolúcie sa v chudobných častiach Mexika (predovšetkýmChiapasu) sformovalo hnutieEZLN, ktoré viedolEmiliano Zapata, a ktoré nakoniec vytvorilo na juhu krajiny vlastnúautonómnu oblasť a dodnes je v konflikte s mexickou vládou.
Mexiko leží na západnej pologuli, v južnej časti Severnej Ameriky. Na severe susedí sUSA. Hranicu v dĺžke 2597km tvorí čiastočne riekaRio Grande. Na juhu hraničí Mexiko sGuatemalou (962km) aBelize (176km). K Mexiku patrí taktiež niekoľko ostrovov ležiacich na západe vTichom oceáne, a na východe okolo pobrežia vMexickom zálive, aleboKaribskom mori. Najnižším bodom je preliačina neďalekoMexicali (-10 m).
Rozloha mexického územia je takmer 2 milióny kilometrov štvorcových, po Brazílii a Argentíne je Mexiko treťou najväčšou krajinouLatinskej Ameriky. Zároveň je aj najľudnatejším a najrozľahlejším štátom regiónuStrednej Ameriky.
Mexické územie sa horopisne z najväčšej časti primkýna k severoamerickejkordillerskej sústave, ktorá na ňom vytvára rozsiahlu vysočinu, ktorá sa zdvíha postupne k juhu. Jej jadrom je náhorná plošina "Mesa central", ktorú prestupujú horské chrbty a kotliny. Mexická vysočina je pri oboch oceánoch ohraničená horskými pásmami pohoriaSierra Madre Oriental aSierra Madre Occidental. Na juhu sa mexická vysočina nazývaAnahuácka vysočina a dvíha sa do výšky 2000 m. Najdôležitejšou časťou sú dve kotliny, v ktorých je veľká koncentrácia obyvateľstva -Mexické aTolucké údolie. Obe sú veľmi úrodné.
Ešte južnejšie leží pohorieSierra Madre del Sur, ktoré je ohraničené na juhu Tichým oceánom, na východe Tehuantepeckou šijou a na severe Neovulkanickým pohorím. Na východ odTehuantepeckej šije sa dvíha pohorieSierra Madre de Chiapas, ktoré prechádza do tabasko nížiny. Tá nadväzuje na rozsiahlu suchú a krasovú vápencovú tabuľuYucatánskeho polostrova.
Mexiko má pomerne málo riek. Najväčšou riekou je pohraničnáRío Bravo del Norte (v USA akoRio Grande), dlhá 3023km. Z prítokov, ktoré prijíma, je významnejšia len riekaConchos. Niekoľko väčších riek je na atlantickom pobreží, ktoré sú bohatšie na zrážky. Najdôležitejšou z nich je Panuco, ktorá ústi doMexického zálivu. Západné pobrežie má početné kratšie rieky, ktoré prudko spadajú z pobrežných horských pásiem, a majú preto značný energetický význam. Sú to Yaqui, Fuerte,Río Grande de Santiago (800km), ktorá preteká najväčším mexickým jazeromLago de Chapala (1116km²), a na severe riekaBalsas. Najväčšími riekami mexického juhu sú Usumacinta (1000km) aGrijalva (veľké priehrady).Usumacinta tvorí časť hranice sGuatemalou. Východné pobrežie Yucatánskeho polostrova lemujeMezoamerický koralový útes, druhý najväčšíkoralový útes na Zemi.
Mexiko leží vsubtropickom páse. Krajina sa delí na štyri výškové podnebné pásma. Horúca zem (tierra caliente) do výšky 800 m nm má priemernú ročnú teplotu cez 23°C. Mierna zem (tierra Templado) do 1700 m nm má priemernú teplotu od 17°C do 23°C. Chladnú zem (tierra fria) do 2500 m nm s teplotou menej ako 17°C strieda pásmo večného snehu (tierra Helada).
Na juhu sa delia rok na obdobia sucha a dažďov - tie dosahujú maximá v letných mesiacoch. Na východnom pobreží závisízrážková činnosť v lete napasátoch vanúcich z Atlantiku, v zime na vetre zo severu. Pacifické pobrežie je suchšie. Zvlášť Kalifornský polostrov a severná časť západného Mexika má zrážok málo.
Na juhu a východe sa stretávame s tropickou flórou v typickomdažďovom lese. Rôzne druhy paliem prepletenýchlianami, oživené pestro sfarbenýmiorchideami. Pestuje sa tupalma olejná,cukrová trstina,sisal,kokosovník,kakaovník,káva akukurica. Pod hranicou večného ľadu na vrcholkoch hôr nájdeme naopak severoamerickúholarktickú flóru. Hoci povrch Mexika nie je príliš zalesnený, druhov stromov tu rastie celá rada. Zvlášť početne sa vyskytujúcéder,dub aborovica, vo vyšších poloháchjedľa. Hospodársky význam má aj drevo tropických stromov, používané v nábytkárskom priemysle (mahagón) alebo na farbenie (kampeška). Charakteristickou rastlinou celého Mexika jekaktus, vyskytujúce sa v stovkách druhov. V horských oblastiach Mexika sa pestujecukrová trstina,káva,pšenica aproso. Severnejšie sa nachádzajú pasienky a lúky. V Mexiku sa pestuje tiež veľké množstvo tropického ovocia a rôznej zeleniny, najmächilli aparadajky. Úplne na severe krajiny sa daríbavlníka, najmä pri ústí riekColorado aRio Grande.
Zverstvo číta tisíce druhov, z ktorých väčšinu tvoriahmyz. Veľmi nepríjemní súmoskyty, prenášajúcemaláriu ažltú zimnicu. V Mexiku nachádzame zvieratá, žijúci v oboch častiach amerického kontinentu. Zo Severnej Ameriky pochádzajúmedvede,vydry,jelene ajelenci, z Južnej potomjaguár,pásavec,mravčiar a množstvoopíc. Žijú tu idikobrazy, rôznehlodavce a mnoho ďalších cicavcov ako napríkladtapír. Zo zvierat, ktoré doviezli do Ameriky až Európania, nájdeme vo voľnej prírode divokých potomkov španielskychkoní. Ďalej sa v Mexiku vyskytuje mnohoobojživelníkov aplazov. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú početné a prudko jedovatéštrkáče. Z vtáčej ríše môžeme menovať zase rad druhov, od maličkýchkolibríkov až posupy aorly. Najznámejším mexickým vtákom je však asimoriak, divoký predok dnes po celom svete rozšírenéhomoriaka domáceho.
V Mexiku funguje rozsiahla sieť rôznychchránených území, ktoré spravuje štátna organizáciaNárodná komisia pre prírodné chránené územia (špa.Comisión nacional de áreas naturales protegidas). V septembri 2011 existovalo celkom 174 území, ktoré boli zaradené pod istý stupeň ochrany (41 biosférických rezervácií, 67 národných parkov, 5 prírodných pamiatok, 8 chránených území na ochranu prírodných zdrojov, 35 chránených území na ochranu fauny a flóry a 18 útočísk).[3] Súhrnná výmera všetkých chránených území dosahovala hodnotu 253 848km². Päť z týchto území figuruje zároveň na zozname svetového prírodného dedičstvaUNESCO (El VIZCAÍNO,Sian Ka'an,ostrovy a chránené územia Kalifornského zálivu,Biosférická rezervácia monarchu sťahovavého abiosférická rezervácia El Pinacate a Gran Desierto de Altar).
Pomer vidieckeho a mestského obyvateľstva činí 30:70. Obvyklá hustota obyvateľstva je 25 obyvateľov na 1km², najväčšia hustota je v hlavnom meste, najmenší potom v štáteQuintana Roo.Metropolitná oblasť Valle de México, ktorej centrom je mesto Mexiko, bola v roku 2010 domovom pre viac ako 20 miliónov osôb.Mestici, teda miešanciIndiánov a belochov, sú zastúpení 60%,indiáni 30% a belosi (potomkovia Španielov zvaní kreoli) 9%. ZIndiánov je najviac:Nahuov (potomkovia Aztékov),Mayov aZapotékov. Najmenej: Ixcatecov a Kiliwavov, ktorí sú na pokraji vyhynutia. Je tu 89% rímskych katolíkov a 6% protestantov.
Do krajiny prichádzajú ľudia predovšetkým z Guatemaly a Hondurasu, predovšetkým za prácou a lepšími životnými podmienkami. Mexičania a vôbec obyvatelia celej Latinskej Ameriky v poslednej dobe mohutne migrujú do USA.
Úradný jazyk Mexika ješpanielčina s totožnou gramatikou ako vŠpanielsku. Latinskoamerická španielčina však má svoje špecifiká, kde medzi najvýraznejšie patrí nepoužívanie 2. osoby množného čísla.
Mexická španielčina má slovník obohatený o rad slov prevzatých z indiánskych jazykov, ktorých je v Mexiku celkom 62, pozriArchivované 2011-05-01 naWayback Machine. Najrozšírenejšia je aztéčtina -nahuatl, po nej potommájština,mixtéčtina azapotečtina. Aztéckynahuatl, ktorý sa používa v hlavnom meste a okolí je ľahko rozoznateľný príponami -tl (známa sopkaPopocatépetl).
Niektoré slová z aztéčtiny boli prevzaté aj do slovenčiny, napr "šokolatl", je u nás naša známačokoláda, "chilli" papričky sa povedia tiež tak, avšak súslovie "tomatová" omáčka (z aztéckeho "tomatl" pre paradajka) už Slováci používajú menej častejšie ako Nemci alebo Angličania.
Život indiánskych obyvateľov Mexika v predkolumbovskom období bol naplnený uctievaním obrovského panteónu bohov. Na ich počesť sa budovali rozsiahle stavby a kultové centrá, obyvateľstvo vydržiavalo početnú vrstvu kňazov, ktorí boli prostredníkmi medzi prostým ľudom a bohmi, putovalo do vzdialených posvätných miest a organizovalo náboženské slávnosti, ktorých súčasťou bývali aj ľudské obete na uzmierenie bohov.
Každoročne sa koná kultPanny Márie Guadalupskej, patrónky Mexika, ktorý vrcholí 12. decembra, v deň jej prvého zjavenia v Mexiku.
V súčasnosti je Mexiko kresťanskou krajinou - prevažujúrímski katolíci. Stretneme sa aj s komunitami iných náboženstiev ako súprotestanti,Židia. Väčšina domorodého obyvateľstva praktikuje kombináciu svojho pôvodného náboženstva s kresťanstvom.
Mexiko jefederatívnarepublika sústavou z roku1917, v ktorej je zakotvené, že volebné právo majú všetci dospelí starší ako 18 rokov. Hlavou štátu a vlády jeprezident (tzv.prezidentský systém), volí sa na šesťročné obdobie bez možnosti znovuzvolenia. Zákonodarným orgánom je dvojkomorovýNárodný kongres. Z 500 členov poslaneckej snemovne sú 3/4 volené priamo a 1/4 podľa počtu hlasov získaných jednotlivými stranami, všetci na 3 roky. 64senátorov je volených na 6 rokov, po dvoch z každého štátu. Každý štát si volí vlastnéhoguvernéra a zákonodarný zbor, v prípade federálneho dištriktu, čo je hlavné mesto s okolím, guvernéra menujeprezident.
Mexiko nadviazalo diplomatické vzťahy s Česko-Slovenskom v roku 1922.[5] Diplomatické vzťahy boli nakrátko prerušené medzi rokmi 1939 a 1942. V roku 1936 prezident Lázaro Cárdenas pomenoval na okraji mesta Mexiko neznámu ulicu menomT.G. Masaryka. V roku 2000 tu bol vybudovaný pomník T.G. Masaryka.[6] V súčasnosti jeAvenida Presidente Masaryk jednou z najznámejších ulíc v meste a najdrahších obchodných tried vLatinskej Amerike.
V roku 2013 maloČesko zastupiteľský úrad v meste Mexiko a konzuláty v Guadalajare, Tijuane, Monterrey. Mexiko má svoju ambasádu/veľvyslanectvo v Prahe.
V roku 2013 maloSlovensko zastupiteľský úrad v meste Mexiko. Mexiko nemá na Slovensku zastupiteľský úrad ani konzulát.
Štát je rozdelený na 31spolkových štátov a dištrikt hlavného mesta. Niektoré názvy štátov a miest nesú mená historických osobností Mexika, iné sú indiánskeho pôvodu.
Vlajku krajiny tvoria tri zvislé pruhy. Zľava zelený (nezávislosť), biely (čistotanáboženstvo) a červený (jednota spojenia miešancov, indiánskej a španielskej krvi). Uprostred ještátny znak z roku1823. Znak tvorí hnedo sfarbenýorol stojaci na nopálovomkaktuse, ktorý rastie z vôdjazera; orol drží v zobáku zeleného hada, pod ním sú do polkruhu prehnuté ratolesti duba avavrínu zviazané stužkou v národných farbách. Znak ilustruje starú aztécku legendu, podľa ktorej putujúciindiánsky ľud mal nájsť nový domov na ostrove uprostred jazera, kde uvidí túto scénu. V mieste na jazereTexcoco bol roku1325 založenýTenochtitlan. Na jeho troskách dnes stojí dnešné hlavné mesto Mexika.
Mexiko je treťou najväčšou ekonomikou na americkomkontinente (po USA aBrazílii). Zahŕňa kombináciu služieb, priemyslu a poľnohospodárskej produkcie a je založená predovšetkým naexporte surovín a výrobkov. Vlády Mexika umožnili na konci 20. storočia vyššiu konkurenciu v oblasti morských prístavov, telekomunikačných zariadení, výroby elektrickej energie, distribúcii zemného plynu za účelom modernizácie infraštruktúry. Zahraničný obchod Mexika je založený na sérii dohôd o voľnom obchode. Najdôležitejšou z nich jeNAFTA, dohody sEurópskou úniou, Japonskom a niekoľkými štátmi Strednej a Južnej Ameriky. DoUSA aKanady smerovalo napr. v 1. štvrťroku 2014 celých 80% mexického exportu.[7] V roku 2013 bol odhadovanýhrubý domáci produkt podľaparity kúpnej sily 15 600 USD za rok na osobu.[8] V poľnohospodárstve pracovalo 13% obyvateľstva, v priemysle 24% a v sektore služieb 62%.
Mexiko oplýva značným prírodným bohatstvom. V časekolonializmu sa cenilo zvlášťstriebro azlato, ťažilo sa ajolovo,zinok,meď aželezo. Strieborné rudy našligeológovia na celom území Mexika, bohatými baňami vynikajú najmä štáty Zacatecas, Durango, Hidalgo, Guanajuato a Chihuahua. Dnes tvorí mexický podiel na svetovej produkcii viac ako 20% a Mexiko je stále najväčším producentom tohto kovu. Menší význam má ťažba zlata, jeho náleziská sú už čiastočne vyčerpané. Nachádzajú sa hlavne v štátoch Durango, Sonora, Chihuahua a Querétaro.
Z ostatnýchkovových rúd má značnú dôležitosťzinková ruda, jej najväčšie panvy možno nájsť v rovnakých štátoch ako bane na striebro a zlato. To isté platí pre olovnaté a medené rudy, známe vysokým obsahomkovov. V poslednom čase dochádza k intenzívnemu rozvoju ťažby železných rúd v novo objavených ložiskách na západe krajiny (Cerro del Mercado, El Mamen, La Perla a El Joven). Ruda tu v niektorých prípadoch obsahuje až 60% železa.
Najväčšie nerastné bohatstvo predstavuje z dnešného pohľaduropa azemný plyn, najmä pri východnom pobreží, na ktorých ťažbe závisí príjemdevíz aj rýchlo sa rozvíjajúcichemický priemysel. Od roku 1938 kontroluje všetky vrty, sústredené najmä na atlantickom pobreží vrátane pobrežnéhošelfu, štátna spoločnosťPEMEX. Podiel Mexika na svetovom obchode s ropou predstavuje asi 6%. Stále väčší význam má zemný plyn, pričom takmer celú produkciu odoberajú Spojené štáty a Kanada. Najviac plynu sa ťaží okolo miest Reynosa a Poza Rica v štáte Tabasco.
Prevažuje chemický,strojársky, potravinársky atextilný priemysel. Chemický priemysel sídli najmä v mestáchCoatzacoalcos aTampico na východe,Salina Cruz na juhu aSalamanca v stredozemí. Strojárskym priemyslom sa vyznačujú Veracruz na východe aPuebla v stredozemí. Mesta akoMexicali,Ciudad Juárez,Chihuahua, Torreón, León sú charakteristické potravinárskym a textilným priemyslom ahutníctvom. Monclova na severe a Veracruz sú typické hutnícke mesta. Textilným mestom jeMérida na severepolostrova Yucatán.
Školské vzdelanie sa uskutočňuje v základnom, strednom (nižšom a vyššom) a vysokom stupni. Základné šesťročné vzdelanie je povinné a bezplatné. Nižšie stredné vzdelanie predstavujú trojročné školy druhého stupňa. Po ukončení tohto vzdelania možno získať vyššie stredné vzdelanie na trojročných alebo štvorročných školách. Najvyššou formou vzdelania sú vysoké školyuniverzitného alebo technického smeru.
Mexiko patrí ku krajinám s vysokougramotnosťou a vyspelým školským systémom. Mexické školstvo má širokú sieť základných škôl a svetovo uznávané vysoké školstvo. NaNárodnej autonómnej univerzite (UNAM) študuje vyše 400 000 študentov, po celých Spojených štátoch.
Chýbajú učitelia so znalosťouindiánskych jazykov. Asi 2 milióny indiánov ovládajú len svoju tradičnú reč, ďalšie 2 milióny hovoria čiastočne po španielsky. Šancu študovať na niektorej z vysokých škôl v krajine má ročne asi 1,5 milióna mladých Mexičanov.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa začal natáčať v Mexiku aj zvukový film. V tom čase vznikol film "Que viva México" (Nech žije Mexiko), ktorý zobrazuje povahu Mexičanov. V 40. a 50. rokoch tvorili významní režiséri, najmä E. Fernandez a kameraman G. Figueroa, neskôr M. Alzraki. Filmy z posledných rokov sa stávajú kvalitnejšími a získavajú rôzne ocenenia na medzinárodných súťažiach. Významným súčasným režisérom jeArturo Ripstein (Mentiras piadosas, 1988;La mujer del puerto, 1991;Principio y fin, 1993;Profundo carmesí, 1996). V 90. rokoch sa medzi úspešných tvorcov zaradili Alfonso Arau (Como agua para chocolate, 1990;Un paseo por las nubes, 1994), Alberto Isaac (Mujeres insumisas, 1995), Jorge Fons (El callejón de los milagros, 1995), María Novaro (Lola, 1989;Danzón, 1990;El jardín del Edén, 1994),Guillermo del Toro (Cronos, 1993) a Nicolás Echevarría (Cabeza de Vaca, 1990).
Významné je predovšetkýmhrnčiarstvo, veľmi rozšírená je ajtextilná výroba. Používa sa najmävlna abavlna. Zhenequenu a ixtle (agáve) sa vyrábajú tašky. Ztŕstia sa vyrábajú rôzne krytiny, ale tiež charros (klobúky).
Medzi bežné ľudové slávnosti patria býčie a kohútie zápasy, ale aj udržanie sa na neskrotených koňoch tzv. charros. Prevažujú aj rôzne indiánske a kresťanské slávnosti. Mexičania radi oslavujú. Oslava sa nazýva fiesta. Zíde sa najmenej 20 ľudí, príbuzných, priateľov alebo známych. Vzhľadom na počet ľudí sa fiesty odohrávajú často vonku, na dvore alebo v záhrade domu, večer potom pri svetle lampiónov.
Pre deti je pripravenápiňata, keramická nádoba obalená staniolom, farebných papierom a papierovými strapcami. Vnútri sú bonbóny, drobné ovocie, orechy, malé hračky a papierové vločky. Piňata visí na dlhom povraze a dvaja z účastníkov oslavy ťahajú za konce povrazu tak, aby piňata bola na dosah, ale v stálom pohybe. Deti dostanú palicu a ich cieľom je zasiahnuť nádobu. Všetci prítomní sledujú márne aj úspešné pokusy a búrlivo povzbudzujú tradičným popevkom. Keď prídu na rad dospelí, musia mať previazané oči a ich snaha zasiahnuť piňatu je sprevádzaná všeobecným veselím. K fieste patrí veľa hudby a tanec.
Ak je fiesta oslavou v kruhu príbuzných, potom feria (veľtrh) býva výročnou slávnosťou, ktorá zasahuje celé mesto a okolie. Je to vlastne výročný trh a výstava výrobnej činnosti, ktorá prevažuje v danej oblasti. Napríklad v mesteTaxco, ktoré je známe výrobou strieborných predmetov sa koná feria striebra. Inde je feria výrobkov z kože, či feria kvetín. Účastníci môžu navštíviť dielne zručných remeselníkov a pozorovať ich prácu. Večer vystupujú hudobníci a tanečníci. Zvuky mariachis, ľudové piesne a temperamentný dej na pódiu rozohreje postávajúcich divákov, ktorý podupávajú a prízvukujú do taktu.
V poludňajších hodinách začína byť veľké teplo, ktoré sa stáva úmorným. A tak Mexičania, podobne ako Španieli a obyvatelia Latinskej Ameriky trávia siestu.Siesta vznikla už v čase ťažkých ručných prác na poliach alebo stavbách, pretože práca pod horúcim slnkom bola veľmi vyčerpávajúca. A tak po popoludní nie sú spánok a odpočinok (teda siesta) znakom lenivosti alebo prejedenia, ale takmer nevyhnutnosťou.
