Tomuto článku alebo sekcii chýbajúodkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešteoveriť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy naspoľahlivé zdroje.
Anorexia alebomentálna anorexia (latinskyanorexia nervosa, zgréčtinyan – zbavenie, nedostatok;orexis – chuť) jeduševná choroba spočívajúca v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Spolu sbulímiou sa radí medzi tzv.poruchy príjmu potravy.
Mentálna anorexia začína najčastejšie vo veku medzi 10-45 rokmi života, ale môže sa objaviť skôr aj neskôr. Často začína ako reakcia na nejakú novú životnú situáciu či udalosť, s ktorou sa daný jedinec nedokáže vysporiadať (prechod na strednú či vysokú školu, rozvod rodičov, šikana, úmrtie v rodine a pod.).
Pre anorexiu je charakteristické úmyselné znižovanie hmotnosti, vyvolané jednak znižovaním príjmu potravy, ďalej zvyšovaním energetického výdaja cvičením, príjmania tekutín, prípadne vyprovokovaným zvracaním, užívaním preháňadiel, či užívaním anorektík adiuretík.
Anorexiou trpia väčšinou ženy, ale sú známe aj prípady, kedy sa táto porucha vyskytla u mužov.
Mentálna anorexia sa často rozvíja pomaly a nenápadne. Človek trpiaci anorexiou spravidla začne obmedzovať príjem vysokokalorických jedál, ako sú napríklad rôzne sladkosti, pizza, čipsy, rýchle občerstvenie. Spočiatku je pacientka často oceňovaná okolím a podporovaná v tom, čo robí. Pacientka má z toho pocit úspechu a uspokojenia. Potom začne obmedzovať aj relatívne zdravé potraviny, napríklad pečivo, cestoviny a podobne. Postupne sa u nej rozvíja silný strach z priberania a prehlbuje sa skreslený pohľad na svoje telo. V najťažšej fáze anorexie pritom človek často konzumuje iba pár vybraných potravín, ktoré považuje za "bezpečné". V extrémnych prípadoch človek úplne odmieta prijímať potravu alebo dokonca obmedzuje aj príjem tekutín, čo môže viesť k bezprostrednému ohrozeniu života.
S postupným rozvojom ochorenia dochádza v mozgu k biochemickým a štrukturálnym zmenám. Dochádza k narušeniu tzv. systému odmeny. U pacientky to spôsobuje oslabenie slastného pocitu z jedenia, pacientka si systém odmeny stimuluje iným spôsobom, napr. cvičením.
Odborníci sa zhodujú v tom, že ide o multifaktoriálne ochorenie; neexistuje jedna konkrétna príčina vzniku mentálnej anorexie, ale za jej vznikom stojí viacero faktorov. Prvým z faktorov je genetika. Genetická predispozícia na mentálnu anorexiu spočíva v receptorovej výbave mozgu, pri ktorej hladovanie znižuje úzkosť, stres a upokojuje.
Ďalším faktorom je osobnosť človeka. Ľudia trpiaci mentálnou anorexiou bývajú často veľmi úzkostliví, perfekcionistickí, neznesú zlyhanie a túžia byť vo všetkom dokonalí. Chcú sa všetkým zapáčiť, svoje emócie silne potláčajú a kontrolujú, najmä tie negatívne.
Na vzniku mentálnej anorexie sa podieľa aj výchova a rodinné prostredie. V rodinách, kde dieťa trpí mentálnou anorexiou, rodičia svojmu dieťaťu často nedávajú dostatok priestoru pre vlastnú vôľu a samostatné rozhodovanie. Dieťa cíti, že neovláda svoj život, a tak sa zameria na tú časť svojho života, ktorú môže ovládať - na svoje telo a na jedlo.
Vplyv má tiež kultúrno - spoločenský tlak, ktorý diktuje istý ideál krásy. Veľa ľudí sa potom snaží prispôsobiť tomuto ideálu, napriek tomu, že je nerealistický a nedosiahnuteľný.
Mentálna anorexia, napriek výraznej zameranosti na jedlo a snahu o získanie štíhlej postavy, nie je iba o jedle; v skutočnosti ide o snahu takýmto spôsobom riešiť hlbšie duševné a emocionálne problémy. Človek hladovanie používa nevedome ako stratégiu na vyrovnávanie sa s nimi.
