O rovnomennom okrese pozriMedzilaborce (okres).| Medzilaborce | ||
| mesto | ||
 Medzilaborce | ||
| ||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Medzilaborce | |
| Región | Zemplín | |
| Vodné toky | Laborec,Vydranka | |
| Nadmorská výška | 326 m n. m. | |
| Súradnice | 49°16′15″S21°54′14″V / 49,270833°S 21,903889°V /49.270833; 21.903889 | |
| Rozloha | 47,48 km² (4 748 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 747 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 121,04 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1523[3] | |
| Primátor | Vladislav Višňovský[4] (HLAS-SD,SMER-SD) | |
| PSČ | 068 01 | |
| ŠÚJ | 520471 | |
| EČV(do r. 2022) | ML | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| Adresa mestského úradu | Mestský úrad Mierová 326/4 068 01 Medzilaborce | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 057 / 732 12 06 | |
| Fax | 057 / 732 10 68 | |
  Poloha mesta na Slovensku | ||
 Interaktívna mapa mesta | ||
| Wikimedia Commons: Medzilaborce | ||
| Webová stránka: www.medzilaborce-urad.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Medzilaborce (rusín.Міджілaбірцї,maď.Mezőlaborc) jemesto naSlovensku ležiace vPrešovskom kraji.
Územie mesta Medzilaborce sa nachádza na HornomZemplíne, v severnej častiLaboreckej vrchoviny, na sútoku riekLaborec aVydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². Mestom vediecesta II/559 aII/575, ako ajželezničná trať Michaľany – Łupków.Humenné je vzdialené 43 km južne,Stropkov 32 km západne apoľskýSanok 55 km severovýchodne.
Geologická stavba je pomerne jednotvárna.Laborecká vrchovina, v ktorej sa nachádza celé územie, je typomflyšového pásma s prikrovovo-vrásovou stavbou. Na vnútornej juhozápadnej strane ju budujú prvky magurského flyšu račianskej jednotky, tvorené vrchnokriedovými až oligocennýmiílovcami a pieskovcami. Vonkajšia pohraničná časť pohoria patrí k vonkajšiemu flyšu, k dukelským vrstvám. Pohraničný chrbát budujú vrchnokriedové až paleocénne inoceramové vrstvy. Reliéf Laboreckej vrchoviny sa vyznačuje silnou koreláciou s odolnosťou hornín.
Geologický podklad väčšiny územia tvoria paleogénne sedimenty flyšového pásma, iba v najsevernejšej pohraničnej časti zasahujú mezozoické horniny centrálneho bradlového a flyšového pásma.
V geologicky pomerne chudobnej oblasti územia sa nenachádzajú nerastné suroviny. Miestne malé zdroje štrkopieskov na nive Laborca a tehliarske hliny sa priemyselne nevyužívajú. Miestami je zaznamenaný nevýznamný výskyt ropy sprevádzaný i výskytom zemného plynu.
Laboreckú vrchovinu na východe ohraničujúBukovské vrchy, na juhuBeskydské predhorie aOndavská vrchovina, ktorá tvorí juhozápadné a západné hranice. Povrch má intenzívne rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd pretiahnutých zo severozápadu na juhovýchod. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 500 – 700 m, povrch brázd kolíše medzi 200 – 500 m n. m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700 – 800 m n. m. Tu leží najvyšší bod pohoriaVysoký Grúň vysoký 910 m. Najvyšší bod okresu meria 883 m n. m., je na chrbte, ktorý hraničí s Poľskom v katastrálnom území obceSvetlice. Od severu smerom na juh sa územie znižuje a najnižšie, 180 m n. m. je pri výtoku Laborca v katastrálnom území obceBrestov nad Laborcom.
Z hľadiska geomorfologického členenia Laborecká vrchovina patrí do oblastiNízke Beskydy, subprovincieVonkajšie Východné Karpaty, provincieVýchodné Karpaty, subsystémuKarpaty a systému Alpsko-himalájskeho.
Laborecká vrchovina a teda i celé územie patrí k úmoriuČierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňujeLaborec a čiastočneOndava.Laborec má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Ľavostranné prítoky súČertižnianka,Norisný potok,Habura,Sližov,Borovský potok, Vydranka,Olšava, Belianka. Pravostranné prítoky súRakytovec, Sukovský potok a Stredná.
Laborec je 135 km dlhý pravostranný prítokLatorice. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcouČertižné vo výške približne 730 m n. m., tečie južným smerom a pod obcouOborín vo výške 94 m n. m. ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej stranyUdava aCirocha, vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústím do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítokUh. Plocha povodia je 4 522 km. Sklon hornej časti toku až po Humenné, pohybujúci sa v rozmedzí 7 – 9 % sa v dolnej časti toku podstatne znižuje až na 0,7 %.
Územie má malé zásoby podzemnej vody, čo vyplýva z vlastností paleogénu. Významnejšími zdrojmi vody sú podzemné vody blízkeho kvarteru. Sú viazané najmä na nivné sedimenty štrkov a pieskov. V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky. Soľanky sú minerálne vody silne mineralizované s obsahom rozpustných pevných látok viac ako 10 g/l. Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov. Naftové soľanky boli objavené pri vŕtaní v okolí Medzilaboriec. V katastrálnom území obce Výrava aRadvaň nad Laborcom sa nachádzajú nevýznamnésírovodíkové pramene (ľudovo volané vajcovky), ktoré využíva miestne obyvateľstvo.
Stredoveká osada bola založená pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia, kedy zásluhou humenskýchDrugetovcov sa uskutočnila druhá fáza valašskej kolonizácie. Obyvateľstvo, ktoré stálo pri jej zrode, pozostávalo prevažne z rusínskeho, ale aj poľského a v menšej miere i valašského obyvateľstva, ktoré sa síce venovalo aj pastierstvu, ale v tejto fáze kolonizácie malo už prevahu obyvateľstvo roľnícke. Najstaršia zmienka v listinných dokumentoch je až z roku1523.[3] Vo vlastníctve Drugetovcov sa nachádzali do roku1684, keď sa stali majetkom grófskej rodinyČákiovcov a od prvej polovice 19. storočia patrili rodineAndrášiovci.
Medzilaborce patria spolu soSvidníkom k tým obciam založeným vo valašskom práve, ktoré charakter mestečiek nadobudli postupným vývojom a nie získaním výsad.
Predpokladom pre takúto postupnú transformáciu z poddanskej obce na mestečko bola okrem iného i poloha na starej obchodnej ceste z Potisia doHaliče, ktorá sa v strede Medzilaboriec rozvetvovala dvoma smermi – cezČertižné a cezVydraň.
V roku1557 pozostávali Medzilaborce z 10 usadlostí a v roku1715 už mali 18 obývaných, 39 opustených usadlostí a dva mlyny. Do roku1787 sa Medzilaborce rozrástli na 106 domov a 719 obyvateľov.
Neudržateľné sociálne a hospodárske pomery tu žijúceho rusínskeho obyvateľstva spôsobili, že od 16. storočia sa mená medzilaborských poddaných objavujú v zoznamoch zbojníckych družín, pôsobiacich na obidvoch stranách uhorsko – poľskej hranice ( na panstve humenskom a sanockom ). Ďalšou formou odporu voči zosilnenému útlaku zemepána boli časté úteky poddaných z pôdy. Po skončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho nachádzame v Medzilaborciach roku1720 až 39 opustených usadlostí. Obyvatelia najčastejšie utekali do južných stolíc Uhorska, ale i do Poľska. Opustené usadlosti si od panstva prenajímaliŽidovskí nájomníci.
Za takýchto pomerov bolo zrušenie poddanstva nesporne veľkým revolučným činom. Od poddanských povinností boli oslobodení aspoň urbariálni poddaní. Politicky sa priebeh revolúcie v rokoch 1848 – 1849 dotkol i Medzilaboriec, a to v máji1849, keď sa na území chotárov Medzilaboriec,Borova a Habury stretli vojská ruského cára s uhorskými honvédmi.
K staršej nekodifikovanej tradícii trhov v Medzilaborciach pribudlo od roku1859 povolenie na konanie krajinských jarmokov, ktorým sa urýchlil mestotvorný proces. K výraznejšiemu napredovaniu Medzilaboriec prispelo i odovzdanie železničnej trateHumenné – Medzilaborce do užívaní dňa12. júna1873. Posledným činom dotvárajúcim mestský charakter Medzilaboriec bolo zriadenie slúžnovského úradu koncom 19. storočia. Tieto pozitívne kroky vo vzťahu k mestečku a jeho obyvateľstvu sa čiastočne odrazili i v jeho demografickom rozvoji. Ak v roku1851 mali Medzilaborce 724 obyvateľov, do roku1910 ich počet vzrástol na dvojnásobok (1561). V roku1880 tu bolo 143 domov, v roku1910 už 226.
Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti v zimných mesiacoch1914 –1915. Začiatkom februára1915 bolo mestečko dobyté ruskými vojskami, ktoré sa tu zdržali až do začiatku mája1915. Ostalo po nich zničené mesto a tisíce mŕtvych vojakov na obidvoch stranách. Vojenské cintoríny sú dodnes svedectvom tejto hrôzy. Na vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny v Medzilaborciach je pochovaných 1 692 vojakov. Z pochovaných štyria vojaci boli ríšski Nemci, zvyšných 1 688 padlých slúžilo v Rakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armáde a Cárskej ruskej armáde.
Obdobie prvej Československej republiky (1918-1938) bolo obdobím rozvoja.
V období Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa Medzilaboriec významne dotkli protižidovské opatrenia. Tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. V roku 1942 v Medzilaborciach žilo 825 Židov, ktorí dominovali v obchode a službách mesta i okresu Medzilaborce. Absolútnu väčšinu z nich deportovali slovenské úrady v jarných mesiacoch roku 1942 do vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska.
Záverečná etapa druhej svetovej vojny, najmä boje medzi Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou o Medzilaborce na jeseň r. 1944, priniesli so sebou veľké škody. Vtedajšia obec Borov, ktorá je dnes časťou mesta bola na jeseň1944 vypálená, nemeckými vojakmi. Zhorelo 53 domov a ťažko poškodených bolo 33 domov.[5]
Mestečko sa až do roku1960 udržalo ako sídlo okresu. Rozsiahla stavebná činnosť v období komunistického režimu zmenila architektonickú tvár mesta a dala mestu súčasnú podobu. Najvýznamnejšou zmenou prešlo centrum mestečka, z ktorého prakticky zmizli staré historické budovy a nahradili ich nevzhľadné obchodné domy (OD Jednota, OD Kamjana).
Ruku v ruke s výstavbou mesta išlo založenie priemyselnej výroby. V meste vznikli dva priemyselné závody - strojársky (Transporta, neskôr premenovaná na Vihorlat) a sklársky. Po spoločenských zmenách v roku 1989 a nástupe trhovej ekonomiky však obidva závody upadli a v celom regióne vzrástla nezamestnanosť.
Medzilaborce sú aj v súčasnosti okresným mestom (bez Okresného úradu).
V meste Medzilaborce žije 6 639 obyvateľov (k 31. 12. 2015). Mesto je rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia, z náboženského hľadiska v ňom výrazne dominujú kresťania náležiaci kbyzantskému obradu. Z historického hľadiska bolo mesto zložené väčšinou zRusínov a Židov.
| MedzilaborceSODB 2011 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 37,60 % | |||
| Rusíni | 35,53 % | |||
| Rómovia | 9,49 % | |||
| Ukrajinci | 3,08 % | |||
| ostatní, nezistení | 14,30 % | |||
| MedzilaborceSODB 2011 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Pravoslávna cirkev | 36,70 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 35,50 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 8,20 % | |||
| bez vyznania | 3,40 % | |||
| ostatní, nezistení | 16,20 % | |||
V meste Medzilaborce má najväčšiu tradíciu sklársky a strojársky priemysel.
V sklárstve to bola od roku 1970 pobočka českých Jabloneckých sklární, ktorá zamestnávala do 600 ľudí. Po privatizácii podnik zanikol. Glass LPS je pokračovateľom 45 ročnej sklárskej tradície v Medzilaborciach a naďalej vyrába krištáľové svietidlá a brúsi lustrové ovesy.
V strojárskom priemysle v Medzilaborciach začínala Transporta , neskôr Vihorlat, ktorý mal 1200 zamestnancov. Privatizácia a kríza v strojárstve fabriku zlikvidovala. Teraz v strojárskom priemysle pokračuje Kovostroj a Strojlab.
Od roku 1870 je mesto napojené na železničnú sieť.[6] Na tratiMichaľany – Łupków ležíŽelezničná stanica Medzilaborce.[7]
Úrad práce v Stropkove v roku 2009 informoval, že v okrese Medzilaborce dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 20,10 %. V októbri 2017 nezamestnanosť dosahuje hodnotu 16,84 %.
V meste sa nachádza unikátne Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.
V meste sa nachádzajú tri chrámy a to:Gréckokatolícky chrámsv. Bazila Veľkého z roku1878,pravoslávnychrám Sv. Ducha arímskokatolícky kostolPanny Márie.
V meste sa nachádza aj miniskanzen (známy aj pod názvom Miniskanzen rusínskej dediny Medzilaborce). Je situovaný v blízkosti miestneho amfiteátra. Zmenšené repliky stavieb (domov, dreveníc, hospodárskych budov, zrubového kostola) z okolitých dedín prezentujú tradičný život vrusínskej dedine vZemplínskom regióne v minulosti.[8] Stavby sú vyrobené ručne[9] z tradičných materiálov (z dreva, z hliny, zo slamy). Súčasťou miniskanzenu je aj replika rodného domu rodičovAndyho Warhola zMikovej.[10][11] Celú expozíciu navrhol Peter Šimurda.[12]
Neďaleko od mesta, pri obciKrásny Brod, sa nachádzamonastier Zostúpenia Svätého Ducha (známy tiež ako Krásnobrodský monastier) založený v 15. storočí, ktorý je významným pútnickým miestomGréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a najstaršímmonastierom v okolí.
Začiatok organizácie športu v Medzilaborciach v svojich zápisoch zaznamenal kronikár Vasiľ Holenda:„Športová činnosť v našom okresnom mestečku sa datuje od r. 1920, keď vyvíjal činnosť futbalový oddiel Slovan Medzilaborce, ktorý počas svojej činnosti zohral rad významných futbalových zápasov. Podnikal zájazdy do Mukačeva, Užhorodu, Berehova, Chustu. Najčastejšími súpermi jeho boli viac HAC Humenné, Zemplín Michalovce a Trebišov. Ferencváros Budapest pri svojom návrate z Varšavy sa zastavil v Medzilaborciach, kde s vtedajším Slovanom zohral priateľský zápas.“.[13][14]
V minulosti sa o rozvoj športu zaslúžila miestnaSokolská organizácia. Od svojho vzniku v roku 1922 zabezpečovala nutné priestorové a materiálne vybavenie na cvičenie. Zo začiatku ju viedol Vladimír Sach.[14] Telocvičná jednota Sokol postupne usporadúvala akadémie a oslavy, organizovala spolkový, kultúrny a organizačný ruch v meste. Za jej predsedu v roku 1930 bol zvolený Alois Dvořák, počas obdobia ktorého organizácia rozšírila svoju činnosť aj do zahraničia (spolupracovala s poľskou sokolskou organizáciou v mesteZagórz). V 30. rokoch dochádzalo k najväčšiemu rozmachu jej činnosti – usporadúvala rôzne športové kultúrno-spoločenské podujatia, na čo využívala vlastné javisko, cvičiteľský zbor, divadelný súbor, hudobný súbor a bábkový súbor. Postupne sa medzilaborecká jednota Sokola stala druhou najväčšou sokolskou organizáciou na východnom Slovensku. V júli 1932 sa 49 aktívnych cvičencov zúčastnilo naIX. Všesokolovskom slete vPrahe. Organizácia v roku 1936 usporiadala prvélyžiarske preteky. Venovala sa viacerým športom, medzi ktoré patrilifutbal,stolný tenis,šachy čikolky. Na konci 30. rokov organizáciu viedli aj Július Blecha a Michal Bilinský, v organizácii sa angažoval aj významný miestny kultúrno-osvetový činiteľMichal Václavský. Organizácia sa usilovala rozšíriť svoje pôsobenie aj mimo meste, preto usporadúvala propagačné vystúpenie napríklad vRadvani nad Laborcom a v Habure.[14] 21. decembra 1938 bola Sokolská organizácia rozpustená. Organizácia bola pozbavená majetku v hodnote 40 000 Kč, majetok prebralaHlinkova garda.[13]
Začiatok činnostiSokolskej organizácie v Medzilaborciach napomohol k tomu, aby v meste mohol prvýkrát oficiálne štartovať futbalový klub pod názvomAFK Medzilaborce v roku 1922.
Po druhej svetovej vojne vznikla ochota obnoviť činnosťSokolskej organizácie. Andrej Hricko zvolal 9. decembra 1945 valné zhromaždenie Sokola na obnovenie činnosti organizácie. Prítomní členovia zvolili za starostu Andrej Hricka, za miestopredsedu Michala Džugana. Organizácia musela riešiť problémy súvisiace s poškodeným náradím a so skutočnosťou, že sa jej nevrátil skonfiškovaný majetok. V roku 1947 obnovila činnosť dychovej hudby pod vedením Ivana Mihaliča st. členovia miestnej Sokolskej organizácie sa usilovali získať pozemok na letné cvičenie a pre výstavbu sokolovne s telocvičňou. Plány v súvislosti s pozemkovou reformou po februári 1948 sa nepodarilo zrealizovať. Sokolská organizácia sa stala nežiaducou, odchádzali z nej členovia.[14] Preto vznikali nové organizačné formy telovýchovnej jednoty Spartak – ŠK Rusj, DŠO Tatran, TJ Lokomotíva a TJ Spartak. Hnutia organizovali viaceré druhy športu v meste –futbal,kolky,lyžovanie,stolný tenis,volejbal,turistika ašach. Od konca 50. rokov bola činnosť TJ Spartak do veľkej miery podporovaná miestnymi závodmi (Transporta, Mostáreň a Vihorlat), ktoré vytvorili lepšie materiálové a priestorové podmienky pre pravidelné športovanie. TJ Spartak vybudovala športový areál disponujúci s v tej dobe štandardným vybavením. Postavila sa tribúna s kapacitou 800 miest a s vnútorným vybavením. V areáli sa okrem toho vytvorili volejbalové ihrisko, hádzanárske ihrisko, kolkáreň, letné kúpalisko a účelová budova, TJ Spartak zriadil lyžiarsky vlek v rekreačnej oblasti Danova. Väčšina športovísk už v súčasnosti neexistuje. TJ Spartak sa v rámci svojej činnosti podieľal na organizácii Festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach. Pozíciu predsedu TJ Spartak zastávali: Peter Džugan, Michal Koropčák, Michal Rošák, Peter Smetana, Andrej Mochnáč,Pavel Dupkanič,Vladimír Protivňák, Pavel Gejdoš a Štefan Dura.[13]
Prvý športový oddiel bol futbalový a zameriaval sa rozvoj futbalového klubuTJ Spartak Transporta Medzilaborce (v súčasnostiMŠK Spartak Medzilaborce). Počas obdobia, kedy TJ Spartak zastrešovalfutbal, futbalový klub dosiahol najlepšie výsledky v rokoch 1972, 1978, 1983 a 1993. TJ Spartak Vihorlat v minulosti medzi rokmi 1974 až 1993 každoročne organizoval futbalový turnaj žiakov vKalinove na počesť oslobodenia prvej obce na území Československa v septembri 1944.
Druhým športom, ktorý začala rozvíjať ešteSokolská organizácia, bololyžovanie. Lyžovanie sa začalo rozvíjať v 30. rokoch 20. storočia, kedy sa zorganizovali prvé lyžiarske preteky na území mesta. Najväčšie úspechy medzilaboreckí lyžiari dosiahli v 70. rokoch v biatlone, keď pod vedenímMikuláša Pavloviča[15] získali viacero medailí na súťažiach organizovaných v Československu. Majstrami ČSSR sa staliAlexander Geletka,Jozef Kapráľ,Igor Chalachan,Ladislav Mochnanský aMiroslav Švik.
V roku 1962 vznikol kolkársky oddiel. Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré rozvíjalikolky v meste, patrili František Brza, Andrej Dzurja, Mikuláš Lapišák a Andrej Šteňko. Mestskú kolkársku ligu v súčasnosti organizuje Jaroslav Hrišo.
V období 70. a 80. rokoch dosahoval úspechvolejbalový oddiel. Medzi najvýznamnejšie osobnosti volejbalu v Medzilaborciach patrili Miroslav Masica, Michal Petrovaj, Peter Ružička, Marián Ružička, Božena Lipocká a Andrej Dribňák. V Medzilaborciach sa 15 rokov organizovala Mestská liga pre mládež a dospelých mesta, ktorá sa poslednýkrát uskutočnila v sezóne 2018/19.
Počas 70. a 80. rokov v rámci TJ Spartak existovalšachový oddiel. Jeho členovia sa v tej dobe zúčastňovali krajskej súťaže. Postupom času sa však od organizácie šachu v meste upustilo.[13]
V meste sa od roku 1963 každoročne organizuje Festival kultúry a športu. Súčasťou športovej časti jefutbalový turnaj. V minulosti sa organizovali turnaje aj v ďalších športoch –kolky,cyklistika,zápasenie,plávanie abox. Pred otvorením festivalu sa konal aj Beh vďaky z Kalinova do Medzilaboriec.[13]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuMedzilaborce
