Mechelen (fr.Malines,nem.Mecheln) jebelgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincieAntverpy voFlámskom regióne.Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel.S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.
Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej akoflámsky diamant na pol cesty medziBruselom aAntverpami vo vzdialenosti asi 25 km od oboch.Leží na riekeDijle, a preto býva označované ako„Dijlestad“.
Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom,Leuvenom a Antverpami vdobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodnemokrade. Medzi tieto nálezy patrí 8,4 m dlhá kanoe zdubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami priNekkerspoele.
Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v obdobíGalorománov, ako to dokazuje niekoľkorímskychruín a ciest.
V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska.V roku1572 počasosemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplieniliŠpanieli.Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.
19. storočie znamenalo nástuppriemyslovej revolúcie. V roku1835 bola otvorená prváželezničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickýmželezničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.
V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr.Sint-Janskerk (kostol sv. Jána),Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle,baroková bazilikaBasiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk aleboSint-Pieter en Pauluskerk (kostol sv. Petra a Pavla).
Na námestíGrote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva.
Klein Begijnhof aGroot Begijnhof (malý a veľkýdvor bekýň) boli v roku1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži akojustičný palác. Jehorenesančné záhrady sú prístupné verejnosti.
