Narodil sa do rodiny reverenda Martina Luthera Kinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej ako Michael King.[1] V roku1948 získal titul bakalára zo sociológie a v roku1951 z teológie. Postgraduálne štúdium a titul PhD získal v roku1955 zo systematickej teológie nauniverzite vBostone. V rokoch 1957 - 1967 obdržal rad čestných doktorátov z univerzít po celom svete.
18. júna1953 sa oženil s Correttou Scottovou. Mali spolu štyri deti:
V roku1953 sa stal pastorom v baptistickomkostole na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v Alabame. Viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery z roku1955, po tom, čoRosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Bojkot trval 382 dní. Počas tohto obdobia bola do Kingovho domu napr. hodená bomba, King bol za svoj postoj zatknutý, ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách.
Martin Luther King
Po tejto kampani v roku1957 sa podieľal na založení skupinySouthern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti.
Členmi SCLC boli predovšetkým obyvatelia černošských komunít v spojení s baptistickými cirkvami. King postupoval podľa filozofie nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú predtým úspešne presadilMahátmá Gándhí vIndii. Uvedomil si, že organizované nenásilné protesty proti rasistickému systému južanskej segregácie (známe ako Zákony Jima Crowa) za volebné práva černošskej menšiny povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery na každodenné ponižovanie a neprávosti páchané na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch.
King organizoval a viedol protestné pochody afroamerických obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku1964 a zákona o volebnom práve z roku1965.
King, podľa Nobelovej Nadácie, ktorá mu v roku1964 udelila Nobelovu cenu za mier, v rokoch 1957 – 1968 precestoval viac ako šesť miliónov míľ, predniesol asi 2500 prejavov, viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Cenu dostal rok po pochode na Washington, D.C., kde pred zhromaždením 250 000 ľudí proklamoval svoju nádej, že „jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“ King bol v roku 1968 zavraždený najatým vrahom, ktorý bol následne zadržaný a odsúdený na doživotné väzenie.
V roku 1977 ho prezident Jimmy Carter vyznamenal Prezidentskou medailou slobody. V roku 1986 bol jeho sviatok Martin Luther King Day = deň Martina Luthera Kinga (slávi sa každé výročie jeho narodenia) prehlásený za národný sviatok Spojených štátov. V roku 2004 posmrtne obdržal Zlatú medailu Kongresu.
