| Martin Homza | |
| slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor | |
 Prof. Martin Homza, Dr. | |
| Narodenie | 01.01.19671. január1967 (58 rokov) Gelnica,Česko-Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakultaUniverzity Komenského v Bratislave |
Prof.Martin Homza,Dr. (*1. január1967,Gelnica)[1][2] jeslovenskýhistorik,medievalista auniverzitný profesor. Žiak prof.Matúša Kučeru. Je špecialistom v odbore starších slovenských a stredoeurópskych dejín. Pracuje so stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky,letopisy, hagiografické texty). Je autorom vedeckých monografií, editorom vedeckých textov z dejínSpiša, k dejinám Karpatsko-jadranskej oblasti a slovenských textov predspisovného obdobia v rámci edície „Monumenta Linguæ Slovacæ“.
Pôsobí na Katedre slovenských dejínFilozofickej fakultyUniverzity Komenského v Bratislave (FiF UK),[3] pričom v rokoch 2017 – 2023 bol jej vedúcim.
Narodil sa vGelnici1. januára1967. Pochádza zoSpiša, z Hnileckej doliny, v dejinách známej najmä ťažbou a spracovaním kovov. Jeho rodokmeň je overiteľný do roku1740. V roku1989 patril k jadru takzvaných „novembristov“, ktorí iniciovalištudentskú demonštráciu 16. novembra a následné revolučné zmeny naFilozofickej fakulteUniverzity Komenského v Bratislave (FiF UK).[4] V roku1990 ukončil štúdium slovenského jazyka a histórie na FiF UK.[2] Titul Dr. v odbore Slovenské dejiny získal v roku1995 na FiF UK obhajobou dizertačnej práce s názvom „Vzťahy stredovekého Spiša a Malopoľska od príchodu Slovanov do r.1241“.
Jeho pôsobenie na Katedre slovenských a českých dejín FiF UK sa datuje od roku1990. Od roku1995, už po zmene názvu na Katedra slovenských dejín a archívnictva, tu pôsobil ako odborný asistent. Po oddelení Katedry archívnictva a pomocných vied historických v roku2000, – ako docent (od roku2002). V roku2012 ho prezident SlovenskaIvan Gašparovič vymenoval za profesora. V období 2012 – 2016 pôsobil ako profesor naUniverzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vedúcim Katedry slovenských dejín na FiF UK v Bratislave bol v rokoch 2017 – 2023.
Je školiteľom magisterských a dizertačných prác celého radu súčasných slovenských historikov: Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Nataša Procházková, Jana Bačová, Angelika Herucová, Tomáš Homola, Martin Neumann, Adam Mesiarkin, Ladislav Dombi, Peter Benka, Michal Augustovič, Vladimír Olejník, Ivana Lukáč Labancová a ďalší.
Absolvoval študijné pobyty vPoľsku (Krakov, Historický ústav Jagelovskej univerzity 1994); v Maďarsku (Budapešť,CEU, 1995/1996); v roku 2007/2008 vNemecku (Seminar für Mittlere und Neuere Geschichte an derGeorg-August-Universität Göttingen), a to ako hosťujúci pedagóg. V rámci programu Erazmus medzi rokmi2010 a2019 prednášal ako hosťujúci profesor na UJ v Krakove (Poľsko), na Georg-August Universität vGöttingene (Nemecko), na Univerzite svätých Cyrila a Metoda voVeľkom Tarnove (Bulharsko) a na Universitate Babeş-Bolay vKluži (Rumunsko). Okrem toho prednášal na univerzitách vNovom Sade,Ivano-Frankivsku,Tirane,St. Petersburgu,Varšave, atď.
Je vedúcim celého radu vedeckých projektov. K najvýznamnejším patria APVV projekty „Slovacikálne texty z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“, „Slovaciká z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“ a projektu „E-learning ako inovatívna forma univerzitného a celoživotného vzdelávania v odbore slovenské dejiny I a II“. Ako vedúci slovenskej časti Pracovnej skupiny[4] pre dejiny Spiša pri Slovensko-poľskej komisii humanitných vied sa podieľa na realizácii medzinárodného vedeckého projektu venovanému dejinám Spiša „Historia Scepusii“, vol. 1 – 3. Spolu s profesoromŽeljkom Holjevacom je hlavným editorom slovensko-chorvátskej ročenky „Studia Carpatico-Adriatica“, ktorá vychádza pri Slovensko-chorvátskej komisii humanitných vied.
V roku2023Rastislav Ballek aMiklós Forgács upravili do divadelnej podoby knihu Martina Homzu „Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách“ pod názvom „Pribina (Making of)“.[5]
V rokoch 1990 – 2009 vydával časopis „Proglas“. Tento mal na rozmedzí20. a21. storočia aj vlastnú poľskú redakciu, v ktorej vyšlo 10 čísel venovaných dejinám strednej Európy.
V rozmedzí 2001 – 2008 bol riaditeľom Kláštorisko, n.o., ktorá sa usilovala o revitalizáciu kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Slovenský raj, kataster obce Letanovce).
Martin Homza pripravil spolu s redaktorom Petrom Turčíkom preRádio Devín (RTVS) 40 relácií v rámci cyklu „Historický slovník“ (február – december 2012).[6] V spolupráci s redaktorkou Táňou Kusou v roku2017 preRTVS odvysielali tri relácie venované historickej interpretáciieposu Svätopluk odJána Hollého[7] 4 a v roku2018 šesť relácií venovaných historickej interpretácii staroslovienskych literárnych pamiatok („Život svätého Konštantína“, „Život svätého Metoda“, „Proglas“ a iných).[8] V rámci projektu E-learning pripravil 20 relácii v cykle „Dejiny Slovenska“, voľne dostupných naYouTube.[9]
Ako člen vedenia Historického odboruMatice slovenskej sa v decembri roku2018 zúčastnil s príhovorom (predstavením laureáta) slávnostného odovzdávaniaCeny Daniela Rapanta kontroverznému historikoviJozefovi Rydlovi.[10][11]Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa od osobnosti laureáta, ocenenia aj prítomnosti Martina Homzu na slávnosti, dištancovala príspevkom na svojom oficiálnom komunikačnom kanáli na sociálnej sietiFacebook.[12]
V roku2023 ho dekan FiF UKMarián Zouhar odvolal z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín pre údajné neetické správanie.[13][14] Anonymné podnety študentov neboli podľa Homzu vedením fakulty prešetrené a dokázané,[15][16] Zouhar naopak uvádza, že podnety preveroval, odvolanie navyše podľa neho nestálo len na nich.[13]
V súkromnom živote sa venuje športu (futbal, beh, otužovanie), výtvarnému a literárnemu umeniu. Ovláda angličtinu, poľštinu, ruštinu a nemčinu. Pracuje s textami v latinčine, staroslovienčine a slovenčine predspisovného obdobia.
Za svoju vedeckú prácu bol ocenený viacerými cenami:
Je hlavným editorom série Monumenta Linguæ Slovacæ, ktorá vychádza od roku 2018.
