Narodil sa v dedineŠao-šan, v provinciiChu-nan, v pomerne bohatej roľníckej rodine. Od detstva prejavoval túžbu po vzdelávaní a vzdelania sa mu dostalo vČchang-ša a vPekingu, kde vyštudoval učiteľský inštitút. Následne sa venoval vyučovaniu a žurnalistike. V roku1918 začal pracovať v knižniciPekinskej univerzity a na rozdiel od svojich súčasníkov nevyužil možnosť študovať v cudzine. V čase jeho mladosti bola Čína slabá, v krajine vládla anarchia, využívali ju jednotliví vojenskí vládcovia i v dôsledku tzv. diplomacie delových člnov, praktizovanej cudzími mocnosťami. Mao pochopil, že politické vákuum môže vyplniť sila, čo neskôr vyjadril citátom „moc vyrastá z hlavne pušky“. V Pekingu sa zoznámil s myšlienkamimarxizmu a v roku1921 pomáhal budovaťKomunistickú stranu Číny.
Ako revolucionár sa venoval organizovaniu roľníkov v politickú silu a roku1928 sa zúčastnil povstania, po neúspechu ktorého sa uchýlil doŤiang-si. Obkľúčenie tejto oblasti vojskami viedlo k tomu, že Mao spolu s ďalšími súdruhmi začal tzv. „Dlhý pochod“ – práve počas neho sa Mao presadil ako vodca. V polovici30. rokov, kedy jeho zdecimované sily dorazili doJen-anu, už bol Mao schopný ubrániť saStalinovmu tlaku na dosiahnutie promoskovského vedenia. V tejto dobe si vytvorilkult osobnosti a vyvinul si vlastnú politickú filozofiu, ktorá sa dostala do povedomia ako Mao Ce-tungovo myslenie. V roku1945 sa Mao stal predsedom KS Číny.
Komunistická strana Číny sa dostala k moci roku1949 po dvoch desaťročiach bojov snacionalistami, jednotlivými vojenskými vládcami ajaponskými okupačnými silami. Úspešnápartizánska vojna vedená stranou, pre ktorú Mao vypracoval stratégiu i ideológiu, sa stala vzorom pre tzv. oslobodzovacie hnutie po celom svete.
Spojenectvo s Kuomintangom počas vojny proti Japoncom a pomocMoskvy mu umožnili vybudovať značnú vojenskú silu a rozšíriť sieť partizánskych jednotiek. Schopnosť udržať stranu pri živote i v tých najťažších podmienkach a rozhodné víťazstvá počas občianskej vojny mu po vytvoreníČínskej ľudovej republiky1. októbra 1949 priniesli veľkú slávu. Priniesol krajine sužovanej 30 rokov vojnami mier, hoci to bolo za cenu diktatúry jednej strany a prísnej centralizácie štátu. S pomocouSovietskeho zväzu sa Maovi zo začiatku darilo aj na poli hospodárskej a politickej obnovy. Vzdelanie a zdravotná starostlivosť sa stali dostupné pre každého a vzrástla gramotnosť aj životná úroveň. Mao chcel z Číny urobiť priemyselnú a poľnohospodársku veľmoc, a to do konca 50. rokov, čo bolo nereálne.
Maovi systém sovietskeho štýlu, vytvorený po roku 1949, nevyhovoval. Preto sa v roku1958 rozhodol pristúpiť k „Veľkému skoku vpred“ (1958 –1962), ktorý mal krajinu rýchlo priblížiť ku komunistickej utópii. O rok neskôr nastal v celej krajinehladomor, ktorému podľahlo asi 30 miliónov ľudí.[1] Predstavovalo to 5% vtedajšej čínskej populácie. Totálne fiasko tohto projektu bolo pre Maa ťažkou ranou a ponížením. Sformuloval svoje idey v tzv.Červenej knihe[pozn 1] a ich štúdium bolo povinné.[2][3][4] Táto kniha sa stala základomVeľkej kultúrnej revolúcie (1966 –1969), počas ktorej postihli neľútostné čistky všetkých členov strany, ktorých podozrieval z neposlušnosti. Teroru zameranému proti staršej generácii a straníckej nomenklatúre padli za obeť ďalšie tisíce ľudí. Mao si takými stratami príliš hlavu nelámal, pretože tvrdil, že Čína je obrovská a pár miliónov mŕtvych ju neohrozí.[3]
V roku1959 Mao narušil vzťahy so Sovietskym zväzom a Čínu odrezal od zvyšku komunistického bloku. Bol presvedčený, že sa neodvratne blížijadrová vojna so Sovietskym zväzom. Preto krajinu uvrhol do stavu horúčkovitého zbrojenia, ktoré do jeho smrti takmer úplne zruinovalo hospodárstvo.[5] Poinvázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku1968 si Mao uvedomil hroziacu agresivitu zo strany ZSSR. Rozhodol sa zakročiť protiČerveným gardám, ktorých vyčíňanie mohlo prerásť až do občianskej vojny. Mao Ce-tung tak vystúpil na 9. zjazde KS Číny v roku 1969 a ospravedlnil sa za niektoré excesy „kultúrnej revolúcie“ a jeho idey boli opäť prijaté ako ideový základ strany.
Podľa slov jeho súčasníkov bol Mao Ce-tung pyšný, autoritársky, nevypočítateľný, ale hlavne prostopašný.[3] O jeho náklonnosti k ženám, a najmä k mladým dievčatám, hovorí svedectvo osobného lekára. Všetky vodcove milenky si museli povinne prečítať knihu „Tajná cesta obyčajného mladého dievčaťa“, čo bola vlastne príručkataoistických sexuálnych praktik. V posledných rokoch života trpel Veľký kormidelníkParkinsonovou chorobou a všetky záležitosti za neho vybavovala jeho žena aČou En-laj, spolubojovník a Maova pravá ruka od začiatku jeho politickej kariéry.
↑ČeskyCitáty z díla předsedy Mao Ce-tunga. 1. vyd. (malý formát) Peking : Nakladatelství cizojazyčné literatury, 1968. 382 s., resp.Citáty z díla předsedy Mao Ce-tunga. Kolín : Beth-Or, 2011. 382 s.ISBN978-80-270-6216-4.
Mao Ce-tung.Vybrané spisy. Preklad Marta Ličková, Drahotína Topoľská. 1. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1953. 385 s.
Mao Ce-tung.Vybrané spisy. Preklad Drahotína Topoľská. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1954. 334 s. (Spisy.)
Mao Ce-tung.Vybrané spisy. Preklad Drahotína Topoľská, Marta Ličková. Zväzok 3. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1955. 331 s. (Spisy.)
Mao Ce-tung.Vybrané spisy. Preklad Marta Ličková, Drahotína Topoľská. 1. vyd. Zväzok 4. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1956. 453 s.
.svg)
