Mangrovník je voľné označenie 54 druhov rôznychstromov zo 16 čeľadí, ktoré sú súčasťou ekosystémov nazývanýchmangrovy. Najznámejšie rody, do ktorých tieto stromy patria, súmangrovník (Laguncularia),koreňovec (Rhizophora),Avicennia,Sonneratia aBruguiera.
Mangrovník je pošpanielskymangle a poanglicky ifrancúzskymangrove. V jazykuguaraní, ktorým hovorí pôvodné obyvateľstvojuhoamerických krajín, toto slovo znamená pokrútený strom. Niektoré druhy mangrovníkov sa vyznačujú výnimočne spletitým a pokrútenýmkoreňovým systémom.
Nad spleťou koreňov asi meter nadvodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstaršímrastlinám našejplanéty a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kderiekyústia domora.Biológov aekológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkomkyslíka.
Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody - z periodických vôd či zmočaristého bahna a spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Ich korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľadýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitápôda veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetiev korene a vyháňa druhotnékmene. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celýles. Les stojaci v močiaroch slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 močiarov a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanomekosystéme.
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečnýchživočíchov.
Druhovo bohaté sú mangrovy v indomalajzijských, ale i v juhoamerických končinách. Priodlive sú vynorené nad vodou, priprílive bývajú až pokoruny zaliate vodou.
K trikom mangrovníka ako prežiť patrí aj ich rýchle a bezpečnérozmnožovanie. Prevísajúcesemená klíčia už na strome. Len čo spadnú do vody, zapichnú sa do bahnitého dna, kde pokračujú vo vývoji.
Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia vtropických asubtropických oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne akotropické pralesy. Podľa dát z roku 2010 existuje137 760km² mangrovníkového porastu.[1]
cunami: štúdia zistila, že keby na mnohých miestach neboli zničené porasty mangrovníka, (a tiež, keby druhotne, i vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy), vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menej zhubný dopad na ľudské životy.[2] Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu akocement. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobenímpobrežie.