Mandejstvo, niekedy známa aj akonasoraizmus alebosabianizmus,[1] jegnostické,monoteistické aetnické náboženstvo s gréckymi, iránskymi ažidovskými vplyvmi.[2][3] Jeho prívrženci,Mandejci, uctievajúAdama,Ábela,Šéta,Enocha,Noema, Šemera,Arama a najmäJána Krstiteľa. Mandejci považujú Adama, Šéta, Noema, Šemera a Jána Krstiteľa za prorokov, pričom Adam je zakladateľom náboženstva a Ján je najväčším a posledným prorokom.[4]
Mandejci hovoria východnou aramejčinou známou akomandejčina. Názov „mandejci" pochádza z aramejskéhomanda, čo znamená poznanie.[5] NaBlízkom východe, ale mimo svojej komunity, sú mandejci známejší ako Ṣubba (singulár: Ṣubbī), alebo ako sabiáni. Termín Ṣubba je odvodený od aramejského koreňa, ktorý súvisí skrstom. Termín Sabiáni je odvodený od tajomnej náboženskej skupiny, ktorá sa vKoráne spomína trikrát. K názvu tejto neidentifikovanej skupiny, o ktorej sa v Koráne naznačuje, že patrí k „ľudu Knihy", sa v minulosti hlásili mandejci, ako aj viaceré iné náboženské skupiny, aby získali právnu ochranu (dhimmi), ktorú ponúkaislamské právo.[6] Príležitostne sa mandejci nazývajú aj „kresťania svätého Jána" v presvedčení, že sú priamym pokračovateľom učeníkov svätého Krstiteľa. Ďalší výskum však ukazuje, že ide o nesprávne pomenovanie, pretože mandejci považujúJežiša za falošného proroka.[7][8]
PodľaJorunna Jacobsena Buckleyho a ďalších vedcov, ktorí sa špecializujú na mandejstvo, ich pôvod siaha do obdobia pred približne pred dvetisíc rokmi v oblastiPalestíny a následne sa kvôli prenasledovaniu presunuli na východ.[9] Iní tvrdia, že pôvod je v juhozápadnejMezopotámii.[10] Niektorí vedci však zastávajú názor, že mandejstvo je staršie a siaha až do predkresťanských čias.[11] Samotní mandejci tvrdia, že ich náboženstvo predchádzalojudaizmu,kresťanstvu aislamu akomonoteistická viera.[12] Mandejci veria, že sú priamymi potomkami Šemerovho synaNoema v Mezopotámii.[13] Tiež veria, že sú priamymi potomkami pôvodných nasorských mandejských učeníkov Jána Krstiteľa v Jeruzaleme.[14]
Základné učenie viery je známe akoNāṣerutā. Znalosť (manda) je tiež zdrojom termínumandejizmus, ktorý zahŕňa celú ich kultúru, rituály, presvedčenie a vieru spojenú s učenímNāṣerutā. Stúpenci mandejizmu sa nazývajú mandejci, ale môžu sa nazývať aj nasoréni (nazoréni), gnostici (využívajúc grécke slovognosis pre poznanie) alebo sabiáni.[15]
Toto náboženstvo sa praktizovalo predovšetkým v okolí dolného toku riekKarún,Eufrat aTigris a riek, ktoré obklopujú vodnú cestuŠatt al-Arab, časť južnéhoIraku a provincieChúzistan vIráne. Predpokladá sa, že na celom svete žije 60 000 až 70 000 mandejcov.[16] Až dovojny v Iraku žili takmer všetci v Iraku.[17] Mnohí mandejskí Iračania odvtedy opustili svoju krajinu kvôli nepokojom, ktoré spôsobila invázia do Iraku v roku2003 a následná okupácia americkými ozbrojenými silami, a s tým súvisiaci nárast sektárskeho násilia zo strany extrémistov.[18] Do roku2007 klesol počet mandejcov v Iraku na približne 5 000.[19]
Mandejci ostávajú oddelení. Správy o nich a o ich náboženstve pochádzajú predovšetkým od cudzincov: najmä odJúliusa Heinricha Petermanna,orientalistu;[20] ako aj odNicolasa Siouffiho,sýrskehokresťana, ktorý bol v roku1887francúzskym vicekonzulom vMosule,[21] abritskej kultúrnejantropologičky ladyE. S. Drowerovej. Existuje skorá, aj keď veľmi zaujatá správa francúzskeho cestovateľaJeana-Baptistu Taverniera z 50. rokov16. storočia.[22]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuMandejstvoTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuMandaeism na anglickej Wikipédii.