Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol.[2] V priebehu histórie bola ovládanáFeničanmi,Kartágom,Rímom,Byzantskou ríšou, Francúzmi aSpojeným kráľovstvom ako námorná základňa. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členomSpoločenstva národov. V roku 2004 sa stala členským štátomEurópskej únie a v roku 2008 prijalaeuro.[3]
Hlavným mestom Malty jeValletta. Oficiálnym jazykom jemaltčina aangličtina. Dôležitým ekonomickým odvetvím sú stavba lodí a spotrebnýpriemysel, ktorý z veľkej časti vyrába na vývoz. Ďalším zdrojom príjmov je najmä v posledných rokochcestovný ruch.
Pôvod slova „Malta“ je neistý. Najčastejšie je predpokladanýgrécky pôvod, a to od slova μέλι („meli“, v preklade „med“). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη („Melité“, v preklade „med“ alebo „sladký ako med“), pravdepodobne pre jedinečnú produkciu medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druhvčely.[4]
Ďalší možný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamená „prístav“, lebo vo svojich starovekých prístavoch Malta poskytovala ochranu lodiam pred búrkami. Rovnako tak to možno interpretovať ako poukaz na množstvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.
Maltskésúostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 82 km južne odSicílie a 288 km východne odTuniska.[5] Má rozlohu 316 km2. Osídlené sú tri väčšie ostrovy:
Malta, 246 km²,
Gozo (po maltskyGħawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov),
Comino (po maltskyKemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny).
Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Geograficky aj geologicky patrí Malta kEurópe.
Povrch ostrovov je pahorkovitý, tvorený najmä vyzdvihnutými vápencovými plošinami. Najvyšším bodom jeDingli (Bingemma Heights 253 m n. m.) na ostrove Malta. Riečna sieť ani pramene na ostrovoch neexistujú. Veľkým problémom na Malte sú zásobyvody, keď v čase najväčšej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprší. Na zásobovanie boli preto vybudované nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Voda sa však na ostrovy dováža.[7]
Malta má stredomorské podnebiesubtropického pásmo. Striedajú sa tu mierne a vlhké zimy s horúcimi a suchými letami. Teplotné výkyvy sú pomerne malé. Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi 11− 12°C, najvyššie priemerné teploty sú v auguste (26 až 27°C). Priemerné ročné teploty dosahujú 18− 19°C. Najviac zrážok spadne v novembri, letné mesiace sú úplne bez zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500− 560 mm. Na ostrovoch vanie často silný vietor.[7]
Pôvodná vegetácia bola zničená už vstaroveku. S odlesnením sa rozšírilaerózia pôdy. Súostrovie nemá v podstate žiadnulesnú pokrývku, oveľa častejšie sú krovinaté porasty. Trávnaté spoločenstvá sú silne zmenené, na väčšine plochy ostrovov je nesúvislý vegetačný kryt s ostrovčekmi slanomilnej a teplomilnej vegetácie. Živočíšne druhy zastupujú najmäplazy ahmyz. Ochrana krajiny sa usiluje zachovať súčasný stav prírody. Malta nemá veľkoplošné chránené územia. Chránené oblasti sú väčšinou na pobreží (morské zruby, jaskyne a pod.), vo vnútrozemí sú to slanéjazerá.[7]
Strategická poloha ostrovov v strede Stredozemného mora mala vplyv na ich bohatú históriu. Malta bola vždy ohniskom mocenských záujmov a vďaka tomu sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom obdobímegalitických chrámov sa na ostrove vystriedaliFeničania,Kartágo,Rím,Byzantská ríša,Arabi,Normani, vládcoviaKastílie,johaniti,Napoleon, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou námornou základňou.
Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v obdobíneolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobneSikanmi, ktorí sa na Maltu dostali zoSicílie. Vyhynutietrpasličieho hrocha atrpasličieho slona nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.[9] Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (Ghar Dalam,šedá Skorba,červená Skorba).[10]
K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4100 rokov pred Kr.[10] alebo 3600 rokov pred Kr.[11]). Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete, a toĠgantija na ostrove Gozo[12] aĦaġar Qim aMnajdra na ostrove Malta.[13] Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývanédolmeny.[14]
Približne v roku700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valletta).[15] O storočie neskôr sa na Malte usadili ajfenickí obchodníci,[16] pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastíStredozemného mora doCornwallu.[17] Feničania obývali oblasť dnes známu akoMdina a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývaliMaleth (pozri vyššie sekciu etymológia).[18] Toto mesto malo význam aj preRimanov, ktorými bolo pomenované akoMelita.[19]
Po páde Feničanov sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie,Kartága.[20] V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavneolivy arohovník a produkovali textil.[20] V priebehudruhej púnskej vojny sa Malťania vzbúrili proti Kartágu a odovzdali kontrolu nad svojou pevnosťou do rúk rímskeho konzulaSempronia.[19] Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, za čo ju Rím odmenil titulomFoederata Civitas – označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.[19]
Keď sa Rímska ríša v4. storočí rozštiepila naVýchodorímsku aZápadorímsku ríšu, Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacejByzantskej ríše, ktorá bola riadená zKonštantínopolu.[21] Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorýchgermánske kmene nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou, ktorá tu vládna v rokoch395 až870.[21]
V rokoch870−1090 bola Malta pod nadvládouArabov, ktorí silne ovplyvnili jazyk a kultúru. Posilnila sa obchodná funkcia ostrovov. Roku1090 bola dobytáNormanmi zo Sicílie, ktorí ju začlenili do svojho stredomorského panstva. Od roku1266 bola Malta pripojená kuKráľovstvu oboch Sicílií. Pod hrozbou expanzieOsmanskej ríše ju dostalijohaniti (neskôr rád maltézskych rytierov) ako léno od cisára Karola V. Ich úlohou bolo chrániť Maltu a zabezpečovať ju ako vojenskú základňu proti tureckým výbojom. Odvtedy sa považovala za hlavný oporný bod v Stredozemnom mori.[7]
Po dobytí MaltyNapoleonom roku1798 rád stratil svoje územie, udržal si však svoju suverenitu. V septembri1800 súostrovie dobyl admirálNelson. Malta sa stala v rokoch 1800− 1964 súčasťouBritskej ríše, od roku 1814 bola jej korunnou kolóniou. V rokoch1921 až1936 jej bola priznaná obmedzená vnútornásamospráva. Počasdruhej svetovej vojny sa posilnil vojenský význam Malty (tri roky bola ostreľovaná nemeckým a talianskym vojskom). V povojnovom období bola Malta opäť dôležitou vojenskou základňou Veľkej Británie aNATO. V rokoch1947− 1964 mala úplnú vnútornú samosprávu.[7][22]
Bývalá britská kolónia získala nezávislosť21. septembra1964. Po osamostatnení nastalo obdobie ekonomickej prosperity, založenej na úzkej ekonomickej spolupráci s Veľkou Britániou. Dňa13. decembra1974 sa vyhlásila za nezávislú republiku a v roku1979 bola zrušená vojenská základňa britských vojsk. Krajina však aj naďalej zostala členomSpoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Po vnútropolitických sporoch (napr. spor štátu o majetky katolíckej cirkvi) a hľadaní smeru zahraničnej orientácie sa po roku1987 definovala politika vojenskejneutrality a inklinácia k politicko-morálnym hodnotám západoeurópskej orientácie. V ekonomike sa posilňoval význam cestovného ruchu a služieb súvisiacich s námornou dopravou.[7]
V referende o začlenení Malty doEurópskej únie, ktoré sa konalo 8. marca2003, sa v prospech tohto kroku vyslovilo 53,65 percenta voličov. Proti bolo 46,35 percenta hlasujúcich. Volebná účasť bola tradične vysoká (91 %). Malta sa tak stala pridruženým štátom Európskej únie od1. mája2004. Dňa 1. januára2008 prijala menovú jednotkueuro a vstúpila doEurozóny.[3]
Malta je parlamentná republika.[23] Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tak si zaisťuje aj svoje vymenovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od4. apríla2024Myriam Spiteri Debono, predsedom vlády od13. januára2020Robert Abela. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých päť rokov.
Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party,Partit Laburista,MPL ako skratka preMaltese Labour Party) a konzervatívnouNacionalistickou stranou,Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkouPN). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňujeDemokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika,AD), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú.
S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskejzahraničnej politiky. Zatiaľ čo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, Labour Party tradične presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku1987 je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.
Od roku1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných miestnychrád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky. Každá miestna rada je do určitej miery zodpovedná za administratívne vedenie jej prináležiacehomesta alebooblasti. Zodpovednosť za administráciu sa delí medzi miestnu radu avládu, medzi ktorými neexistujú žiadne medzistupne; existencia šiestichokresov (päť z nich sa nachádza na hlavnomostrove) a trochregiónov (dva na hlavnom ostrove) slúži predovšetkým štatistickým účelom.
Zákon o miestnych radách nadobudol účinnosť30. júna1993. Rozdelil Maltu do 54 miestnych rád na ostrove Malta a 14 miestnych rád na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovaní v registrivoličov volia svojich zástupcov každé tri roky. Na čele miestnej rady stojíprimátor. Úradujúcitajomník, ktorý je volený radou, je výkonnou, administratívnou a finančnou hlavou miestnej rady. Všetky rozhodnutia sú však robené spoločne s ostatnými členmi rady.
Cesta Malty doEurópskej únie bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívnaPN bola zásadne za,Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.
Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku1990. Po víťazstveLabour Party vo voľbách roku1996 Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku1998, keď opäť zvíťazilaPN, bola žiadosť obnovená.
O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani13. decembra2002. V referende o členstve v Európskej únii8. marca2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak1. mája2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedalaLuxembursko ako najmenší členský štát.
Lodenice v prístave mestaVallettaPortomaso Business Tower, najvyššia budova v Malte
Malta jevyspelý priemyselný štát s výrazným zastúpenímslužieb. Do roku1979 bola ekonomika silno závislá od príjmov a prenájmu územia britskej námornej základni. Po odchode britských vojsk sa uskutočnila reštrukturalizácia hospodárstva. Vládne zákazky smerovali do vybudovania komunikácií, moderného medzinárodnéholetiska alodeníc. V 90. rokoch 20. storočia sa dosiahli určité úspechy aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom. Na Malte pôsobí aj množstvo zahraničných firiem. Najvýznamnejšie ekonomické aktivity sa sústreďujú na pobrežievalettského zálivu. Najviac ekonomicky aktívnych pracuje v službách (77,7 %), potom v priemysle (20,7 %) a poľnohospodárstve (1,6 %).[7][24]
Poľnohospodárstvo je málo rozvinuté. Rozvoju bráni najmä nedostatok vody a pôdy. Prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanieviniča, južného ovocia, kvetov,obilia a skorej zeleniny. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo. Napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Živočíšna výroba trpí na nedostatokkrmovín. Chová sa najmähovädzí dobytok.ovce,kone,ošípané ahydina. Tradičnýrybolov nepostačuje spotrebe, pretože sa prevádzkuje stále ešte zastaraným spôsobom hlavne ako pobrežný lov. Navyše tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené.
Malta má nedostatok energetických zdrojov. Neťaží suroviny, hoci saropa hľadá v okolitých pobrežných vodách, nemá veľadreva ani hydropotenciál. Elektrická energia sa vyrába v tepelnýchelektrárňach na báze importovanej ropy. Na ostrovoch sa uprednostnil ľahký priemysel pred ťažkým.[25]Priemyselná výroba sa špecializuje predovšetkým na strojárske výrobky, elektrotechniku,potravinárstvo,textilníctvo, stavbu a opravulodí. Najdôležitejšie priemyselné odvetvie je strojárstvo. Lodenice sú zamerané na opravy a servisné údržby lodí.
PlážMellieha Bay
Dôležitým zdrojom príjmov sa stávajú služby spojené scestovným ruchom. Krajina okrem príjemnej klímy láka aj kultúrno-historické pamiatky na rozhraní európskej a severoafrickej civilizácie. Tri z nich sa nachádzajú na Zoznamekultúrneho dedičstvaUNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, starobylé mestoMdina a takzvanéHypogeum vHal Saflieni. Aktuálne krajinu navštevujú až takmer dva milióny turistov ročne, čo je oveľa viac ako vlastných obyvateľov. Malta využíva skutočnosť, že jej obyvateľstvo ovládaangličtinu ako druhý jazyk a zameriava sa napr. na organizovanie jazykových študijných pobytov. Dôležitá je najmä letná sezóna. Turizmus sa na tvorbeHDP podieľa zhruba 35 percentami.
Zahraničný obchod má dlhodobú pasívnu bilanciu. pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu naNemecko,Francúzsko,Taliansko,USA aSpojené kráľovstvo. V dovoze tvoria značnú položku potraviny, voda a fosílne zdroje na výrobu elektriny.
Na ostrovoch je hustácestná sieť a veľa áut, neexistujú všakželeznice.[25] Malta patrí k štyrom európskym štátom, kde sa jazdí naľavej strane cesty. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozšírené, počet áut bol v roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 áut /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli štvrté miesto. Malta má 2 254 km ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dláždených.[26]
Tradičný maltský autobus
Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôležité miesto na ostrovoch Malta a Gozo.Autobusy na ostrove premávajú od roku1905 a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú každoročne približne 31 miliónov obyvateľov.[27]
V rokoch1883 až1931 bola na ostrove železničná trasa, ktorá spájala Valettu s kasárňamiMtarfa aMdina a s inými miestami na ostrove. Po zavedení električiek a autobusov sa železničná doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.
Malta ako ostrovná krajina má vysoko rozvinutúnámornú dopravu. Na hlavnom ostrove sa nachádzajú tri veľké prírodnéprístavy. Na východnej časti mesta Valetta sa nachádza Veľký prístav (Il-Port il-Kbir), ktorý bol používaný ešte zarímskych čias. Ďalšími prírodnými prístavmi sú Marsamxett v západnej časti mesta a prístav na juhovýchode ostrova v mesteMarsaxlokk. Na severnom cípe ostrova sa nachádza prístavĊirkewwa a na ostrove Gozo prístavMġarr. Medzi hlavnými ostrovmi, ale aj na Sicíliu premávajú trajekty.
Ostrovy sú tiež tranzitným leteckým cieľom. Na maltských ostrov sa nachádza jediné modernéletisko,Maltské medzinárodné letisko, známe aj ako letisko Luqa. Pôvodne bolo postavené ako letecká základňa preRAF. Počas druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiskáTa'Qali aĦal Far, ale v súčasnosti sú uzavreté. Národnou leteckou spoločnosťou jeAir Malta, ktorá spája Maltu s 36 destináciami.
Malta podľa sčítania v roku 2011 má 416 055obyvateľov. Väčšina žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90 %). Ostrovy sú ľudnaté. Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1 410 obyvateľov na km². Po Monaku a Vatikáne je to tretí najhustejšie zaľudnený štát Európy.[7]
Na rozdiel od hlavného ostrova máGozo viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia.Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezóny približne štyroch obyvateľov).
prírastok obyvateľstva: 0,64 percent
priemerný vek obyvateľstva: celkový 38 rokov, muži 36,6 a ženy 39,5 rokov
pôrodnosť: 10,09 na 1000 obyvateľov
úmrtnosť: 7,91 na 1000 obyvateľov
detská úmrtnosť: 5,69 na 1000 živo narodených
priemerný vek dožitia: 76,39 rokov u mužov, 80,43 rokov u žien
V národnostnej štruktúre prevládajúMalťania (96 %). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmäBriti,Taliani,Francúzi,Arabi a i. Malťania sú potomkovia Feničanov, Arabov a ostatných stredomorských národov.
O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zoSicílie, pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.
Úradným jazykom na Malte jemaltčina (Malti), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, mnohí aj potaliansky.Angličtina je pritom druhýúradný jazyk.
Maltčina, ktorá je ústavne zakotvená ako národný jazyk, jesemitský jazyk,geneticky pochádzajúci z arabčiny (podľa niektorých menšinových názorov priamo z jazyka Feničanov).[28] V priebehu vývoja bola maltčina silne ovplyvnenárománskymi jazykmi (hlavne sicílčinou a taliančinou), v neskoršom období mala (a dodnes má) značný vplyv aj angličtina.[29][30]Etymologický rozbor viac než 40 000 maltských slov ukázal, že viac ako polovicaslovnej zásoby má taliansky alebo sicílsky pôvod a len menej než tretina slov pochádza z arabčiny.[31]
Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používalatinské písmo. Abeceda je obohatená o niekoľko vlastných písmen (diakriticky pozmenené písmenoż, používané aj vpoľštine),ċ aġ (porovnateľné so španielskymi písmenamiĉ aĝ),għ,ħ aie, ktoré sú porovnateľné s arabskými písmenamiح,غ aي).
Malta je kresťanská krajina, a preto takmer 99 % obyvateľstva vyznávarímskokatolícku vieru. Na Malte existuje 364kostolov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viackňazov,mníchov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete.Katolicizmus je zakotvený vústave a hrá v živote aj vpolitike Malty významnú úlohu. Aj vďaka tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.
Najviac zastúpeným menšinovým náboženstvom na Malte jeislam, ktorý vyznáva asi jedno percento obyvateľov.[32][33] Jediná maltskámešita sa nachádza v meste Paola (Raħal Ġdid).
Pre Maltu sú typické tradičné sídla mestského typu vo vnútrozemí. Pobrežným sídlam bol mestský charakter vtlačený výstavbou hotelov a ostatných zariadení cestovného ruchu. K najväčším a najznámejším mestám patria:
Valletta (tiež: La Valletta),hlavné mesto; je to predovšetkým historická pevnosť
Birkirkara, najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov)
Mdina, bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestímRabat
Victoria (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
takzvané „Tri mestá“ (The Three Cities), ako sa nazývajú mestáVittoriosa (tiežBirgu),Senglea aCospicua ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.
Malta patrí do európskeho aj severoafrického kultúrneho regiónu. Na mnohých miestach sa udržujúkresťanské zvyky a tradície. Kultúrny vývoj zasiahli vplyvytalianskej,arabskej ajbritskej kultúry, ktoré sem v minulosti prúdili. Vznikla tak zmes viacerých prvkov, ktoré dali vznik maltskej ľudovej kultúre. Tradičný spôsob života je bežný najmä na vidieku, v mestách prevláda západný životný štýl.
↑Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998:Encyclopedia of European and Asian Regional Geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.
↑abcdefghGAJDOŠ, A. a KOL..Regionálna geografia Európy. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. S. 284-288.
↑Europe :: Malta — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-08-04].Dostupné online. Archivované 2015-10-16 z originálu.
↑abZUBRICZSKÝ, G..Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2009. S. 53.
↑Malta Transport Facts & Stats [online]. www.nationmaster.com, [cit. 2019-08-03].Dostupné online.
_01_ies.jpg)
)_03_ies.jpg)
