Majster Eckhart[1] (* asi1260,Hochheim,Nemecko – †1328,Avignon,Francúzsko) bol nemeckýfilozof,teológ,mystik adominikánskymních. Jeho nemecké kázne určené hlavnerehoľniciam mali veľký vplyv na mestskú zbožnosť neskoréhostredoveku a na vývoj nemeckého jazyka.
Prednášal vParíži,Štrasburgu a vKolíne. Zaslúžil sa o vytvorenie nemeckého filozofického jazyka. Eckhart je predstaviteľom apofatickej (negatívnej) teológie.
Majster Eckhart stojí filozoficky v tradíciinovoplatonizmu, označujú ho dokonca niekedy za „azda najväčšieho zo všetkých novoplatonikov“.
Jadrom Eckhartovej metafyziky sú otázky povahy existencieBoha: Eckhart rozlišujeesse (absolútne bytie Boha), ktoré je trvalé a nemenné, aesse hoc et hoc (bytie stvorených vecí), ktoré sa neustále mení. Svoju tézu,esse est Deus (bytie je Boh), neskôr nahradzuje chápaním Boha ako myslenia(Deus est intelligere).
Človek sa podľa Eckahrta vyznačuje tým, že má zo všetkých stvorených entít najbližšie k Bohu; ľudská duša má božský prazáklad a vyznačuje sa tým, že je schopná myslieť: toto myslenie je božská iskra (Seelenfunken) privádzajúca človeka k mystickému zjednoteniu sa s Bohom a dodávajúca človeku istú mieru autonómie v oblasti poznania a mravnosti.
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo oMajster Eckhart
Commons ponúka multimediálne súbory na témuMajster Eckhart