Magnetit jeminerál kryštalizujúci vkubickej sústave, chemickyoxid železnato-železitý (Fe2+Fe3+2O4). Starší názov je ajmagnetovec, alebookoviny. Je dôležitou súčasťouželezných rúd. Patrí medzispinely.
Tento bežnýoxid vytvára oktaédrické a dodekaédrickékryštály, vyskytuje sa však aj v celistvej alebo zrnitej podobe.[1] Magnetit je nepriehľadný minerál s matným alebo kovovým leskom. Je najvýznamnejšouželeznou rudou, obsahuje až 72 %železa. Má magnetické vlastnosti. Jeho štruktúru lepšie vyjadruje vzorec Fe3+(Fe2+Fe3+)O4, (stechiometrický vzorec Fe3O4 však vyjadruje pomerne presne jeho zloženie)[2]. Niekedy môže mať zvýšený obsahtitánu (titano-magnetit),chrómu (chróm-magnetit) alebomangánu.
Tvorí sa vovyvretých hlavne bázických horninách, ale aj vžilných ametasomatických ložiskách (skarnoch). Zriedkavo býva prítomný aj vpegmatitoch. Vzniká v silne redukčných podmienkach, čo je príznačné hlavne prepáskované železné rudy.
Je významným pre štúdium vznikuhornín. Pri reakcii magnetitu skyslíkom vznikáhematit (trojmocné Fe), čím vzniká dvojica minerálov, prirodzenýtlmivý roztok, ktorý riadifugacitu kyslíka. Vyvreté horniny bežne obsahujú minerálne zrná dvoch pevných roztokov - jeden medzi magnatitom aulvospinelom a druhý medzihematitom ailmenitom. Zloženie týchto minerálnych dvojíc sa potom používa na určenie oxidačných podmienok magmy. Z oxidačných podmienok jednotlivých minerálov možno určiť ako prebiehal vznik magmy, hlavnefrakčná kryštalizácia.
Je známy ajbiochemický vznik magnetitu. Kryštály magnetitu boli nájdené v telách niektorýchbaktérií (napr.Magnetospirillum magnetotacticum) ale aj v nervových centráchvčiel,termitov,rýb a niektorýchvtákov (napr.holub) ale aj vľudskom tele[3][4].
Magnetit je veľmi bežný minerál. Ekonomicky významné ložiská magnetitu sú asociované sbázickými horninami,skarnami aregionálne premenenými železitýmisedimentami (páskovanými železnými rudami).
Magnetit sa však môže hromadiť aj v riečnychnáplavoch a plážových sedimentoch, pretože je pomerne odolný a dostáva sa do ťažkej frakcie.
Ako už naznačuje názov tohtominerálu, magnetit je veľmi magnetický a priťahuje železné piliny. Vychyľuje aj strelkukompasu[1]. Tvoríoktaédrické kryštály, vtrúsené zrná, jemnozrnné, až masívne agregáty čiernej farby. Má polokovový lesk a čierny vryp. Vyznačuje sa tiež relatívne veľkoumernou hmotnosťou, teda aj pomerne malé malé kusy majú výrazne väčšiu hmotnosť, ako bežné minerály. Patrí medziopaknéminerály, ktorých optické vlastnosti nemožno pozorovať vpolarizačnom mikroskope.
Najväčšie ložiská magnetitu sa nachádzajú blízkoŠvédskych miestKiruna aGällivare. Tieto ložiská vznikli zrejme ojedinelým spôsobom magmatickej segregácie a magnetit sa tu nachádza spolu sapatitom. Významné sú i výskyty vNemeckomLahn-Dill. Ekonomicky významné pre svoj objem sú však hlavne ložiská páskovaných železných rúd naUkrajine (Krivoj Rog),Rusku (Kurská magnetická anomália), vUSA (Minnesota aMichigan) aKanade (Ontário). Významé mineralogické výskyty sú známe ztalianskejTraverselly, švédskehoVastanfors, aleboazerbajdžanskéhoDaškesanu[5].
V Česku je výskyt magnetitu známy zKrušných hôr,Sobotína,Vlastějovic aleboMalešova priKutnej Hore[6].
Na Slovensku sa nenachádzajú ekonomicky významné ložiská magnetitu. Menšie ložiskáKlokoč aTrejbolc sa nachádzajú vskarnoch v okolíVyhní priBanskej Štiavnici, kde sú viazané naneovulkanity. LožiskoMagnet sa nachádza priTisovci aKokave nad Rimavicou. Významnými slovenskými lokalitami s výskytom tohto minerálu sú tiežKohútovo, priHodruši-Hámroch,Banská Štiavnica aBreznička (okresPoltár)[1]. Drobné výskyty magnetitovo-hematitových metamorfovaných rúd sa nachádzajú aj priHýľove naKojšovskej holi a naTrochanke priSmolníku vSlovenskom rudohorí. Niekedy sa tiež nachádza ako sprievodný minerálsideritových žíl[7].
Ako dôležitá súčasťželezných rúd je vyhľadávanou nerastnou surovinou potrebnou pre výrobuželeza aocele. Používa sa aj na výrobumagnetov. Pre svoju stabilitu pri vysokých teplotách sa používa ako povrchová vrstva v trubkách parných kotlov. Magnetitová vrstva vzniká po chemickom ošetrení železných trubiek.
- ↑abcMagnetit - Fe3O4 [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-08-05].Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu.
- ↑Klein, C., 2006,Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑Baker, R.R., Mather, J.G., Kennaugh, J.H., 1983, Magnetic bones in human sinuses. Nature, 301, 5895, s. 79–80
- ↑Starek, D., Broska, I., 2007,Možnosť tvorby biogénneho magnetitu pri sedimentárnych procesoch. Mineralia Slovaca, Geovestník, s. 1-3
- ↑Korbel, P., Novák, M., 2001,The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, 296 s.
- ↑Jedickeová, L., 2003,Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství - Cesty, Praha, 192 s.
- ↑Veľký, J. a kolektív, 1979,Encyklopédia Slovenska III. zväzok K-M.Veda, Bratislava, s. 449
Commons ponúka multimediálne súbory na témuMagnetit
