Macao (tradičné znaky: 澳門; zjednodušené znaky: 澳门;pchin-jin: Àomén, poportugalsky: Macau), dlhý tvar:Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Macao, jeosobitná administratívna oblasťČínskej ľudovej republiky. Macao bola prvá aj posledná európskakolónia v Ázii, ktorá patrila takmer 500 rokovPortugalsku.[1] V roku1999 sa vrátila späť pod jurisdikciu Číny s tým, že si do roku 2049 zachová vysoký stupeň autonómie.
Pred príchodom Portugalčanov sa miesto nazývalo Haojing (ustricové zrkadlo). Legenda o pôvode súčasného názvu hovorí to, že sa odvodil od chrámu A-Ma, ktorý postavili v roku1488. Keď sa Portugalčania pýtali miestnych, ako sa to miesto nazýva, odpovedali jednoducho Maa Gok, čo je názov chrámu vkantončine. V súčasnosti používanýčínsky názov Àomén znamená "Brána do zálivu".
Prvé záznamy o oblasti sú už z obdobia dynastie Čchin (221 – 206 pred Kr.). Prvými zaznamenanými osadníkmi boli utečenci zo severu, ktorí sa tu utiekali predMongolmi, ako aj rybári, ktorí sem sťahovali z priľahlých provincií.
Na začiatku 16. storočia priplávali do oblasti Portugalčania. V roku1535 získali právo kotviť a obchodovať v oblasti, trvalé osídlenie sa začína rokom1557. V roku1567pápež v Macau ustanovil rímskokatolícku diecézu. V 17. storočí sa prosperujúci prístav stal cieľom početných nájazdovHolanďanov, ktorým odolal.
Poópiových vojnách (1839 – 1842) sa kolónia rozšírila o susedné ostrovy Taipa a Coloane. V roku1887 podpísali Portugalčania s dynastiou Čchingov vPekingu čínsko-portugalskú zmluvu, ktorá dala správu územia do rúk Portugalčanov "na večné časy". Touto nerovnoprávnou zmluvou sa z Macaa fakticky stala kolónia Portugalska.
Po založení Čínskej ľudovej republiky roku1949 sa komunistická vláda dlhodobo usilovala získať územie pod svoju nadvládu. V roku 1967, počasKultúrnej revolúcie v susednej Číne, prebehli v portugalskej kolónii nepokoje podporované Čínou, ktoré portugalská vláda potlačila len pristúpením na kompromis. V meste od tej dobyde facto vládol miestny predstaviteľ komunistickej strany a portugalskí úradníci mali len nominálnu funkciu.[2] V roku 1987 podpísali vyhlásenie, podľa ktorého prešlo 20. decembra 1999 Macao pod nadvládu Číny. Podľa hongkonského precedensu sa tu zaviedol princíp "jedna krajina, dva systémy", podľa ktorého si územie zachováva vysoký stupeň autonómie.
Macao sa rozprestiera v južnej časti Číny pri ústíPerlovej rieky doJuhočínskeho mora, asi 60 kilometrov na západ odHongkongu a 145 kilometrov na juh odKantonu. Tvorí ho polostrov Macao a ostrovčeky Taipa a Coloane. Susedí s čínskou provinciouKuang-tung, priamo sa dotýka Ču-chajskej osobitnej ekonomickej oblasti. Najvyšším bodom je vrch Alto de Coloane s nadmorskou výškou170,6mn.m.
Od roku 2009 je pod správou Macaa 1 km² územia priľahlého ostrova Cheng-čchin (Hengqin), na ktorom bol postavený nový kampusMacajskej univerzity.[3]
Kasíno Venetian Macau
Macao má subtropické podnebie s relatívne vysokou vlhkosťou vzduchu, ktorá sa pohybuje medzi 75 a 90%. Počasie veľmi ovplyvňujúmonzúny, a preto sú rozdiely medzi ročnými obdobiami veľké. Priemerné ročné zrážky dosahujú2 030mm. Od júla do septembra sa v oblasti vyskytujútajfúny.
Hospodárstvo Macaa sa z väčšej časti zakladá na turistickom ruchu, ktorý stimuluje najmä hazard. Krajinu každoročne navštívi viac, ako 20 miliónov turistov, čo ju robí 21. najnavštevovanejšou krajinou na svete.[4] Viac, ako polovica turistov pochádza z kontinentálnej Číny, tretina z Hong Kongu.
Prvékasíno otvorili v Macau v roku1962. V súčasnosti predstavuje hazard základ macajského hospodárstva a tvorí 50% jeho HDP. Kvôli vysokému počtu kasín – je ich až 28 – sa krajine nazýva aj "Monte Carlo východu". Výnosy z hazardu sú v súčasnosti vyššie, ako vLas Vegas, čo znamená, že Macao je najväčšie centrum hazardu na svete.[5] Kasíno The Venetian Macau je podľa počtu hracích stolov najväčšie kasíno na svete a najväčšou budovou v Ázii.[6]
Macao je územím s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete. 95% obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, dve percentá tvoria Portugalčania alebo miešanci Portugalčanov Číňanov, zvyšok sú prisťahovalci z juhovýchodnejÁzie. Podľa CIA World Factbook má Macao najvyššiu priemernú dĺžku života na svete (84,36 roka)[8] a jednu z najnižších mier detskej úmrtnosti.[9]
Oficiálnymi jazykmi sú kantonská čínština a portugalčina. Vďaka prílivu obyvateľov z blízkeho Hong Kongu a turizmu je častý i výskytangličtiny. Malý počet obyvateľov hovorí i "makajčinou" (patua), ktorá je mixommalajčiny,sinhalčiny, kantončiny a portugalčiny a podľaUNESCO patrí medzi "kriticky ohrozené" jazyky.[10]
V Macau sa na rozdiel od zvyšku Číny jazdí na ľavej strane. Hlavnými dopravnými prostriedkami sú autobusy a taxíky. V meste nie je železnica, hlavný železničný ťah do Kantonu začína tesne za hranicami. Plánuje sa vybudovať systémrýchlodrážnej električky.[11] Od roku 2018 spája Macao s Hongkongom a Ču-chajom 55 kilometrov dlhýMost Hongkong – Ču-chaj – Macao, ktorý je naldhšou infraštruktúrnou konštrukciou na svete.[12]
Macao je spojené s Hong Kongom rýchlostnýmikatamaránmi akompami. Denne je vypravených viac ako 150 lodí a cesta do Hong Kongu trvá približne jednu hodinu. Po mori je mesto spojené aj s čínskymi pobrežnými mestamiŠe-kou aŠen-čen.
Makajské medzinárodné letisko bolo dané do prevádzky roku1995 na ostrove Taipa. Keďže pevninská Čína nemá priame letecké spojenie sTaiwanom, letisko slúži ako prestupný bod medzi oboma krajinami.
↑ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 264
↑Government Information Bureau.University of Macau’s New Campus on Hengqin Island Put under Macao’s Jurisdiction [online]. Government of Macau, 2008-07-08, rev. 2009-06-28, [cit. 2023-12-04].Dostupné online. (po anglicky)
↑ČTK. Čínsky prezident otvoril rekordne dlhý most na juhu krajiny.SME(Bratislava: Petit Press), 2018-10-23.Dostupné online [cit. 2023-12-04].ISSN1335-4418.
