.jpg)
Lunochod (rus.Луноход) bolo označeniesovietskych automatických vozidiel, ktoré na pokyny z pozemského riadiaceho strediska vykonávali prieskumnú činnosťmesačného povrchu. V rámciprogramu Luna na Mesiaci úspešne pristáli dve misie – Lunochod 1 aLunochod 2. Išlo o prvé robotické vozidlá (rovery) použité pri prieskumeslnečnej sústavy.
Vozidlá Lunochod boli zostrojené v konštrukčnej kanceláriiNPO Lavočkina a ich hlavným vývojovým dizajnérom bol konštruktérAlexander Kemurdžian. Na Mesiac boli dopravované na univerzálnej pristávacej platforme typu E-8. Ich pohyb po mesačnom povrchu riadili v reálnom čase operátori z riadiaceho strediska vJevpatorii naKryme.
Telo vozidiel Lunochod tvorí hermetizované kruhové puzdro o priemere 2,15 metra, v ktorom je umiestnená hlavne palubná riadiaca a komunikačnáelektronika, zdroje elektrickej energie a systémy tepelnej regulácie. Hornú časť hermetizovaného puzdra, kde je umiestnený chladiaci radiátor termoregulačného systému, kryje kruhové pohyblivé veko zvnútra pokrytésolárnymi článkami, ktoré sa môže odklápať a natáčať naSlnko. Počas mesačnej noci je veko priklopené a chráni vnútorné prístroje pred unikaním tepla cez chladiaciradiátor. Naopak, počas mesačného dňa je veko odklopené a nasmerované na Slnko, aby mohli fotovoltaické články na jeho spodku vyrábať pre vozidlo elektrickú energiu. Celé hermetizované puzdro je osadené na podvozku s celkovou dĺžkou 2,218 metra, ktorý tvorí 8 kolies, každé s priemerom51 cm. Rozchod kolies podvozku je 1,6 metra. Na vozidlách bolo umiestnených viacero vedeckých prístrojov, vrátane systémutelevíznych kamier,spektrometrov pre chemickú analýzu pôdy alaserových odrážačov. Hmotnosť Lunochodov sa pohybovala od 760 do840 kg.
Mimo rôznych testovacích prototypov boli vyrobené celkovo 4 kompletné exempláre vozidiel Lunochod so sériovými označeniami 201, 203, 204 a 205:
Commons ponúka multimediálne súbory na témuLunochod