Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej častiVýchodoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny jerovinatá, mierne zvlnenýterén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom jevrchGaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98% krajiny leží v nadmorskej výške pod200m. PlytkýRižský záliv vBaltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.
Prevažná časť (40%) lotyšského územia je pokrytáborovicovými a zmiešanýmilesmi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na územíZemgalska.
Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladnýmletom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťouBaltského mora aAtlantického oceánu. Zarok v krajine naprší okolo800mmzrážok.
Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriuBaltského mora. Najväčšími riekami súDaugava,Lielupe,Gauja aVenta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6% územia Lotyšska.
V roku1935 bol podiel Lotyšov asi 77% (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000Nemcov opustilo krajinu po uzatvorenípaktu Ribbentrop-Molotov v roku1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení kZSSR v roku1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000Židov.
Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinuRusi a iné minority.
Po roku1944, keď krajinu znova pripojili kZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílevRusov a iných etníkZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62% a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku1989 na 52% (1,39 miliónov obyvateľov).
Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.
Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín vEurópskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusuRusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov20. storočia zlepšila.
Prevažujúcim náboženstvom v histórii bololuteránstvo (Evanjelická luteránska cirkev v Lotýšsku). Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijúluteráni(20%),rímskokatolíci (21%),pravoslávni (24%),ateisti (15%). 20% obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.
Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä vLatgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantskéhoŠvédska, územieLatgalska bolo až do deleniaPoľska súčasťou katolíckehoPoľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečkuAglona, neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť.Pravoslávie vyznávajú najmäRusi,Ukrajinci aBielorusi. V20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.
Lotyšsko jeparlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2019Egils Levits.[3] Predsedom vlády je v súčasnostiEvika Siliňová (od 15. septembra 2023).
V lete 2022 Lotyšsko formálne vedie pravicová koalícia vedená stranami „Konzervatívci“, „Národná únia“ a „Za rozvoj“. V opozícii sú proruskí „Harmónia“ a „Roľnícky zväz“.[4] Na jeseň 2022 sú naplánované nové voľby, v ktorých sa neočakávajú zásadné zmeny v pomere síl.[5]
K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentkaVaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťouZSSR, strávila vKanade.
↑Partiju reitingi pēc Krievijas iebrukuma Ukrainā: «Saskaņa» zaudē līderpozīciju, pieaug atbalsts varas partijām [online]. www.lsm.lv, [cit. 2022-08-23].Dostupné online. (po lotyšsky)
↑Latvia political Weekly Briefing: Preparations for the parliamentary elections in Latvia: how the war in Ukraine affects… – China-CEE Institute [online]. [Cit. 2022-08-23].Dostupné online. (po anglicky)
