Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku 300 m. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorokAukštojas (293,8 m) asi 25 km na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorokJuozapinė, novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďalekýAukštojas.) Meno, ktoré má vŕšok od roku2005, pochádza zo starej litovskej mytológie –Aukštėjas bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.
Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len −5 °C a júlové +17 °C. Za rok v krajine napadne od 540 – 930 mm zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.
Najvýznamnejšou litovskou riekou jeNemunas, ktorý sem priteká zBieloruska a ústi doKuršského zálivu. Na 116 km predstavuje hranicu Litvy sRuskom a sBieloruskom. PovodieNemunasu zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako„otec litovských riek“. Za„matku litovských riek“ sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy –Neris, najvýznamnejší prítokNemunasu na území krajiny.Neris pramení vBielorusku preteká cezVilnius a vlieva sa doNemunasu priKaunase.
V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde vPobaltí – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazeroVištytis pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu (po litovsky:Viśtyčio ežeras;po rusky:Виштынецкое озеро). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako„európsky Bajkal“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mestaIgnalina, kde je aj najväčšie jazero Litvy – Drūkšiai (časť dnes patríBielorusku). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (počernobyľskej havárii roku1986 zastavili výstavbu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.
Litva má približne 2 974 000 obyvateľov (2019). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvy tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoriaPoliaci (6,7 %) aRusi (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblastiVilniusu. Rusi sa najviac koncentrujú v mestáchVilnius aKlaipėda. V pohraničných oblastiach žijebieloruské obyvateľstvo (1,2 %).
Vzťahy s ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorúLitovci znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácieZSSR a presídľovania.Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.
Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie20. storočia. Počas sovietskej okupácie v rokoch1940 – 1941 bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných naSibír. Počas nemeckej okupácie1941 – 1945 zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy kZSSR roku1945 emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osudŽidov. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci).Vilnius, kdeŽidia tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj„severný Jeruzalem“. Takmer všetci litovskíŽidia zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne doUSA aIzraela, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000.Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy kZSSR, masívne prisťahovalectvoRusov.
Historicky najrozšírenejším vierovyznaním jekatolicizmus, ku ktorému sa hlási 79 % obyvateľov, z nich väčšina kRímskokatolíckej cirkvi, prítomná je aj malá skupinagréckokatolíkov. Litva je jediným štátom na území bývaléhoZSSR, kde má katolícka cirkev dominantné postavenie. Kpravosláviu (4,1 %) sa hlási najmä ruské obyvateľstvo, ďalších 0,8 % obyvateľstva tvoriastaroverci (staroobrjadci).Protestantizmus (1,9 %) má z hľadiska počtu veriacich iba okrajový význam a početne nevýznamné komunity predstavujú aj judaisti,moslimovia akaraimovia (stará odnožjudaizmu). Poslednú skupinu v krajine tvoriaateisti (15 %).
Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje vpoloprezidentskom systéme. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov.Súčasným prezidentom je nezávislý centristaGitanas Nausėda.[1] Vládne od júla 2019, kedy nahradilDaliu Grybauskasovú, ktorá bola v úrade od roku2009 a už nemohla kandidovať. Jej predchodcaValdas Adamkus bol v úrade od roku2004. Jeho predchodcu,Rolandasa Paksasa, predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch1998 – 2003.
Parlamentné voľby do Seimasu, litovského parlamentu, môžu byť dvojkolové, kedy v druhom kole sa rozhoduje o pridelení mandátov v jednomandátových volebných obvodoch v tom prípade, kedy v prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. 71 mandátov je pridelených v jednomandátových a 70 vo viacmandátových obvodoch.[2]
Podľa výsledkov parlamentných volieb z roku2004 bola najsilnejšou politickou stranouStrana práce (po litovsky:Darbo partija), ktorá získala vyše 28 % hlasov a obsadila 39 kresiel. Za ňou nasledovala koalícia dvoch sociálnodemokraticky orientovaných strán, na čele ktorých stáliAlgirdas Brazauskas (po litovsky:Lietuvos socialdemokratų partija (LSDP), 20 kresiel) aArtūras Paulaskas (po litovsky:Naujoji sąjunga socialliberalai (NSS), 11 kresiel). Vládu tvorila koalícia LSDP (k tej patrí aj bývalý predseda vládyGediminas Kirkilas).
Ďalej mala v parlamente významné zastúpenie Konzervatívna strana (25 kresiel) a dve liberálne strany, medzi nimi aj koalícia, ktorú viedolRolandas Paksas a ktorá niesla emotívne podfarbený názov Za poriadok a spravodlivosť (po litovsky: (Už) tvarką ir teisingumąs, 11 kresiel). Do vládnej koalície patrila únia Roľníckej strany a Novej demokratickej strany (po litovsky:Valstiečių ir Naujosios demokratijos partijų sąjunga (VNDS)), 10 kresiel. Dve kreslá obsadila strana poľskej menšiny (po litovsky:Lietuvos lenkų rinkimų akcija).
Podľa výsledkov parlamentných volieb v krajine z12. októbra2008 sa na prvom mieste s náskokom 19 % umiestnila opozičná konzervatívna strana bývalého litovského premiéraAndriusa KubiliusaVlastenecký zväz. Výsledky hlasovania znamenali koniec vlády premiéra Gediminasa Kirkilasa, ktorého strana sa podľa predbežných výsledkov (18,5 %, 15 %, 13 % a 12 %) umiestnila na štvrtom mieste. Litovčania zároveň hlasovali o osude litovskej elektrárneIgnalina. Referendum však bolo pre nízku účasť voličov neplatné.
↑Lithuania shuns populism with the election of a pro-EU president - Atlantic Council [online]. atlanticcouncil.org, 2019-05-29, [cit. 2019-11-07].Dostupné online.
↑Become a VoteWatch Europe supporter [online]. votewatch.eu, [cit. 2019-11-07].Dostupné online.
↑SITA. Litva: V parlamentných voľbách zvíťazila opozičná agrárna strana.Pravda (Bratislava: Perex), 2016-10-24.Dostupné online [cit. 2019-11-07].ISSN1336-197X.
↑POLITICO EUROPE [online]. politico.eu, [cit. 2019-11-07].Dostupné online.
