Linezolid je nové syntetickéantibiotikum s osobitným mechanizmom účinku, ktoré patrí do skupiny oxazolidínových antibiotík.[1] Linezolid je blokátor tvorby iniciačnho komplexu translácie.[2] Linezolid je rezervné antibiotikum, ktoré sa smie používať, ak zlyhajú všetky ostatné antibiotiká.[3] Dávkovanie linezolidu je 600 mg liečiva dvakrát denne[2] perorálne alebo intramuskulárne.[3]
Linezolid predstavuje alternatívu penicilínov a glykopeptidov[4] na liečbu závažných infekcií grampozitívnymi organizmami, najmä na meticilín rezistentný Stafylococcus aureus, vankomycín rezistentné enterokoky, multirezistentné pneumokoky.[4] Linezolid sa používa pri septických stavoch, infekciách dolných dýchacíchciest, katétrových infekciách, infekciách kože a mäkkých tkanív.[4] Linezolid pôsobí na anaeróbne koky a korynebaktérie,Listeria monocytogenes.[3]
Linezolid je účinný proti:
Linezolid sa používa pri komunitných a nozokomiálnych pneumóniách.[2]
Linezolid sa podáva perorálne aj parenterálne. Absorpcia prebieha rýchlo a výrazne, biologická dostupnosť dosahuje takmer 100 %.[2] Maximálna plazmatická koncentrácia je dosiahnutá po 2 hodinách od perorálneho podania liečiva.[2] Disribučný objem predstavuje 40 až 50 litrov, takže sa približuje objemu celkovej telesnej vody.[2] Väzba liečiva na plazmatické proteíny predstavuje 31 %.[2] Linezolid sa metabolizuje hlavne oxidáciou, vylučuje sa prevažne močom (materská látka predstavuje 30 %, metabolity predstavujú 50 %), 10 % látky sa vylučuje stolicou vo forme metabolitov.[2] Biologický polčas linezolidu je 4 až 6 hodín.[3]
| Oxazolidinón | Väzba liečiva na proteíny plazmy (%) | Distribučný objem (L/kg) | Frakcia vylúčená močom (%/24 h.) | Biologický polčas (h.) |
|---|---|---|---|---|
| linezolid | 31 | 0,6 - 0,7 | 30 - 35 | 5-7 |
Linezolid sa viaže na 23S časť podjednotky 50S bakteriálneho ribozómu, konkrétne na A-pozíciu, čím zabraňuje vzniku funkčného 70S iniciačného komplexu. Linezolid má mechanizmus účinku odlišný od všetkých ostatných antibiotík, ktoré neoatria do skupiny oxazolidínových antibiotík.[2]
Zatiaľ čo väčšina široko známych antibiotík (makrolidy, chloramfenikol) inhibuje syntézu bakteriálnych proteínov v štádiu predlžovania peptidového reťazca, linezolid pôsobí včas silnou interakciou s 50S ribozomálnou podjednotkou.[5] V iniciačnom kroku bakteriálnej translácie je 50S podjednotka spojená s fMet-tRNA a komplexom zloženým z 30S ribozomálnej podjednotky a mRNA za vzniku funkčného iniciačného komplexu.[5] Linezolid interaguje s väzbovým miestom P peptidyl-tRNA na podjednotke 50S s mikromolárnou afinitou (a nemá žiadnu afinitu k podjednotke 30S).[5] Táto interakcia zabraňuje väzbe fMet-tRNA na toto miesto počas tvorby iniciačného komplexu.[5] V štúdii bolo presné väzbové miesto objasnené in vivo zosieťovaním fotolabilného derivátu linezolidu naviazaného na podjednotku 50S.[5] Zistilo sa, že linezolid špecificky interaguje s 23S rRNA zatiaľ neidentifikovaným mechanizmom.[5]
Medzi nežiaduce účinky linezolidu patrí nauzea, zvracanie, hnačka, bolesti hlavy.[2] Ďalšie sú prejavy hematotoxicity: trombocytopéniapri liečbe trvajúcej viac ako dva týždne.[3] ´Dalej sa môže vyskytnúť myelosupresia, periférna neuropatia (pri podávaní dlhšom ako 8 týždňov), zápal očného nervu, serotonínový syndróm.[3]
Linezolid je neselektívny inhibítor monoamínoxidázy (MAO), preto by sa nemal užívať spolu s inými inhibítormi monoamínoxidázy A alebo monoamínoxidázy B (ako sú fenelzín, izokarboxazid, selegilín, moklobemid) a dva týždne po skončení užívania týchto antidepresív.[2]
Novou látkou zo skupiny oxazolidinónov je tedizolid, ktorý je účinný aj proti MRSA, ktoré sú rezistentné na linezolid.[3]